Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Draco Malfoy, Harry Potter
Stručný dej: Draco sa celých sedem rokov skrýval pred svojimi citmi. Bál sa dať ich najavo, prejaviť ich. Nastala však chvíľa, kedy mu jeho vyvolený zachránil život a všetko to v ňom prepuklo, prebralo sa. Lenže nešlo to tak, ako si to predstavoval a tak ho všetko to zúfalstvo dohnalo ku ráznym činom...
Pocítil náraz a na chvíľku ostal na zemi. Kolená položené na prachovej podlahe, dlane odreté. Len čo sa otriasol z toho šoku, okamžite bol na nohách a utekal preč. Vedel, že nebol sám, jeho kumpán bežal za ním. Ale on ho nečakal, nesnažil sa mu pomôcť. Potreboval utiecť, dostať sa preč z toho priestoru. Nie len priestoru hradu, ale najradšej by ušiel pred vlastnými myšlienkami. No ako keby telo nebolo dosť rýchle na to, aby pocity dokázalo nechať za sebou. Podarilo sa mu striasť svojho „akoby kamaráta“ kamaráta a konečne sa ocitol sám. Zvuky boja pomaly utíchali. Nebolo to tým, že by vojna skončila. Lenže on sa dostal tak ďaleko, že ich jeho sluch nezachytil.
Zastavil, oprel sa ostrom a neuvedomoval si, že okolo neho nie je nik, že je tam len tma a pár zablúdilých rastlín. No možno to bolo to, čo potreboval.
Načo sa nechal zachrániť? Áno, on bol ten, ktorý načahoval ruku, ktorý v tej chvíli túžil po tom byť dopravený do bezpečia, ale… na čo to bol dobré? Nie je lepšie zomrieť v dlhoročnom sebaklame a spokojný, ako si nechať vyčistiť myseľ a žiť v trápení? Vedel, že už sa ďalej neoklame. Sedem rokov… vydržalo to sedem rokov a teraz, jeden úbohý čin, jedna záchrana života, zmení všetko o čo sa snažil? Vždy dúfal, teda keď sa odvážil na to myslieť, že dokáže sám seba tak presvedčiť, že sa jeho klamstvo stane skutočnosťou. Ale nie… city sú silnejšie ako lož a sebaklam.
Rukou sa opieral o strom a snažil sa upokojiť svoj dych, ktorý sa po tom malom maratóne stále nevrátil do poriadku. Zakazoval si myslieť na dôsledky… nie teraz. Nie v momente, keď sa konečne rozhodol priznať pravdu. Aj keď zatiaľ len sám pred sebou, ale… nie je práve to ten najväčší krok?
Posadil sa na zem a zadíval na hrad, ktorý bol niekde v diaľke. Neustále sa okolo stien obšmietali zaklínadlá, vedel, že ešte nie je koniec. A ten tak skoro nenastane. Chrbtom sa oprel o kmeň a zavrel oči. Nebál sa… Buď ho niekto nájde a zabije, alebo sa zobudí, až keď to všetko skončí. No prežije to aj ON?
~*~
Rýchlo otvoril oči a nepokojne sa rozhliadol okolo seba. Noc za zmenila na deň, tma na svetlo, len jeho pocity ostali nezmenené. Okamžite sa postavil a nedbajúc na to, ako vyzerá, sa rozbehol zase k hradu. Zem bol šmykľavá, mokrá a obloha zatiahnutá, upršaná. Srdce bilo silno, strach sa každým jedným krokom zväčšoval. Nevedel čo čakať…
A vtedy ho zbadal… Len čo sa tak stalo, jeho nohy okamžite zastavili. Bolo mu jedno, že je mokrý, vlasy splihnuté, len stál a sledoval čo sa deje.
Na nádvorí pred Rokfortom sa nachádzal hlúčik ľudí. Rozpoznal pár profesorov, spolužiakov a samozrejme JEHO, Harryho Pottera.
Stál, na perách mal síce úsmev, ale pod očami kruhy. Muselo to znamenať len jedno - vyhrali! Teda… oni, Potter a jeho priatelia. Netušil, kde je jeho rodina, čo sa s ňou stalo, ako to celé prebiehalo, ale… mohol teraz odísť? Nedokázal odtrhnúť zrak od NEHO. Hustnúci dážď MU obmýval tvár, všetci naokolo boli spokojní, bol vlastne hrdinom… A Draco Malfoy, chlapec skrytý za neďalekým múrom len stál, pričom v myšlienkach objímal svojho vyvoleného.
When the evening shadows and the stars appear
Keď sa objavia večerné tiene a hviezdy
And there is no one there to dry your tears
A keď tu nikto nie je aby ti utrel slzy
I could hold you for a million years
Mohol by som ťa držať milión rokov
To make you feel my love
Aby si pocítil moju lásku
Mohol odísť? Mohol sa vzdialiť? Mohol riskovať to, že Harry odíde a on ho už nikdy nenájde? Bál sa doslova pohnúť z miesta. Bál sa žmurkať, aby neprišiel ani okamih, kedy svojho drahého neuvidí. Malo to zmysel? Nebolo to tak trochu sebatrýznenie? Aj keď… čo tých sedem rokov sebaklamu? Možno keby s tým prestal, keby si pred pár rokmi priznal to, čo si priznal teraz, bol by teraz pri Harrym a naozaj by ho objímal. Čo všetko dokáže s človekom spraviť jedno zachránenie života. Je to fakt, že keď je váš život na vlásku, uvedomíte si všetko.
Stál v plameňoch a sledoval, ako jeho spolužiak, jeden z tých, ktorý mu bol najbližšie, padal do ohňa. Jemu už nebolo pomoci a on vedel, že chcel byť zachránený. Kričal, prosil, snažil sa… nebyť Harryho, nikdy by sa odtiaľ nedostal. Vrátil sa… To je tá chrabromilská vlastnosť… vrátil sa aj napriek tomu, že Draco mu celých sedem rokov robil zo života peklo. Vrátil sa a chytil ho… vrátil sa a zachránil mu život… vrátil sa. A v momente, ako sedel na metle za Harrym… už v tom momente vedel, že možno nemal byť zachránený.
Prešiel celý deň, občas ho videl, občas sa stratil v hrade, občas bol sám, občas s priateľmi… No nastal večer, dážď konečne ustal a nebo sa vyčistilo. Mesiac bol jasný, chvíľku pred splnom. Bol rád, že je leto, jeho šaty sa pomaly schli. Nemyslel na svoje potreby, na to, ako dlho nič nejedol, nepil. Nezaujímal sa… jediné, čo ho teraz dokázalo vytrhnúť z nejakého zvláštneho tranzu do ktorého upadol, bol pohľad na neho…
Videl, ako vyšiel, konečne sám a posadil sa na múrik len kúsok od neho… Čakal čokoľvek, čokoľvek, len nie to, že keď si chlapec, ktorý vyhrá vojnu, nájde chvíľku času pre seba, jeho dokonalú tvár pokryjú slzy. ON si myslel, že je sám, o Dracovi skrytom len kúsok od seba nevedel… A tak dal priechod svojim emóciám. Čo je horšie ako nevedieť pomôcť? Nemôcť pomôcť? Keď je vlastný strach silnejší ako vy…
A tak tam boli spolu, obaja pri sebe, no aj tak každý sám… Vie niekto ako dlho to trvalo? Oznamovala luna svoj postup po nebi nejakým zvukom? Nie… a nik ju nesledoval. Zatiaľ čo Harry mal oči v slzách, Draco ich mal len pre Harryho… Hodiny…
I know you haven't made your mind up yet
Viem, že ešte nerozhodol si sa
But I would never do you wrong
Ale nikdy by som ti neublížil
I've known it from the moment, that we met
Vedel som to od chvíle, keď sme sa stretli
No doubt in my mind, where you belong
Nepochybujem o tom, kam patríš, keď na teba myslím
“Harry?” Hlas mal zachrípnutý, pretože neprehovoril už viac ako deň. Bol to takmer šepot, no adresát týchto slov sa aj tak strhol. Okamžite mal v rukách prútik a snažil sa maskovať svoje slzy.
“Čo chceš, Malfoy?!” Asi to malo znieť odvážne, povrchne a viac-menej nezaujato, ale nepodarilo sa mu to.
“Deje sa niečo?” nepoznával sa, sám bol zo seba v šoku sám nechápal, kam sa podel Malfoy a jeho nonšalantnosť.
“Do prdele, či sa niečo deje, Malfoy? Či sa niečo deje? Oh nie, iste je všetko v najlepšom poriadku…” začal si na bývalého slizolinčana vybíjať zlosť. “Remus je mŕtvy, Fred je mŕtvy, Nymphadora je mŕtva, Colin je mŕtvy, Snape je mŕ-...”
“Snape? Odkedy ti záleží na Snapovi?” Draco ostal mierne v šoku. Nie len z toho, že sa očividne niečo udialo - čo sa spojenia Harry a Severus týka, ale aj z toho, že… je… mŕtvy. Vyšiel viac zo svojej skrýše a bez slova sa posadil na múrik. Neriešil to, že Harry na neho neustále mieril prútikom a žiaľ z JEHO tváre bol vystriedaný odporom. Bolesť. Bolo to to, čo Draco pri tom pohľade cítil. Možno by ho mal Harry radšej zakliať, možno dokonca zabiť, len sa na neho nedívať takto…
“A čo Temný Pán?”
“Myslíš Voldemorta? Je mŕtvy…”
Draca potešilo aspoň jedno… pri spomienke na tohto mága sa Harry tváril ešte horšie, ako keď videl jeho.
“Mrzí ma to…”
“Voldemortova smrť? Tak to si sa mal postaviť po jeho boku a bojov-...”
“Nie, nie,” prerušil ho okamžite. “Mrzí ma, že zomreli tvoji priatelia…”
Na to sa Harry postavil a bez slova od neho odišiel… Mal tam sedieť sám a plakať? Mali si vymeniť miesta? Nie… zošuchol sa z nízkeho múrika a vydal sa na cestu cez Rokfortský areál von, aby sa mohol odmiestniť. Nikto si ho nevšímal, nikto ho neriešil. Tak to asi bolo lepšie… Odmiestnil sa, len čo to bolo možné… domov…
~*~
I'd go hungry, I'd go black and blue
Vyhladol by som, sčernal a zosmutnel by som
I'd go crawling down the avenue
Plazil by som sa dolu ulicou
No, there's nothing, that i wouldn't do
Nie, nie je nič čo by som nespravil
To make you feel my love
Aby si pocítil moju lásku
Ubehol presne mesiac aj štrnásť dní od vojny, od momentu, kedy Draco videl Harryho naposledy. Odvtedy bol vlastne len doma, s rodinou. Aj otec aj matka boli v poriadku. Samozrejme, že sa u nich mnoho zmenilo. Takmer celý ich život bol zasvätený Voldemortovi. A ten bol teraz mŕtvy… a… A vlastne, nebolo to jedno? Draco to neriešil, už nechcel žiť v tom klame, nezaujímal sa o nič, nikdy sa priveľmi nezaujímal.
Dni sa podobali jeden na druhý, takmer nejedol, neusmieval sa, chátral. Zabíjala ho spomienka na to, ako sa na neho Harry díval. Zapríčinil si to sám, vedel to. Ale mohol za to, že je gay? Mohol za to, že sa zamiloval do Pottera? Nie, to boli veci, ktoré nedokázal ovplyvniť. No mal ovplyvniť svoje správanie za tie roky… a veď aj ovplyvnil, ale… tým najhorším smerom. Nehovorí sa, že od lásky je len kúsok k nenávisti a naopak? Hovorí, ale… on k Harrymu nenávisť nepociťoval nikdy.
~*~
The storms are raging on the rolling sea
Búrky besnia na rozbúrenom mori
And on the highway of regret
A na diaľnici ľútosti
Though winds of change are blowing wild and free
Aj keď vetry zmien dujú divoko a nespútane
You ain't seen nothing like me yet
Kým ja už to vidím, ty nevidíš nič stále
“Malfoy?” oslovenie ho mierne zaskočilo, pretože to nečakal. A hlavne nie, keď to počul z úst, ktoré chcel bozkávať.
“Oh… Harry,” zastavil sa uprostred Šikmej uličky, kde si bol kúpiť nejaké veci do elixírov, ktoré vytváral vo voľnom čase. “Už je lepšie?” Opýtal sa ho okamžite. Asi sa mal nad sebou zamyslieť. Niekedy jemu samému chýbal ten starý Malfoy. Ten povrchný, ten arogantný, namyslený a hlavne sebavedomý. Čo bol teraz? Zasraná romantická sračka s ktorou sa nikomu nechcelo púšťať do rečí.
“Jasné… čo ty?” zaujímal sa Potter.
“V pohode…” nebola práve toto chyba? Nemal mu povedať, že sa niečo deje? No neklamú takto všetci? Nehovoria, že a nič nedeje, aj keď ich vo vnútri páli a zožiera bolesť? Prečo všetci ospevujú lásku, keď je to to, čo človeku dokáže spôsobiť tú najväčšiu bolesť… Nemal ho vtedy zachraňovať. Mohol zomrieť… mohol mať pokoj a mohol si zachovať svoju hrdosť… Bol to osud? Nie, on neveril na osud… “Nechceš ísť niekam… no… na kávu, alebo tak?”
“Nie.” Cruciatus by bol prijateľnejší ako táto odpoveď. Ale to asi všetko. “Maj sa…” A odišiel.
Podľahnúť žiaľu a sebaľútosti bolo v tej chvíli až priveľmi jednoduché. Ostal tam stáť, uprostred ulice, sám. Hanbil sa za slzy? Nevedel… Nevedel či plakal, či sa smial. Myšlienky a činy boli preč, nedokázal za seba prebrať zodpovednosť. Ostal len žiaľ.
Miloval spôsob, ako sa Harry smial.
Miloval spôsob, ako viečka odkrývali jeho zelené oči.
Miloval spôsob, ktorým sa Harry rozprával s priateľmi.
Miloval spôsob, ako sa vedel chrabromilčan radovať, keď chytil zlatú strelu.
Miloval spôsob, ako vyslovoval “Malfoy”.
Miloval spôsob, ktorým si vkladal vidličku do úst.
Miloval spôsob, akým sa snažil zakrývať, keď nevedel na hodine na niečo odpovedať.
Miloval spôsob, ako držal prútik, keď na neho neraz mieril.
Miloval spôsob, ako špúlil pery, keď sa na neho díval.
Miloval spôsob, ako krčil papier.
Miloval spôsob, ktorým písal svoje meno.
Miloval spôsob, ktorým dýchal.
Miloval spôsob… miloval jeho!
~*~
I could make you happy make your dreams come true
Urobil by som ťa šťastným, splnil ti tvoje sny
Nothing that I wouldn't do
Nič čo by som pre teba nespravil
Go to the ends of the earth for you
Šiel by som kvôli tebe aj na koniec sveta
To make you feel my love
Aby si pocítil moju lásku
Zvonec na veľkom Sídle Malfoyovcov sa rozoznel celým priestorom. Nebol doma nik, kto by tie dvere otvoril. Škriatka nemali a Narcissa s Luciusom boli niekde na cestách. Ostal tam len on a tak sa pobral ku dverám.
“Harry?” šok, ktorý nasledoval z toho, že ho videl stáť na prahu svojich dverí bol neprehliadnuteľný.
“Malfoy,” zahalený v čiernom cestovnom plášti, vo vrecku mal očividne prútik a pozorne si prezrel priestor na Dracom.
“Ideš ďalej?”
“Hľadám tvojho otca…”
“Ten… nie je tu…”
“Kedy príde?”
“Neviem, ideš ďalej?”
“Nie!”
Koľkokrát môže byť človek odmietnutý? Koľkokrát to dokáže zniesť? Človek, telesná schránka to uniesla. Tá unesie mnoho. Ale Dracove vnútro bolo rozbité, neposkladateľné, neopraviteľné. Vzďaľujúci sa chrbát pre neho znamenal to najhoršie. Vošiel naspäť do domu, ale ani za sebou nezavrel. Šiel rovno ku schodom vedúcim do podzemia. Na miesto, kde trávil veľa času, ku svojmu kotlíku, ktorý sa stal jeho jedinou útechou, jediným priateľom, spriaznenou dušou.
Mal vtedy zomrieť, malo to skončiť…
Ani nevedel, čo presne dával do kotlíka, lenže tento recept mal načítaný tak pozorne, že presne vedel, čo robiť. Urobil by čokoľvek, aby splnil jeho sny.
Mal vtedy zomrieť, malo to skončiť…
Mal všetko, v Šikmej a obzvlášť Zašitej uličke sa dalo nájsť všetko. Premiešať trikrát doľava, dvakrát doprava a nechal pár minúť odstáť. Nebolo nič, čo by pre neho nespravil.
Mal vtedy zomrieť, malo to skončiť…
Výpary boli bez vône, zato v žalároch už bolo toľko pary, že poriadne ani nevidel. A tak nik nemohol vidieť jeho, tvár mal skrivenú, bolesť sa odrážala na každom jednom milimetri. Šiel by kvôli nemu aj na koniec sveta.
Mal vtedy zomrieť, malo to skončiť…
Nakrájal čo nakrájané malo byť, rozdrvil, čo bolo treba… cez vlastné slzy si nedovidel ani na koniec nosa. Spravil by všetko, len aby pocítil jeho lásku...
Mal vtedy zomrieť, malo to skončiť…
Nabral si na veľkú lyžicu “dúšok smrti”… Miloval ho.
Mal vtedy zomrieť, malo to skončiť… neskončilo a tak to končí teraz...
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...