Poviedka:
Pridaná: 8.12.2013, 16:34:48
Čítaná: 6597×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zadaním pre 10 finalistov bolo napísať poviedku zo smrťožrútskeho prostredia, kde vystupujú výlučne smrťožrúti. Rozlúčiť sa musíme s jedným finalistom.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Úloha 2 » Peeta Mellark - Dnes neumieram 3 » Jin - Mor 4 » Snapo - Alecto a Amycus 5 » Vi.kt.or - Moja vina 6 » Pán Sova - Boj 7 » Marrko Riccoli - Poker 8 » Lucy Bellatrix - Bulhari 9 » Aliyz - Dar 10 » Bash - Voľba smrti

Cez zadebnené okná sa začali predierať prvé lúče chladného októbrového slnka. Postupne sa z tmy vynárali obrysy starého ošarpaného nábytku, ktorý sotva držal pokope, a o chvíľu sa dalo rozoznať, že pod veľkou kopou oblečenia na posteli sa chúli človek. Nepokojne sa zamrvil, pretože posledné dni sa vždy budil s tou istou myšlienkou, ktorá mu nechcela odísť z hlavy: -Zradil som ich. Som vrah. Nič, len podlý vrah.-

Tá myšlienka ho vždy dokázala natoľko ochromiť, že nemal chuť vyslobodiť sa z pod kopy oblečenia, radšej by sa bol pod ňou udusil. Aspoň by ho toľko netrápilo svedomie. Ak ešte vôbec nejaké mal.

-Dnes sa to stane,- uvedomil si odrazu a prudko sa posadil na starej posteli. Ihneď ho zalial studený pot a telom mu prechádzala silná triaška. Dá sa to ešte zastaviť? A čo ak sa to nepodarí? Potom všetko vyjde nazmar a on aj tak umrie. Nie. Musí sa to podariť. Už toho obetoval príliš veľa, aby to teraz stroskotalo. Nemal na výber.

Vedel, že s týmito myšlienkami v hlave už určite nezaspí, a tak sa len vyšuchtal z postele a vybral sa do kuchyne spraviť si čaj. Myšlienky sa doňho však zavŕtavali, akoby to boli zuby baziliska, a akurát sa mu len podarilo rozbiť šálku, keď sa zľakol vŕzgajúceho okna.

V ten deň nechcel opustiť svoju skrýšu. Bolo by to príliš nebezpečné, keďže ešte stále balansoval medzi dobrom a zlom. Ale keď už bude môcť vyjsť z tejto špinavej diery, Temný pán ho odmení a bude stáť po jeho boku ako verný služobník. Nikdy si nemyslel, že bude taký významný v tejto vojne. Pravda, predstavoval si, že bude na opačnej strane, ale ani toto nie je zlé, pokiaľ ma zaistené bezpečie. Bezpečie, za ktoré musel zaplatiť jeden z jeho najlepších priateľov. –Nie, nemysli naňho,- rýchlo potriasol hlavou, aby z nej zmizli všetky výčitky.

Opäť sedel na posteli, keď odrazu niečo prasklo a v miestnosti sa objavila zahalená postava. „Vstaň, potkan,“ prehovoril chladným hlasom muž v plášti. Poslúchol, a skoro sa až zvalil na svojich ťarbavých nohách, ako rýchlo vyskočil z postele.

„Čo-čo tu robíš?“ opýtal sa piskľavým hlasom a ruky držal v obrannej pozícii, hoci vedel, že proti prútiku by nemal šancu.

„Temný pán sa chcel presvedčiť, že si nezdrhol,“ odvetil muž a sňal si z hlavy kapucňu, pričom odhalil dlhé blond vlasy a krutú tvár.

„Vy viete o mojej skrýši?“

Prichodiaci sa uškrnul. „Teba by sme vystopovali aj podľa smradu, potkan.“

Myslel si, že ho tu nenájdu. Ale veď nikomu o tom mieste nepovedal, nikto netušil, kde bude. Ako je možné, že o tom vedia?

„Naozaj si si myslel, že sa stratíš Temnému pánovi? To si vážne až tak hlúpy?“

„Ja... ja som myslel...“ začal sa koktavo obhajovať, no hosť ho prerušil.

„Očividne si nemyslel. Kvôli tomu tu však nie som. Prišiel som ti pripomenúť, že máme skutočne zákerné nástroje na mučenie, a nemáme problém použiť ich, ak sa pokúsiš nás zradiť alebo utiecť. Pred nami sa neskryješ, to ti môžem zaručiť,“ hovoril chladne plavovlasý smrťožrút, no očividne si tú moc užíval. Jeho oponent nebol schopný slova. „A odporúčam ti prísť sa pozrieť na večerné predstavenie, nech vidíš víťazstvo Temného pán a porážku svojich dávnych priateľov.“ Ako náhle dohovoril, odmiestnil sa.

Triasol sa. Začínalo to naberať trochu iné obrátky, ako chcel. Nevedel, čo mal robiť, no určite nechcel dráždiť úľ čiernožienok bosou nohou. Musel poslúchnuť smrťožrúta, pokiaľ chcel všetkým dokázať svoju vernosť Temnému pánovi. Večer sa teda vychystal a odmiestnil sa neďaleko budúceho miesta činu, tak, aby ho nebolo vidno a schoval sa za jeden z príbytkov, aby mal dokonalý výhľad.

Ako dobre poznal ten dom, v ktorom sa za chvíľu udeje vražda. -Musí sa to podariť. Neostáva mi nič iné, inak by som bol umrel ja. A ja nechcem umrieť, veď som si ešte nič nezažil. Za to on už áno, má peniaze, rodinu, inteligenciu, všetko, po čom človek môže túžiť. Teraz mu to všetko vezmem. Vezmem mu to. Vezmem mu život. Som vrah. Nič, len podlý vrah.-

Začalo sa to. Temný pán prichádzal. –Je to tu! Už len chvíľa ma delí od moci a slávy. Temný pán predsa nemôže zlyhať, to je vylúčené. Rýchlo ich zabije a ja sa nebudem musieť skrývať. Budem jeho verný služobník, lebo len on mi dá to, čo chcem. To, čo som vždy chcel. Ale za akú cenu? Za cenu zrady, vraždy a stratenia môjho života. Ten život nebol až taký zlý... Mal som priateľov a vďaka nim som mohol byť na vrchole. Priateľ. Priateľ. Idem zabiť vlastného priateľa. Jedného z najlepších.-

Temný pán sa už dostal do vnútra, bolo to len otázkou času.

-Priateľ. Nie. Nesmie sa to stať. Ale inak zomriem. Nechcem zomrieť. Ale ani nechcem, aby on zomrel. Aby oni zomreli.- Odrazu začal utekať smerom k domu.

-Priateľ.-

Utekal o závod s vetrom. Musí zastaviť Temného pána.

-Verný ochranca.-

Už len pár metrov.

-Dokážem to. Zachránim ich. Zabijem Temného pána.-

Plôtik ostal otvorený. Rýchlo vbehol na pozemok svojho priateľa.

-Priateľ. James.-

Zablyslo sa zelené svetlo a on tesne zastal pred vchodovými dverami. Nebol schopný sa pohnúť, len zvnútra počul, ako telo dospelého muža padlo nevládne na zem.

-Nie. Nie. Nie. Už je neskoro, príliš neskoro.-

Nevedel, čo má robiť. Ak ho tu Temný pán nájde, istotne ho zabije. A on si stále až príliš cenil svoj život. Znenazdajky začal opäť utekať, ale tento raz opačným smerom. Chcel ísť čo najďalej, no skoro nikde nič nepoznal. Odmiestnil sa do jednej časti Londýna, aby sa schoval v dave, zatiaľ čo vymyslí nejaký plán. Bola však noc a ľudí tam nebolo až tak veľa.

Do jeho mysle sa odrazu votrel hlas, ktorý nepoznal. „Temný pán je mŕtvy.“ Zľakol sa a rýchlo sa obzeral okolo seba, no nikoho v čiernom plášti nevidel. Je to pravda? Čo sa to deje? A prečo vo svojej hlave počuje hlasy cudzích ľudí? Ak by to aj bola pravda, nebolo by to pre neho víťazstvo.

Hlavou mu vírilo neuveriteľne veľa myšlienok, no jedna rezonovala najviac - musí sa skryť. Teraz je v okolí až príliš veľa ľudí, ktorí ho chcú zabiť. Obidve strany ho pravdepodobne budú považovať za zradcu. Nikde nebude v bezpečí. Takto to nemalo dopadnúť. Mal byť na vrchole slávy, oslavovaný na piedestáli, nie mať strach o vlastný život. Jedna osoba však zaručene nevie o jeho skutkoch – mama. Iba tam nájde útočisko.

Peter Pettigrew sa zaradoval nad svojim naivným plánom a začal sa predierať von z mesta niekam, odkiaľ by sa mohol odmiestniť. Nerátal však s tým, že nebezpečenstvo sa objaví tak skoro a známa tvár ho nájde na ulici plnej muklov.

Hlasovanie: Hlasovať môžeš min. 1 a max. 20 bodmi do 13.12.2013 23:59.

Body užívateľov: 19,21/20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 4 – 4 – 5 – 5 – 5 – 5; spolu 28

Toto je správny príklad dynamickej, dramatickej poviedky. Reflexia postavy, zakomponovaný dialóg, žiadne zbytočné opisy prostredia. Krátke vety, nedokončené, jednočlenné, výborné navodenie rýchlosti a plynutia času, o to viac sa Petrovo trápenie znásobilo. Koniec sa nadviazal na udalosti, ktoré už poznáme z originálneho príbehu, všetko do seba zapadlo! Chválim formu poviedky, snáď som narazil len na dve, či tri vety s trochu nezrozumiteľnou štylistikou, ostatné bolo skvelé. Teším sa z tejto poviedky!

Cuca: 5 – 5 – 5 – 4 – 5 – 5; spolu 29

Toto bolo dobrééé! Naozaj dobré! Aj opisy, aj myšlienky, aj akcia… všetko! Fakt sa mi to páčilo. Išlo o príbeh ktorý sme poznali, no dostali sa nám informácie o ktorých sme nevedeli. Takže si pekne spojil/a známe s novým. Musím to vážne pochváliť! Aj napísané to bolo dobre, aj zrozumiteľné a aj som sa vedela do neho vžiť… A ten otvorený koniec… super, pretože všetci vieme, čo sa potom stalo! Super! :)

Kira: 3 – 5 – 5 – 4 – 5 – 5; spolu 27

Toto je asi jediná poviedka s Petrom v hlavnej úlohe, ktorú som aj prečítal do konca (nie som na neho veľmi milý, však?). Páčilo sa mi to, ako si vykreslil/a ten jeho rozpor v názoroch, tú nerozhodnosť a to, že aj tak nakoniec všetko chcel riešiť útekom a skrývaním sa. Presne takýto má byť Pettigrew.

K štýlu písania sa už ani nevyjadrujem, od rozstrelu mi je jasné, že písať vieš.

V originalite strhávam bod za to, že tento príbeh v podstate už poznáme.

Spod, nie z pod. V jednotnom čísle je "svojím", v množnom "svojim".

Body celkom: 103,21

Umiestnenie: 1.

[ » na začiatok « ]