Kapitola:
Pridaná: 15.6.2007, 14:27:43
Čítaná: 3613×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Esse
Stručný dej: Harry vyštudoval siedmy ročník na Rokforte. Voldemort stále žije a tak Harry stále premýšľa ako ho zničiť.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1. úvod 2 » ÁNO a svadba 3 » Najšťastnejší deň 4 » OHROZENÁ! 5 » Happy? 6 » ŠOK!

Vyšlo najavo, že Harry sa obával zbytočne. Aspoň zatiaľ. Esse a ostatné deti vyrastali veľmi rýchlo. Z malého Willa vyrástol veľmi pohľadný mladý chlapec, ktorý sa už ako 10-ročný obzeral po pekných dievčatách. A tie mu aj neskôr padali ku nohám, pretože keď sa pozreli do jeho modrých očí, videli svet krajším. William si predsa len nechal narásť blonďavý konský chvost a Fleur a Billovi sa to páčilo. Len pani Weasleyová mala námietky. Will bol až prekvapujúco šikovný. Keď skúšal vyrobiť niečo muklovským spôsobom, vždy mu to vyšlo. Raz dokonca aj čaroval, ale keď mu prišla sova z MM, radšej s tým prestal. Stella bola neobyčajné dievčatko. Raz tichá ako mucha, raz najdivšia zo všetkých. Keď nerátame Esse, samozrejme. Okrem toho bola výnimočná tým, že vždy dosiahla čo chcela. Keď sa na Fleur alebo pani Weasleyovú pozrela psími očami, všetko jej prepáčili. Keďže mala sympatických rodičov ani ona nezaostala. Dlhé rovné vlasy Weasleyovskej farby a oči jasné ako belasé nebo. Na nose mala zopár pieh, ale ani to nekazilo jej oslnivý vzhľad. Dastya, dcéra Rona a Hermiony, bola usmievavé a rehotajúce sa dievčatko. Po Hermione zdedila múdrosť, hoci to nepreháňala až tak, ako ona. Vlasy sa jej počas rokov prestali vlniť a mala ich rovné, možno niekde nejaké kučierka. Mala tmavé oči a keď sa urazila, nikdy sa neprišla ospravedlniť ako prvá. S Esse boli veľké bitkárky. Z detí bola najvyššia. Esse však bola „kráľovná divočiny“. Keď spustila alarm, že sa ide robiť neporiadok, bola to úplná anarchia. Svojim rodičom vždy ušla pred trestom a bola slniečkom rodiny. Ginny a Harrymu rozveselila každú smutnú chvíľku a najmä im pomáhala prekonávať ťažké chvíle, keď spomínali na synčeka. Jeho telo stále nenašli a báli sa, že ho ani nikdy nenájdu. Esse mala čierne vlasy ako Harry a zelené oči mandľového tvaru. Tie oči sa dedili po toľké pokolenia, že ich to ani neprekvapilo. Z detí bola najkrajšia a najsmelšia.

Prišiel rok, ktorý mal podstatne zmeniť ich život. Rokfort. Wiliam a Stella dovŕšili 11 rokov a boli letné prázdniny.Deti vyrastali odmalička v čarodejníckom svete a ich rodičia im (napriek námietkam pána a pani Weasleyvcov) vraveli všetky podstatné veci: aj o Voldemortovi, aj o nebezpečenstve, o čarodejníckej škole, do ktorej nastúpia a dokonca im aj prezradili zopár zaklínadiel, aby sa vedeli brániť. Povedali im dokonca aj o Harrym, stratenom dvojčati Esse. Dastya bola najlepšia priateľka Esse a preto chcela ísť do školy spolu s ňou. Hermiona sa nakoniec rozhodla, že Dastya pôjde na Rokfort predsa len neskôr, keďže sa narodila v septembri.

Cez leto sa aurorom nahromadila práca a Ginny strávila so 4 deťmi veľa času. Dosť si ich obľúbila a dcéra a Harry pre ňu boli po tých 10 rokoch všetkým. Harry to tak bral tiež a jaždú chvíľu posielal domov sovy, či sú v poriadku.

Po lete William a Stella odišli na Rokfort. Dastya a Esse už neboli také rozdivené, pretože Fred s Georgom pracovali a samé 2 sa dosť často nudili. Často boli smutné a báli sa odísť, nechceli, aby sa ich život vyvíjal tak, ako ich bratrancovi a sesternici. Obaja boli zaradení do Chrabromilu.

Harry, Ron a Hermiona zatiaľ šli po stopách Voldemorta a jeho stúpencov. V čarodejníckom svete sa nič nedialo, bol aý nebezpečný kľud a každá rodina bola v strehu. Nedalo sa byť pokojným. Naopak, v muklovskom svete bol ako keby koniec sveta. Samé vraždy, lúpeže a únosy. Spočiatku sa domnievali, že to s tým nesúvisí, lenže vždy umreli ľudia, s ktorými sa Harry stretol. Ale nie často, väčšinou to boli len bezdomovci alebo ľudia z obchodu. Až sa stala vec, ktorú Harry nečakal a napriek tomu, že tú osobu nikdy nemal rád, veľmi ho to zasiahlo.

Harry sedel vo Weasleyovskej obývačke a pozeral muklovské správy (bolo nutné kúpiť si televízor). Bolo pred Vianocami a tak mali moderátori santaclausské čiapky, no smutný výraz tváre. Harry si ráno popálil ruku, tak ju mal v miske v liečivom roztoku, ktorý mu Hermiona pripravila. Moderátor začal pochmúrnym hlasom rozprávať smutnú správu.

,,Ľudia by si mysleli, že sa vraždiť prestane aspoň na Vianoce. No opak je pravdou. Dnes takmer zabili 29-ročného mladého muža. Šiel po ulici a jedol Chipsy a spomína si, že ho zrazu napadli nejakí traja muži v maskách s paličkami. Potom tam prišiel nejaký „Snape“, ako nám prezradila obeť, ktoý mužov zavolal a tí zmizli. 29-ročného muža tam nechali ležať a našli ho až jeho rodičia, ako prestrašne narieka a nadáva. Mladík sa volá...,“ Harry natŕčal uši, „ Dudley Dursley.“ Harry zrazu prestrašene zhíkol a rozbil misku s roztokom, a aj zrkadlo, ktoré si Esse položila na stôl. Ginny a Hermiona sa dorútili do izby a pozerali na Harryho, ktorý ledva dýchal. Vyplašene sa chceli spýtať, ale Harry ich zahriakol a zvýšil hlas na televízori. Obe spozorneli na hlas moderátora. ,,Pán Dursley je vo veľmi vážnom stave a hovorí, že stále cíti tú bolesť. Leží v nemocnici a prepadol do kómy, napriek tomu, že tam prišiel celkom čulý (aj keď s bolesťami). Rodičia pani Petúnia a pán Vernon s nami odmietli o tom hovoriť a plačú nad stavom svojho syna.“ Hermiona si prikryla rukou ústa a Ginny si sadla pri Harryho. Stále vyzeral atraktívne. Pohladila ho po tvári a oprela so hlavu o jeho plece. „Ach, zlatko. Mrzí ma to.“ Harry neodpovedal. Až po hodnej chvíli mlčania zachrípnuto prehovoril. ,,Musím ísť k Dursleyovcom. Je to kvôli mne a napriek tomu, čo mi celé roky robili, si to nezaslúžia.“ Hermiona hneď namietla. ,,Ale čo ak je to pasca! Čo ak ťa Voldemort chce dostať práve tam!“ Harry pokrútil hlavou a opravil rozbitú misku. ,,Na tom teraz nezáleží, Hermiona. Musím ísť za nimi.“ Ginny sa postavila pri Hermionu a odkašľala si. ,,Harry Potter. Bezo mňa nikam nepôjdeš.“ Harry sa usmial a postavil sa oproti nim. ,,Nie. Je mi ľúto, ale v tomto ťa neposlúchnem.“ ,,Harry Potter, už som ti povedala, že NEBUDEŠ rozhodovať za mňa. Kedy vyrážame?“ Harry chcel niečo namietnuť, ale do miestnosti vošla Esse, ktorá celý čas načúvala. Všetci 3 na ňu spýtavo pozreli a ona len pokrčila plecami. ,,Všetko som počula. Takže na ockovho rozmaznaného bratranca bol použitý...Cruciatus?“ Harry ju chytil za ruku a kvokol si pri ňu tak, aby boli v jednej výške. Ona ho predbehla. ,,Ocko, chápem, že tam musíš ísť. Ale ja idem tiež.“ Harry sa uškrnul a jeho dcéra opäť prehovorila. ,,Je mi jedno, či mi dovolíš alebo nie, ja proste IDEM. Okrem toho ich chcem spoznať.“ Harry prvýkrát prehovoril po príchode Esse. ,,Ach, vy dve. Dobre vezmem Vás tam. Ale budete ma POČÚVAŤ. A vopred vás upozorňujem, že nebudú veľmi priateľskí. Ginny len mávla rukou.

Na druhý deň ráno šli Harry s Ginny a Esse, a Ron s Hermionou a Dastyou na Privátnu cestu. Ten dom nevidel 12 rokov. No nič sa na ňom nezmenilo. Stále upravený trávnik pekný dom. Možno to všetko kazilo len neobyčajné hrobové ticho. Ron chytil Harryho za plece a pošepkal mu. ,,Harry, my vás počkáme tu. Trochu sa tu poobzeráme.“ Harry prikývol a zaklopal na dvere. Otvorila mu žena, ktorú poznal ako hrdú tetu s konskými zubami, a ktorej záležalo na tom, ako vyzerá, keď ide otvoriť dvere. Teraz videl zničenú chudú ženu v nevypratom župane a s kruhmi pod očami. Keď sa pozrela na Harryho, len sa rozplakala a chcela zatboriť dvere. Harry ich však rýchlo chytil a povedal. ,,Teta, musíme sa porozprávať.“ Chvíľu naňho hľadela a slzy jej tiekli po tvári, no potom dvere otvorila a ani ju neprekvapilo, že Harry má rodinu. Mlčky prešli do obývačky, kde sedel zničený strýko. Esse síce týchto ľudí nepoznala, no tisli sa jej slzy do očí. Podľa toho, čo jej rozprával otec, boli vždy hrdí a namyslení, no teraz vyzerali ako najzúfalší ľudia na svete. Ginny a Harry sa cítili takisto, Harry mal dokonca pocit viny, že je to kvôli nemu. Keď ich strýko zbadal, prudko sa postavil a zreval: ,,VON!ZMIZNI Z MOJHO DOMU A NIKDY SA NEVRACAJ! ODIŠIEL SI OD NÁS S ÚSMEVOM A S MIEROM!ALE ZNIČIL SI NAŠE ŽIVOTY! NÁŠ SYN KVOLI TEBE BOJUJE O ŽIVOT! ZMIZNI, HNEĎ VYPADNI!“ Harry čakal takúto reakciu a už išiel niečo povedať, keď zachrípnuto prehovorila teta Petúnia. ,,Vernon, upokoj sa. Harry so svojou rodinou sa s nami prišli pozhovárať. Nechaj ho, nech nám povie čo chce. Môže to zastaviť. Aaa...ll-ebbo vyliečiť Duduška...“ Vtom sa Petúnia rozplakala a Vernon ju objal. S veľkou nevôľou prikývol a ukázal im, aby si sadli. Nevrlo zamrmlal. ,,Dokážeš to zastaviť?“ Harry zakoktal. ,,No neviem. Ja asi nie, ale ak by sme Dudleyho preniesli do čarodejníckej nemocnici, určite by mu pomohli.“ Tete Petúnii sa rozžiarili oči a vykríkla. ,,Skutočne?A k...“ „Nikdy! Môj syn nebude ohrozovaný nejakými bosorákmi!“ Vernon sa postavil a jeho tvár naberala purpurový odtieň. Harry sa tiež postavil, no on bol celkom kľudný. ,,Strýko Vernon, ide o ZDRAVIE TVOJHO SYNA! Ohrozíš ho len kvôli tvojej hrdosti?“ Hodnú chvíľu na seba hľadeli. Vernon nenávistne, Harry nahnevane. Potom si obaja sadli. Harry pokračoval. ,,Som tiež rodič, takže chápem tvoje obavy,“ svoj pohľad s láskou preniesol na Esse a potom na Ginny. „Keď sme už pri rodine, rád by som vám predstavil moju rodinu. Toto je moja manželka Ginny. A dcéra, Esse.“ Teta Petúnia si s oboma podala ruky a milo sa na Esse usmiala. Bolo vidno, že k Harrymu už neprechováva nenávisť. Strýko Vernon na obe iba zazeral. Ginny sa naňho usmiala a podala mu ruku. Bolo vidno, že ho to veľmi prekvapilo a ešte viac, keď to isté urobila aj Esse. Petúnia naňho hodila nahnevaný pohľad, tak im ruku podal, aj keď nie veľmi ochotne. Po chvíli ticha sa strýko spýtal. ,,Slečna...alebo teda Ginny, ste z rodiny...ehm, povedzme, že Harryho priateľa? Pamätám si vás, pred 15 rokmi ste boli po neho u nás.“ Ginny sa opäť usmiala. ,,Áno, to som ja.“ Nasledovalo ďaľšie trápne ticho. Ako prvá sa ozvala Ginny. ,,Ehm, no viete, mali sme ešte...syna. Narodili sa nám dvojčatá, Esse a chlapec, ktorému sme dali meno Harry. Ibaže...,“ keď to hovorila, hlas sa jej trochu triasol a všetci si to všimli. Všetky oči v miestnosti boli upreté na ňu. Najmä pre Esse to bolo veľmi dôležité, keďže sa s matkou veľmi nerozprávala o smrti jej brata. ,,...zabil ho Voldemortov had. Teda vlastne nevieme, či ho zabil, ale naše druhé dieťa zmizlo. Veľmi ťažko sme sa z toho spamätávali, ale máme ešte Ess a tá je naším slniečkom,“ pohladila dcéru po tvári a Esse bola v tú chvíľu veľmi šťastná. Mrzelo ju, že jej braček zomrel a bola rada, že mama už na to nemyslí a má ju rada, napriek tomu, že ona je tá, ktorá prežila. Potom sa Ginny pozrela na Vernonovi do očí a dodala. ,,Vieme, čo prežívate. A môžeme vám pomôcť.“ Vernon nevydržal Ginnin priamy pohľad a odvrátil tvár k svojej manželke. Tá naňho prosebne pozrela a tak Vernon Dursley rozhodol. ,,Vporiadku. Môžete vziať Duleyho do čarodejníckej nemocnice.“

[ » na začiatok « ]