Kapitola:
Pridaná: 9.3.2013, 15:20:11
Čítaná: 5612×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

A je tu posledná kapitola z príbehu Spomienky. Ďakujem všetkým, ktorí príbeh čítali a komentovali, dúfam, že zakončenie sa vám bude páčiť.

...

,,Severus?" oslovila ho Sania s tvárou stiahnutou do bolestivej grimasy, čo však on nemohol vidieť, pretože sa skláňal nad bublajúcim kotlíkom.

,,Hm?" spýtavo zahundral a ďalej sa venoval vareniu elixíra.

,,Severus!" zakričala naňho ostro a on konečne zdvihol hlavu a spýtavo na ňu pozrel. Keď uvidel ako sa jednou rukou opiera o pracovnú stôl a druhou sa drží za vypuklé bruško, hneď mu svitlo.

,,Asi idem rodiť," povedala trochu zbytočne a on k nej rýchlo pribehol nedbajúc sa prskajúci elixír.

,,Pomôžem ti hore a spoločne sa odletaxujeme do nemocnice, dobre?" povedal jej a Sania bola nesmierne rada, že je taký pokojný. Ona mala pocit, že je z nej uzlíček nervov a tak iba prikývla. Oprela sa o neho a spoločne vyšli po schodoch až do salóna, kde je veľký krb.

Každých niekoľko sekúnd cítila ostrú bolesť, ale Severus ju potichu upokojoval, šepkal jej milé slová a ubezpečoval ju, že všetko bude v poriadku. Pomohol jej do krbu a následne sa už obaja stratili v plameňoch, len aby sa následne objavili u svätého Munga.

,,Len pokoj," povedal jej s miernym úsmevom a ona sa tiež nervózne pousmiala.

Potom už išlo všetko veľmi rýchlo. Saniu položili na nosidlá a odniesli ju na pôrodnú sálu, kam však Severus ísť nemohol čo ho poriadne hnevalo. Frustrovane si sadol na lavičku v chodbe pred sálou, no následne sa opäť nervózne postavil. Pred Saniou vyzeral ako stelesnenie pokojnosti, pretože ju nechcel rozrušiť, ale teraz sa už nedokázal ovládať. Musel niečo robiť a tak poslal patronusa so správou pre Saniinho brata, ktorý sa k nemu asi pol hodinu pripojil.

,,Ako je na tom?" opýtal sa len čo si kývli na pozdrav a Severus si povzdychol.

,,Ešte stále je na sále."

,,Pokojne, všetko dobre dopadne," upokojoval ho, no Severus nedokázal prestať pochodovať hore dole po chodbe. Čierne oči neustále upieral na zatvorené dvere, netrpezlivo čakajúc kým z nich niekto výjde von.

Napokon sa tak stalo a vyšla z nich sestrička v stredných rokov so širokým úsmevom na tvári.

,,Vy ste otec?" oslovila Severusa, ktorý k nej rýchlo pribehol a súhlasne prikývol hlavou.

,,Ako sú na tom?"

,,Vaša žena sa má dobre, je len veľmi unavená. A vaše dieťa tiež," vysvetlila mu sestrička pokojne a Severus sa trochu zarazil, keď Saniu nazvala jeho ženou. Už niekoľko mesiacov ju chce požiadať o ruku a krabičku so snubným prsteňom má aj teraz vo vačku, ale ešte sa k tomu neodhodlal.

Uvedomil si, že mu sestrička nepovedala, či má syna alebo dcéru a tak sa naliehavo opýtal:

,,A čo to je?"

,,Gratulujem vám, máte krásneho syna!" oznámila mu veselo a potom sa už musela vrátiť späť na sálu, zanechávajúc tam Severusa. Od radosti mu vyhŕkli slzy do očí, ale rýchlo ich zahnal a so širokým úsmevom na obrátil na svojho jediného spoločníka.

,,Ja mám syna," zopakoval akoby tomu nemohol uveriť a on ho pobúchal po ramene.

,,Blahoželám!"

...

,,Ako sa cítiš?" opýtal sa Severus len čo ho pustili na izbu, kde ležala unavená Sania. Vyzerala skutočne vyčerpane, ale nikdy nebola taká krásna ako teraz, keď v náručí držala ich malého syna.

,,Unavená, ale som nesmierne šťastná. Pozri naňho," odpovedala mu potichu a keď sa k nej Severus nahol, videl malé bábätko zavinuté v bielej zavinovačke. Vyzeralo, že spí, no keď sa naň pozrel otvorilo oči a zvedavo na neho pozrela.

,,Má tvoje krásne oči," zašepkala Sania so slzami radosti v očiach a Severus si uvedomil, že má pravdu. Chlapček mal skutočne jeho čierne oči a on mu venoval milý úsmev.

,,Ako sa bude volať?" obrátil sa na Saniu a dal jej nežný bozk na ústa. Trochu placho sa na neho usmiala a odvetila: ,,Rozmýšľala som nad Sebastiánom."

,,Je to krásne meno," zašepkal jej do vlasov a následne si ju opatrne privinul k sebe. Jednou rukou vo vrecku nahmatal tmavo zelenú zamatovú krabičku a nenápadne ju vytiahol.

,,Viem, že som to mal urobiť už skôr, ale..." začal a klesol na jedno koleno vedľa jej postele.

,,Sania Winterová, preukážeš mi tú česť a staneš sa mojou ženou?" opýtal sa jej so stiahnutým hrdlom, ale keď videl, ako sa jej doslova rozžiarili oči nepotreboval vedieť ani odpoveď.

,,Áno! Určite áno!" súhlasila nadšene, no rozprávala potichu, lebo malý Sabastián práve zaspal v jej náručí a ona ho nechcela zobudiť. Nechala Severusa, aby jej navliekol strieborný prsteň so zeleným smaragdom a následne sa pomaly a bez náhlenia hlboko pobozkali.

,,Nikdy by som si nepomyslela, že máš taký zmysel pre romantiku," zašeptala mu do ucha, keď sa od seba odtiahli, pretože si nemohla odpustiť toto podpichnutie. Severus na ňu nepekne pozrel, ale potom sa aj on usmial a s láskou sa zahľadel na svojho syna a svoju budúcu ženu.

,,Vitaj, Sebastián Snape," prihovoril sa svojmu synovi a následne aj jemu dal nežný bozk na čelo.

Toto rozhodne stálo za to, aby sa vrátil z neba na zem.

[ » na začiatok « ]