Poviedka:
Pridaná: 21.2.2013, 22:05:29
Čítaná: 4959×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: Fiction
Postavy: Ona...
Stručný dej: Krátka reflexia: Nájde odvahu prísť medzi ľudí a povedať: tu som, potrebujem vás, chcem vás?

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

V to ráno sa navôkol nehol ani lístok. Hladina jazierka sa zľahka trblietala, prebúdzala sa do teplého dňa a s jemným úsmevom vítala vychádzajúce slnko.

A ona stála opretá o zábradlie. S úžasom hltala oranžové teplo, ktoré jej vždy pripomenulo hrejivú náruč matky, ktorá sa už vydala na svoju poslednú cestu životom.

Tvár jej ovieval ľahký vetrík. Prečo aj v jej vnútri nemôže fúkať podobný vánok? Prečo ňou musia lomcovať búrlivé vetry? Prečo jej život pripomína úbohú loďku, ktorá sa zo všetkých síl snaží prežiť plieskajúce vlny, no sama tuší, že márne? Tak rada by niečo zmenila! V okamihu sa jej pred očami vynoria tisícky obrazcov zo života, scény, ktoré by pri opravnej skúške odohrala inak. S inými chybami, s lepšími, možno s úsmevnejšími prešľapmi.

S povzdychom uprela zrak na zeleň pred sebou. Vŕby sa zvodne ohýbali tesne nad hladinu, sem-tam sa lišiacky dotkli hladiny, akoby ju lákali do svojich osídiel lásky. Tento pokoj ju predsa len napĺňal nádejou, že budúcnosť bude krajšia. Že raz sa i v jej živote vyjasní. Napriek tomu však vedela, že chyby minulosti sa budú plížiť za ňou. Budú jej v pätách. Budú všetko robiť ťažšie a záleží len na tom, či ich premôže. Či si povie, že je to jednoducho ona, taká, ako ju matka priviedla na svet. So všetkými zdedenými vlastnosťami, ktoré sa jej nikdy nepáčili a nebolo dňa, kedy by na sebe nechcela čokoľvek zmeniť. Zvládne to? Dokáže sa tomu postaviť? Odolá temnej minulosti? Trpkým slzám pravidelne máčajúcim otvorené rany? Nájde odvahu prísť medzi ľudí a povedať: tu som, potrebujem vás, chcem vás? Bude schopná otvoriť sa svetu, vzlietnuť k oblohe ako nádherný motýľ, ktorý musel tiež čakať v tele húsenice?

Kukučka prerušila niť jej myšlienok. Pousmiala sa. Vždy tu bude aspoň príroda. Príjme ju kedykoľvek to bude potrebovať. Je jej dieťa, patrí pod jej ochranu.

Pozdvihla hlavu a zhlboka sa nadýchla. Musí ísť. V ústrety novému dňu, ktorý možno znovu nebude spĺňať jej očakávania, no bude krásny. Príjemný a voňavý. A niekedy záleží len na tom. Nájsť vo všetkom iba maličkú drobnosť, ktorá poteší srdce. Netreba chcieť veľké veci. A ona to vedela.

[ » na začiatok « ]