Poviedka:
Pridaná: 15.2.2013, 08:34:16
Čítaná: 5466×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci dve úlohy: 1. vybrať si žáner, ktorý chcú písať a 2. vybrať si postavu. Zo žánrov to bola karikatúra, paródia a satira. Postavy: A. Weasley, M. Weasleyová, H. Grangerová, F. Fliwtick, S. Black alebo akákoľvek všeobecne známa literárna/filmová/seriálová postava.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » 10. Jo - (No) ordinary girl (paródia) 2 » 9. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Filius a Fašiangy (karik.) 3 » 8. Meddy: Trest (karikatúra) 4 » 7. Dado: Ratatuj (paródia) 5 » 6. Kira: Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa (paródia) 6 » 5. Lussy Noir Meteur: Gazela a Bes (paródia) 7 » 4. Vi.kt.or: Čo sa na lúke skutočne stalo.... (paródia) 8 » 3. Lucy Lestrange: Môj upírsky život (paródia) 9 » 2. Dedalus: Julo a Romana (paródia) 10 » 1. Marika Scrooge: Draculova rodinka úžasných (paródia) 11 » TAJNÁ

Ťažký život v 21. Storočí

Nádherný, mohutný hrad, honosne sa týčiaci na vysokej skale, rozsievajúci strach a hrôzu. Tak si vždy Peter predstavoval Draculov hrad. Už dlho po ňom pátral, ale teraz ho konečne našiel. Historické knihy však vraveli, že nájsť hrad tohto obávaného upíra je jednoduché. Veď prečo sa skrývať pred večerou, ktorá vás chce sama navštíviť? Teraz ho však už konečne našiel, celé tajomstvo má na dosah ruky. Stačí zliezť tak kilometer do tejto záhadnej rokliny k tej zvláštnej, ošarpanej a rozpadnutej veľkej budove, ktorá kedysi bývala hradom. Teda taký bol plán, zliezť. Kým celý dotrhaný, obrovskou rýchlosťou nezaklopal svojim telom priamo na Draculove dvere. Po dlhom ohlušujúcom tichu sa z reproduktoru na dverách ozvalo: „Čo je zase? Návštevné hodiny mám každý nepárny koniec sveta. Takže ste svoju šancu prepásli v decembri 2012.“

Peter také privítanie určite nečakal, tak po chvíli nesmelo zaklamal: „To som ja, váš osobný zubár.“ „Karol?“ ozval sa z reproduktoru už oveľa vľúdnejší hlas.

„Nie, Karol má momentálne chrípku, tak poslal mňa, volám sa Peter“

„Dobre, dobre, tak poď ďalej,“ zahundral trocha podráždene, „ aj tak sme mali dnes na pláne iba preventívnu prehliadku.“

V tom sa s obrovským vŕzganím a rachotom celá brána aj so zárubňami zrútila dovnútra do vstupnej haly, priamo k nohám mohutnej čiernej postavy.

„To si nevšímaj, musím ich dať namastiť aby nevŕzgali,“ povedal tajomný muž.

Keď trocha opadol prach, Peter konečne uvidel svojho hostiteľa. Bol to vysoký chlapík s nosom dlhým a špicatým ako mrkva z obzvlášť vydarenej úrody Petrovej starej mamy. Vlasy mal čierne a mastné akoby už žil niekoľko storočí bez sprchy, čomu sa v tomto polorozpadnutom hrade Peter ani nečudoval. Tváril sa obzvlášť nepríjemne, ale nie strašidelne, skôr akoby práve pred chvíľou vracal. Petra však zaujalo niečo iné. Mal dva nádherne biele špicaté zuby, ktorými by podľa Petra mohol bez problémov rozpárať celé smetiarske auto a aj tak by určite nepotreboval návštevu zubára. Zmocnila sa ho neistota. Veď načo je človeku s takými zubami zubár? Bude to musieť zistiť.

„Ospravedlň ma prosím, nie som veľmi vo svojej koži, pred chvíľou som vracal. To tá dnešná krv,“ precedil cez zuby zhnusene.

„ Poď za mnou, na poschodí je už všetko pripravené,“ povedal už so širokým úsmevom, ktorý zase iba zdôraznil jeho žiarivé zuby a začal sa vznášať hore schodmi.

Peter ho nasledoval najrýchlejšie ako sa dalo, ale schody pokrývala taká vrstva prachu, že už skôr vyzerali ako súvislá šikmá plocha a nie schody. Na poschodí už čakalo krásne zubárske kreslo, do ktorého sa usadil Dracula.

Peter k nemu pristúpil a keďže sa rozhodol, že svoju úlohu dohrá do konca, začal mu pozerať do úst, zo stolíka pri kresle bral rôzne predmety a klopkal mu nimi po zuboch.

„Pán Dracula, vy máte ale nádherné zuby, nikde nevidím žiadny kaz,“ povedal napokon.

„Och skutočne?“ povedal akoby v rozpakoch.

Petrovi sa zdalo, že vidí na jeho tvári červeň.

Dracula pokračoval: „Pravdupovediac, ja viem, že moje zuby sú úžasné, ale v tejto dobe, upír nikdy nevie. To máte Hamburger v jednom dome, zmrzlina v druhom, torta v treťom a už máte kaz. “

Peter neveril vlastným ušiam, ale rozhodol sa využiť situáciu a zistiť niečo o tomto tajomnom kniežati.

„Pane a prečo žijete tu, v tejto rokline, utiahnutý pred svetom? Vari už nechcete vlákať do hradu vaše obete?“

„Pche! Jasne že by som chcel, ale v tomto modernom svete to už nie je možné. Kedysi keď som vošiel niekomu do izby v noci a on sa zobudil, tak zvrieskol: „Pomóc! Upír! Vypadni preč!“ A teraz? Teraz na mňa sladko hovoria: „Ach Edward! Ty si prišiel. Poď, kusni ma a budeme navždy spolu.“ Kto dopekla je ten Edward a prečo sa neboja upíra a smrti?“

„Za to môže asi to, akým spôsobom upírov vykresľujú dnešné knihy,“ s úsmevom poznamenal Peter.

„Tsss. Že knihy! Ďakujem pekne za také knihy. Úplne mi zničili radosť z pitia krvi. Veď kto by chcel piť krv niekoho, kto sa ho nebojí? Preto chodím iba po starobincoch, lebo tí jediní aspoň trocha uznávajú staré spôsoby a keď ma uvidia, aspoň sa pokúsia utekať. Ale tá ich krv, fuj!“ znechutene si odpľul na zem.

„Ja tomu nerozumiem, to je taký problém nájsť človeka, ktorý sa vás bojí?“ pobavene sa spýtal Peter.

„Samozrejme! Teraz akoby ľudia upírov vyhľadávali. Kedysi som sa večer pozrel z okna a videl som žiaru zo stoviek pochodní, ktoré mieria k môjmu hradu. A teraz? Pozriem z okna a vidím žiaru. Natešene utekám k oknu a zistím, že to sú blesky fotoaparátov šialených dievčat, ktoré sa chcú vyfotiť s Edwardom. Hrôza! Preto som nakoniec svoje honosné sídlo presťahoval sem dole, aby ma nikto nenašiel. Ale ani to veľmi nepomáha. Prekliaty Google Earth!“

Petrovi už začalo byť toho milého pána ľúto, preto povedal vážnym tónom: „Náhodou, podľa mňa vyzeráte dosť strašidelne a mám pred vami rešpekt.“

„Vážne?“ prekvapene spozornel Dracula.

„Úplne vážne, veď ste jeden z najnebezpečnejších tvorov na zemi,“ pokračoval Peter.

„Ty...ty by si sa teda nechcel stať upírom? A dokonca sa ma bojíš?“ na tvári sa mu konečne začal ukazovať úsmev.

„Samozrejme, že netúžim byť upírom a áno, začínate pôsobiť trocha strašidelne, to sa musí uznať.“

„Konečne ďalší!“ víťazoslávne vykríkol Dracula a zahryzol sa Petrovi do krku.

[ » na začiatok « ]