Poviedka:
Pridaná: 17.12.2012, 15:12:47
Čítaná: 5374×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Bria, Severus, Andy
Stručný dej: Každý si zaslúži na Vianoce dostať taký darček, po akom túži jeho srdce... (taká sladká vecička na ukončenie semestra :D )

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Konečne sa priblížili Vianoce. Po chodbách sa vznášala vôňa medovníkov a škorice, študenti sa nerozprávali o ničom inom, len o plánoch na vytúžené prázdniny. Dokonca i profesori poľavili vo svojich požiadavkách na disciplínu na hodinách a sami si potichu pospevovali vianočné koledy. Len šiestaci poctivo hundrali, pretože hodina elixírov sa niesla v rovnakom duchu: práca odhodlaných rúk, zazeranie tmavých očí, práca roztrasených rúk, nadávanie profesora, práca nahnevaných rúk, znehodnotenie práce.

„Možno je len deprimovaný predstavou, že mu na Vianoce nikto nič nepošle.“ Bria si prehodila červené kadere cez plece a hodila očkom na Snapa, ktorý práve zamyslene sedel za stolom v nezvyčajnej tichosti.

„Ktovie prečo,“ odfrkla si jej spolužiačka Andy.

„Každý má predsa právo na radosť! Najmä počas týchto krásnych sviatkov!“

„Ešte mi povedz, že uvažuješ nad tým, že nachystáš pre Snapa nejakú párty!“

Bria sa začala usilovne babrať v červíkoch, načo si Andy len povzdychla. „Teba to za tých šesť rokov ešte neprešlo? Po všetkom tom ponížení? Ja by som sa naňho už dávno vykašľala! Je to obyčajný debil v čiernom, ktorý si rád dokazuje svoju moc tým, že ostatných zhadzuje a ty sa doňho buchneš!“

„Buď tichšie!“ zasyčala Bria a pozrela Snapovým smerom. Nebol na svojom mieste. „Kde je?“

„A koho hľadáte?“ ozvalo sa jej tesne pri uchu a jej telom prebehla triaška. Koľko toho počul? Len s námahou zdvihla hlavu a pozrela mu priamo do očí. Šokovane sa nadýchla a zalapala po dychu. Na krátky okamih sa ocitla v jeho mysli, nechránil si ju tak urputne ako inokedy, a to, čo videla, ju úplne vyviedlo z miery.

„Bria, čo sa ti stalo?“ priskočila k nej priateľka a počastovala Snapa nahnevaným pohľadom, akoby on za to mohol. A práveže mohol. Na moment mu tvárou preletel vydesený výraz, ten však razom skryl za svoju zvyčajnú chladnú masku a bez slova odišiel.

„Si v poriadku? Bia! Si biela ako stena! Povedz, uriekol ťa? Preklial? Chce ťa zabiť?“

„Ale, prosím ťa, Andy, nevymýšľaj somariny, nič mi neurobil, len mi zostalo nevoľno.“

„Z neho by zostalo nevoľno každému. Mňa však neoklameš, ja som z duba nepadla,“ ofučala sa brunetka a vrátila sa k svojmu kotlíku. Briu síce mrzelo, že sa jej kamarátka urazila, ale na druhej strane, ako by jej mohla povedať, že videla do Snapovej mysle, do tých najtajnejších zákutí?

Celý deň sa vznášala v akomsi opare, dokonca sa uliala i z vyučovania, len aby sa mohla zavrieť na izbe a dokončovať vianočný darček pre sestru. Bol ním vianočný kostým z hebkej látky, priliehavý, trochu sporný, okolo pŕs sa vynímala huňatá kožušinka, krátka suknička viac odhaľovala ako zakrývala. Sama sebe sa musela smiať, že toto by na seba v živote nenavliekla, no jej staršia sestra bola inej nátury. V takýchto odevoch sa vyžívala, no v obchodoch boli drahé a ona nebola taká zručná ako jej sestra. A podľa nej to bol ideálny darček pre priateľa.

V práci ju však tentoraz rušili dotieravé predstavy jej samej v tomto kostýme. Ale prečo sa utvorili práve v Snapovej mysli? Darmo si lámala hlavu nad touto záhadou, odpoveď neprichádzala. Aspoň nie tá správna. Domnienok a túžob bolo mnoho, ale nedokázala si pripustiť ani jednu jedinú. Nie, Severu Snape k nej isto nič necíti!

Večer sa v klubovni konala oslava na privítanie príchodu prázdnin. Niektorí študenti dnu prepašovali ďatelinové pivá, rôzne mušty, iní podplatili škriatkov a tak sa im stoly prehýbali pod horou jedla i vína. Bria sa konečne uvoľnila, spamätala sa z raňajšieho šoku a veselo žartovala s ostatnými. Jej smiech sa klubovňou ozýval najčastejšie. Andy na ňu hľadela s narastajúcim znepokojením. Bria sa nesprávala podľa svojich zásad, v očiach jej horelo akési odhodlané svetielko. „Merlin, len nech nevykoná nejakú hlúposť!“ prosila jej priateľka.

Po polnoci ju však neriešila už ani ona, sama sa chichúňala pred krbom s nejakým siedmakom a nikto si nevšimol, kedy rozjarená červenovláska zmizla, ani kedy sa otvorili a zatvorili dvere do Klubovne. To sa odvážna a pripitá dievčina zakrádala chodbami priamo do žalárov. Ukrytá bola pod neviditeľným plášťom, ktorý jej na tento večer požičal Harry výmenou za informácie o Ccho Chang.

Kým prešla do najspodnejších častí hradu, riadne sa zadýchala. Bolo tam chladno, čo pomaly ale isto prispievalo k vytriezveniu. No dievčinu už poháňalo odhodlanie a túžba. Alkohol povzbudil všetky jej centrá v mozgu, stimuloval jej prirodzené pudy.

Chvíľu postávala pred dverami, no keď sa nad jej hlavou ozvali kroky, zaklopala. Nesmie ju tu nikto nájsť!

„Kto je to?“ otvoril Snape zahalený v tmavom zamatovom župane.

Bria sa nechystala odpovedať. Prekĺzla dnu a kým Severus zatvoril dvere a otočil sa do izby, zhodila zo seba neviditeľný plášť. Snape vyvalil oči a zaspätkoval. Pretrel si oči a snažil sa nájsť svoju zvyčajnú vnútornú rovnováhu. Neúspešne. Pred ním stál jeho skrytý sen! Bria! S úsmevom na perách! Možno trochu nesmelým no o to príťažlivejším. Aká len bola nádherná! Červené kučery lemovali jej zružovenú tvár, prsia ukryté v huňatej kožušinke sa šialene nadvihovali. A ten kostým... vari sníva? To nie je možné!

Bria spravila krôčik k nemu. „Nie som si istá, či je to presne podľa vašich predstáv, ale aj snaha sa cení, nie?“ váhavo sa pousmiala.

Ďalší krôčik.

Nepribližuj sa ku mne!

„Nedali ste si pozor na myseľ, pane,“ upozornila ho a znovu sa priblížila.

Aké má krásne veľké oči! Nie, nechoď už bližšie!

„A tak som si povedala, že každý si zaslúži na Vianoce darček, po akom túži.“

„Ale ja som po tomto netúžil,“ ozval sa zachrípnuto a preglgol. Bál sa, že sa už nevydrží dlhšie ovládať. Zver v jeho hrudi divo reval.

„Nie? Tak to je škoda,“ zatváril sa anjel v jeho izbe sklamane. „Tak možno si vianočný darček ani nezaslúžite.“

Pri prechádzaní okolo neho sa zľahka obtrela o jeho plece a to už nevydržal. Správne, nesprávne, v tej chvíli mu to už bolo srdečne jedno! Raz, jediný raz môže dostať to, po čom túži a on sa toho nemieni vzdať! Pevne ju schytil do náručia a pritisol k sebe. Cítil alkohol, zrejme pila kvalitné víno, no oči stále jasne oznamovali, že vie, čo robí.

„Len dnes, Bria, len dnes, túto noc,“ šepkal jej pri perách, nasával jej vôňu a ešte stále bojoval sám so sebou.

„Len túto noc,“ prikývla, „v túto noc splnených prianí.“

Skôr, než ochutnal sladkosť jej pier, mu do vedomia prenikli dve krásne slovíčka, ktoré zaševelila. Ľúbim ťa, Severus.

[ » na začiatok « ]