Poviedka:
Pridaná: 29.9.2012, 16:44:08
Čítaná: 5990×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Gabriela Angelová
Stručný dej: Gabriela je študentkov siedmeho ročníku na Rokforte a denno denne musí znášať svojho nepríjemného profesora elixírov. Za jeho jedovaté poznámky sa na neho však nedokáže hnevať, pretože ho v skutočnosti miluje...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

,,Strhávam Chrabromilu dvadsať bodov!" nahnevane oznámil Snape a skôr ako stihla zareagovať na jeho slová už so zavírením plášťa zmizol za najbližším rohom. Tak ako vždy, nakričí na ňu, strhne body a následne zmizne skôr, než sa stihne spamätať natoľko, aby mohla protestovať.

,,Super, McGonagallová ma zabije," povzdychla si Gabriela a vybrala sa späť do Chrabromilskej klubovne. Dúfala, že v siedmom ročníku budem mať aspoň trochu pokoj. Za pár týždňov sú OVCE a následne bude koniec školy a ona nechce neustále počúvať prednášky o tom, ako len stráca body ich fakulty.

Aspoň, že nie som jediná! pomyslela si s úškrnom. I keď na druhej strane, bola jediné dievča. Okrem Gabriely takto body strácal aj Potter a Longbottom...

,,Zasa ti strhol body, Angelová!" privítal ju hlas hlavného prefekta len čo vošla do klubovne. Bola pomerne preplnená, takže to všetci dobre počuli a pozerali na ňu.

,,Naozaj? Máš neuveriteľný postreh, ani som si nevšimla!"

Po tejto ironickej poznámke jej dal pokoj a ona som si mohla v pokoji dopísať nedokončené domáce úlohy a eseje, ktoré potrebovala na zajtra a hlavne na zajtrajšiu dvojhodinovku elixírov. Nechce predsa prísť o ďalšie body.

...

,,Koniec hodiny. Všetci von, Angelová, vy tu ostaňte!" prikázal Snape, keď sa skončili dve hodiny utrpenia Chrabromilu. Všetci natešene odišli preč, len Gabriela musela ostať a tak s tichým, sotva počuteľným povzdychom zastala pred jeho katedrou.

,,Do konca roka mi vypracujete tento projekt, inak neprejdete z elixírov. Rozumiete?!" oznámil Gabriele a bez okolkov jej do ruky vtisol niekoľko pergamenov.

,,Áno, pán profesor," zamumlala, pretože nechcela prísť o ďalšie body a čo najrýchlejšie vypadla z učebne. Dopekla! Prečo mi toto robí? Sedem rokov sa mu vyhýbam ako sa len dá, ale aj tak je mi to prd platné! nadáva v duchu, ale aj tak sa na neho nedokáže hnevať. Na to ho má priveľmi rada. Áno, rada. Gabriela Angelová, študentka Chrabromilu je zamilovaná do Severusa Snapea, vedúceho Slizolinu. To je ale paradox, všakže?

Nemá však na výber, ten projekt musí odovzdať hneď po ukončení OVCE, to bude zasa hromada prebdených nocí.

...

,,Ale no tak, kašli na ten projekt!" prehovárali ju kamarátky večer o pol dvanástej. Gabriela však odmietavo pokrútila hlavou a pokračovala v práci, takže ju nechali na pokoj a odišli spať. Klubovňa už bola prázdna, všetci už spali celí šťastný, že OVCE sú už za nimi. Ona však mala zajtra Snapeovi odovzdať projekt a tak ho dnes musela nevyhnutne dokončiť.

,,Hm... Čo má byť tu?" mrmlala si popod nos a kým rozmýšľala kreslila si na útržok pergamenu srdiečka. Do tých srdiečok písala iniciály S.S.

,,Mám ťa rada Severus, ale toto je už vážne veľa," hundrala si nespokojne sama pre seba, keď si ráno o tretej balila všetky papiere a pergameny. Jednoducho to napchala do tašky a rýchlo vybehla do izby, aby sa aspoň trochu vyspala.

...

,,Angelová, dúfam, že máte ten projekt!" ,,Áno, mám." začala sa rýchlo hrabať v taške a vykladala mu na stôl potrebné pergameny, ktoré boli trochu pokrčené.

,,No, som zvedavý. Môžete ísť!" prepustil ju a tak odišla z učebne, kým on si sadal za stôl, aby si prezrel čo mu tam zanechala. Očami lietal po zapísaných pergamenoch, hoci veľmi dobre vedel, že to bude mať správne. Zrazu v tej kope našiel akýsi útržok pergamenu, trochu poskŕčaný a tak ho vyrovnal a obrátil, aby videl, čo na ňom je.

Zarazene ostal pozerať na útržok, na ktorom bolo napísané Milujem ťa. Ďalej tam bolo niekoľko srdiečok. Za normálnych okolností by myslel, že to patrí niekomu inému, ale kresba jeho tváre z profilu ho nenechávala na pochybách, že sa to týka jeho. Kresba bola naozaj vydarená, to musel uznať, ale obsah ho prekvapil ešte viac.

,,Angelová..." povzdychol si potichu.

...

,,Mám to správne, pán profesor?" opýtala sa ho Gabriela, keď na druhý deň prišla do prázdnej učebne, aby sa dozvedela verdikt. Zatvorila za sebou dvere a pozerala na neho, keď to zrazu vytiahol z pergamenov útržok, ktorý veľmi dobre poznala. To snáď nie! Ja som ho odovzdala spolu s tým projektom! On ma zabije... Som mŕtva...

,,Môžete mi to vysvetliť?" opýtal sa a pristúpil k nej na vzdialenosť dvoch krokov.

,,Noo.... Ja.. Viete, ono je to tak..." začala koktať a snažila sa mu to nejako vysvetliť. Cítila, že sa začína červenať a rýchlo sklopila pohľad do zeme. Čo mu mám asi tak povedať?

,,Čakám..." pripomenul jej a sledoval ako pred ním klopí pohľad, ako odvracia zrak aj to, ako sa červená. Vyzerala naozaj milo a Severus napriek svojim zásadám ju chytil za bradu a zdvihol jej hlavu, aby jej videl do očí.

,,Ja to pravda," priznala sa potichu, že ju takmer ani nepočul. Takmer, ale počul ju. Doteraz si myslel, že je to len nejaký žart, ale ona sa tak nesprávala. Bolo by možné, že...

,,Milujem vás," zašepkala a následne ho pobozkala. A on neprotestoval, hoci to bolo ako z nejakého nechutného románu. Ona však bola skutočná, rovnako ako jej pery.

,,Uvedomujete si, že som váš profesor?"

,,Nie tak celkom, po OVCE predsa už nie sme študenti," pripomenula mu so šibalským pohľadom a on sa na ňu prvý krát skutočne usmial.

[ » na začiatok « ]