Poviedka:
Pridaná: 12.9.2012, 18:38:05
Čítaná: 5877×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sania, Lilly Evans, Sirius Black, James Potter, Remus Lupin, Albus Dumbledore...
Stručný dej: Rokfort a jeho študenti je jedinečný a preto sa v ňom raňajky zmenia na niečo celkom iné. Prsty v tom budú mať aj slávny Záškodníci, no nebudú v tom sami.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

,,Hej Evansová! Nejdeš na rande?" opýtal sa s úsmevom James Potter - jeden zo štyroch Záškodníkov a frajersky si postrapatil už aj tak strapaté čierne vlasy.

,,Ani náhodou Potter!" odsekla mu nahnevane Lilly, sediaca vedľa mňa a pustila sa do svojich raňajok. Ja som sa iba uškŕňala a venovala som sa svojej krupicovej kaši na tanieri.

,,Prečo sa uškŕňaš Sania?!" opýtala sa ma Lilly podráždene.

,,Že vás to ešte baví," odpovedala som jej so zavrtením hlavou a nabrala som si ďalšiu lyžičku krupicovej kaše. Už už som lyžicu dvíhala k ústam, keď ma vyrušil dobre známy hlas.

,,Mám rovnaký názor zlatko," ozval sa vedľa mňa ten známy hlas. Na lavicu sa ku mne posadil vysoký čiernovlasý chalan, ktorý bol ďalším členom Záškodníkov tak ako Potter.

,,Daj mi pokoj Black!" povedala som mu ostro a venovala som mu nahnevaný pohľad. Potom som si vložila do úst lyžicu s krupicovou kašou.

,,Ale no tak. Ja viem, že ma miluješ tak si to konečne priznaj," povedal mi Black a usmial sa na mňa tým svojim úsmevom, na ktorý už zbalil nejedno dievča. Na mňa to však neplatilo. V hlave mi skrsol zábavný nápad. S falošným úsmevom som sa obrátila k Blackovi. Sledovalo nás niekoľko študentov vo Veľkej sieni, ktorí sedeli neďaleko od nás a počuli náš rozhovor.

,,Už si raňajkoval zlato?" opýtala som sa ho stále s úsmevom na perách. Chvíľu na mňa prekvapene pozeral, pretože nebolo normálne, aby som ho oslovila zlatko. Rozhodla som sa využiť príležitosť. Rýchlo som vzala do ruky svoj tanier s krupicovou kašou a jednoduchým rýchlym pohybom som ho hodila Blackovi do tváre. Tanier po chvíľke spadol na zem a zarinčal takže sa na nás pozeralo ešte viac študentov. Chvíľu bolo ticho a potom som sa rozosmiala. Black mal tvár pokrytú krupicovou kašou a Veľkú sieň zaplavila vlna smiechu.

,,Tak ty takto hej?!" skríkol na mňa Black a nahnevane si zotrel časť kaše z tváre a hlavne z očí. Vzal do ruky džbán s tekvicovým džúsom a skôr, ako som stihla niečo urobiť mi vylial celý jeho obsah na hlavu. To vyvolalo ďalšiu vlnu smiechu. Odhrnula som si mokré vlasy z tváre a vzala som zo stola akýsi veľký koláč a hodila som ho po Blackovi. Ten sa nanešťastie zohol a môj koláč trafil Pottera sediaceho vedľa neho. Ten to vzal s humorom a hodil misku s cereáliami a mliekom na Lilly. Tá mu to s hnevom oplatila vajciami na mäkko. Postupne sa k nám pripájali aj ďalší študenti. Black zobral do rúk môj obľúbený škoricový koláč. Hodil ho po mne cez polovicu siene s úmyslom trafiť ma ním do tváre. Ja som sa však inštinktívne zohla a koláč mi neškodne preletel ponad hlavu.

Zrazu celá sieň stíchla. Všetci sa prestali ohadzovať jedlom a pozerali kamsi za môj chrbát. Postavila som sa a otočila som sa, aby som zistila na čo všetci tak pozerajú a hneď som to aj zistila.

Koláč, ktorý po mne hodil Black a ktorý ma netrafil trafil profesora Dumbledora stojaceho za mnou. Dumbledor si rukávom svojho modrého habitu zotrel koláč z očí a vytiahol prútik a namieril ním na Blacka. Jednoduchým mávnutím vyčaroval nad Blackovou hlavou misku s vajíčkami, ktoré sa mu pri dopade na jeho hlavu porozbíjali. Spolu so škrupinkami mu stekali po vlasoch a tvári.

,,Vojna!" skríkol ktosi na celú Veľkú sieň.

Všetci sa začali ohadzovať všetkým možným čo na stole našli. Keďže škriatkovia v kuchyni o ničom nevedeli na stoloch stále pribúdalo nové jedlo. Do tejto ,,vojny" sa zapojili aj profesori, čo bolo ešte zábavnejšie.

Ja s Blackom sme sa ohadzovali priamo v strede Veľkej siene. Celý habit som mala špinavý od koláčov, ryže, slaniny a mokrý od čaju, džúsu či mlieka. Black bol na tom podobne ako ja. Všetci sme boli celý špinavý.

Chrabromilčania bombardovali stôl Slizolinčanov všetkým čo našli a študenti Slizolinu boli nútený skrývať sa pod stolom. Ohadzovali sa aj Bystrohlavčania s Bifľmoročanmi, ale nedalo sa posúdiť kto má prevahu a kto prehráva.

Snažila som sa uhýbať sa pred letiacimi koláčmi, chlebíkmi, zemiakmi, hranolkami a všeličím iným. Vzala som z zeme jeden veľký tanier a ten som používala ako štít pred jedlom. Black si zo mňa vzal príklad a taktiež si zobral tanier ako štít. Aj napriek svojmu štítu sa mi nedarilo až tak dobre vyhýbať sa letiacemu jedlu. Celá vojna sa skončila asi po štyridsiatich piatich minútach. Všetci sme si užili kopec zábavy. Profesori nás všetkých poslali do izieb, aby sme sa umyli a prezliekli a sami sa odobrali do svojich kabinetov.

Prvá vyučovacia hodina nám odpadla, aby sme sa mohli osprchovať a dať do poriadku. Celkom ma to potešilo, pretože sme mali práve mať Elixíry a mali sme písať dosť ťažkú písomku.

Keď sme už boli normálne oblečení a vyumývaní pobrali sme sa na druhú hodinu a vyučovanie normále pokračovala. Dobrá a povznesená nálada trvala ešte niekoľko dní po tejto veľkej ,,vojne".

[ » na začiatok « ]