Poviedka:
Pridaná: 10.9.2012, 17:01:38
Čítaná: 5959×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape, Sania Winter
Stručný dej: Severus Snape prichádza do Egypta na stretnutie najlepších majstrov elixírov. Tam sa čírou náhodou stretne s jednou svojou dávnou známou...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

,,Majster Snape! Vitajte!" malý mužíček vo fialovom hábite horlivo vítal Severusa Snapea, ktorý práve vystúpil z krbu v rozľahlej vstupnej hale egyptského hotela Faraón, kde sa malo konať každoročné stretnutie najlepších Majstrov Elixírov na svete. Miesto sa vždy menilo a tento rok sa stretnutie konalo v Egypte - púštnej krajne na severe Afriky.

,,Zdravím," odpovedal ľadovým hlasom profesor Snape a obišiel muža vo fialovom hábite a zamieri k recepcii nevšímajúc si ľudí okolo seba, ktorí na neho zvedavo pozerali. Za vlády Voldemorta nemal čas chodiť na tieto stretnutia, takže keď sa rozšírilo, že teraz príde, vyvolalo to nesmierny ohlas. Bol predsa jedným z najlepších Majstrov Elixírov na svete.

Keď sa ubytoval v izbe, zišiel do priestrannej haly, vykladanej bielym mramorom s množstvom stoličiek naukladaných v rade. Posadil sa na stoličku v poslednom rade a chladným pohľadom spražil každého, kto si k nemu chcel prisadnúť, takže sedel sám.

Prvý večer prebiehal v zoznamovacom duchu, kde sa hovorilo o nových Majstroch a najnovších elixíroch. A Snape, hoci by to nikdy nikomu nepriznal, bol rád, že prišiel.

Následne boli stoličky odčarované a vytvorili sa skupinky ľudí, ktorí sa navzájom zdravili a rozprávali sa. V sieni znel šup rozhovor a bolo počuť rôzne jazyky od angličtiny cez francúzštinu a taliančinu až po čínštinu a kórejčinu. Najčastejšie bolo počuť latinčinu - univerzálny jazyk.

,,Vy ste Majster Snape? Toľko som toho o vás počula, ste hotová legenda! Mohla by som dostať váš autogram?" vyrušil profesora, ktorý sa práve rozprával so známym z Holandska, mladý, dievčenský hlas. Snape sa obrátil a uvidel pred sebou stáť asi pätnásť ročné dievča s blond vlasmi, ružovým muklovským tričkom a v bielych rifliach. Priblblo sa na neho usmievala a podávala mu pero a papier. Pôsobila ako živá kópia Barbie.

,,Žiadni autogram nebude!" odsekol ľadovým hlasom a pozrel sa na ňu jedným zo svojich vražedných pohľadov, načo dievča hneď ušlo preč a takmer sa rozplakalo.

,,Bolo to nutné?" opýtal sa ho profesor Green, ktorý prednáša v Amerike.

,,Áno," odvetil mu krátko a v očiach sa mu nebezpečne zalesklo, až profesor Green o krok cúvol.

,,Ako vidím, stále buduješ svoju hrozivú povesť," skonštatoval niekto pobaveným hlasom, ktorý bol Snapeovi až príliš dobre povedomý, aj keď ho už roky nepočul. Očami preletel svoje okolie, až sa mu pohľad zastavil na mladej žene, ktorá mohla mať asi tak dvadsať päť - šesť rokov, čierne rovné vlasy po lopatky a prenikavo modré oči, ktoré hneď upútali pozornosť. Jemné črty tváre, súmerný nos, trochu malé pery roztiahnuté v úškrne, primeraná postava. Mala na sebe voľné zelené nohavice a zelené tielko na ramienka. Bola to Sania Winterová!

,,Je s tým nejaký problém?!" hrozivo sa na ňu pozrel, aj keď v duchu sa usmieval a tešil, že ju zasa vidí. Predsa len, boli starí známi, aj keď sa nevideli už roky.

,,Problém? Ale vôbec nie!" mávla Sania rukou a veselo sa zasmiala, čo všetkých naokolo, ktorí počúvali prekvapilo. Urobiť niečo také chcelo nehoráznu odvahu alebo bláznovstvo. Sania v sebe mala oboje.

,,Veď preto. Inak by som to musel riešiť súbojom!" naoko sa vyhrážal, ale Sania sa aj tak neprestávala usmievať, keďže vedela, že hnev iba predstiera. Nevyzval by ju na súboj.

,,To by si neurobil. Vieš, že v dueloch som príšerná," vyhlásila veselo a s úsmevom od ucha k uchu ho na šok všetkých objala. Ešte väčší šok vyvolal fakt, že aj Snape ju objal! Takmer celá miestnosť n nich zízala s vyvalenými očami a otvorenými ústami.

,,Som rada, že ťa zasa vidím Severus, je to už dávno," prehlásila, keď sa objali a Snape sa na ňu slabo usmial, čo sa nepochybne zapíše do dejín. Snape sa neusmieva to vedel azda každý.

,,Nápodobe Sania. Počul som, čo si vyvádzala v Európe," povedal s úškrnom.

,,Mali by ste si utrieť sliny," napomenul ľudí s vážnou tvárou Snape a obaja bok po boku opustili miestnosť a zmieri na prechádzku do Údolia Kráľov, ktoré sa nachádzalo iba neďaleko. Mali si toho veľa, čo si museli povedať.

...

Druhý deň sa niesol v znamení experimentovania a tak boli prítomní čarodejníci rozdelený do niekoľkých skupín a až do večera skúmali najrôznejšie reakcie na spájanie čarovných prísad.

Sania a Severus boli v rovnakej skupine a celý čas medzi sebou vášnivo debatovali na najrôznejšie témy. To sa už šírili správy, že spolu niečo majú.

...

Bolo krátko po večeri, keď sa skupina Severusa a Sanie vracali do laboratória, v ktorom pracovali. Pracovali asi desať minúť, keď sa zrazu celá miestnosť zatriasla.

,,Čo to je?" zvolal vystrašene profesor Green a všetci rýchlo povyťahovali prútiky a nechápavo sa obzerali.

,,Zemetrasenie!" vykríkol niekto, ale Sania hneď vedela, že to nie je pravda. Severus si taktiež myslel, že je za tým niečo iné, aj keď ešte nevedel čo alebo kto.

,,Hlúposť! Egypt predsa neleží na žiadnej hrane tektonickej dosky, zemetrasenia tu nebývajú," prehlásila Sania sebaisto, ale málokto ju počúval, pretože všetci okrem nej a Severusa sa už hrnuli k dverám. Nepodarilo sa im ujsť, pretože v tej chvíli sa nad nimi prelomil strop a spadol na nich. Našťastie Severus so Sanii rýchlo zareagovali a vytvorili okolo mužov štít.

,,Čo teraz?" ,,Čo s nami bude?" ,, Alpha!",, Какой же выход?" každý sa začal pýtať svojím jazykom a Sania sa bezradne pozrela na Severusa a pohľadom ho prosila, aby ich utíšil.

,,Silentium!" skríkol na celú miestnoť a v tom okamihu. Latinčina vždy zaberie. Pomyslela si Sania s úsmevom, postavila sa vedľa Severusa a keďže otrasy už prestali prehovorila pokojným hlasom:

,,Hlavné je, aby sme my všetci zachovali pokoj a spoločne sa pokúsili vymyslieť, ako sa odtiaľto dostaneme. A prosím nezabudújte na to, že sme tu všetci čarodejníci."

,,Jediným smerom kadiaľ môžeme odísť je dole, pretože steny sú špeciálne začarované." Zamyslel sa akýsi muž so silným talianským prízvukom,

,,Výborne, takže už máme aj plán!" povedala Sania veselo a hneď všetkým vysvetlila, čo budú robiť.

...

,,Dofrasa, kde to sme?!" pýtal sa niekto naštvane.

,,V podzemnej chodbe hotela," odsekol mu Severus. Všetci kráčali jeden za druhým pričom si prútikmi svetili pod nohy, no aj tak bola u úzkej chodbe, ktorú objavili, keď začali kopať v podlahe, tma. Chodba bola široká asi pol metra a rôzne sa zatáčala a kľukatila. V čele skupinky kráčala Sania a hneď za ňou Severus, ktorý jej kryl chrbát.

,,Myslím, že začíname pomaly stúpať," oznámila Sania, keď si všimla, že kráčajú mierne do kopca. Zrazu sa z tmy pred nimi vynorilo nejaké zviera, bolo vidno len zelenú labu s dlhými drápmi, ale to ho už Severus zneškodnil niekoľkými kúzlami a keď sa chceli bližšie pozrieť čo to bolo, jednoducho sa vyparilo. Podobné situácie ich čakali ešte pár krát a vždy ich niekto vyriešil. Boli tam zvieratá, nebezpečné plyny, ale aj akési lietajúce predmety.

,,Je to len test," skonštatovala Sania, keď Green zahnal prízrak.

,,Pravdepodobne súčasť stretnutia," súhlasil s ňou Severus a keď sa nad tým všetci zamysleli, dávalo to zmysel.

,,Nepoznáte niekto kúzlo na vyčistenie vzduchu?" spýtala sa Sania po chvíli chôdze.

,,Nie." Ozvalo sa zborovo. ,,A prečo?" zaujímal sa Severus. ,,Je tu ťažký vzduch a zle sa mi tu dýcha," mykla ramenami Saniia. Dúfam, že sa čo najskôr dostaneme von inak tu asi odpadnem. Pomyslela si Sania frustrovane. Urobili si krátku prestávku a zasa pokračovali ďalej.

,,Pozrite, niečo tu je!" zvolala Sania, keď sa dostali na koniec chodby, kde boli akési železné dvere, na ktorých bolo napísané:

Prichádzam zo západu a hľadám to, čo je stratené...

,,A to má byť čo?" nechápal profesor Green.

,,Je to hádanka!" vyhlásil muž s talianským prízvukom. ,,A odpoveď je...?" spýtal sa niekto s piskľavým hlasom. Odpoveď však nedostal a tak nastalo ticho. Všetci boli unavení a tak si posadali na zem a v tichosti rozmýšľali.

,,Sania!" vykríkol Severus, ako keby ho práve niečo napadlo. ,,No?" otvorila oči, ktoré zatvorila, keď sa oprela stenu.

,,To je ako v tom muklovskom filme, o ktorom si mi hovorila," povedal, ale Sania to nepochopila.

,,V ktorom filme, hovorila som ti o viacerých musíš to upresniť," povedala, ale aj tak jej modré oči zasvietili a obaja sa postavili pred devre.

,,Neviem presne ako sa volá, bolo to o nejakom archeológovi," spomínal si Severus, ale Sanii to stačilo a hneď vedela o aký film sa jedná.

,,Múmia!" vyhlásila víťazoslávne.

,,To zjavne nie je správna odpoveď," poznamenal ktosi, keď sa dvere neotvorili. ,,Samozrejme, že nie to je ten film!" prevrátila Sania oči a zamyslela sa.

,,Prichádzam zo západu a hľadám to, čo je stratené," prečítal Severus. ,,Prichádzam z východu, to ja som to, čo hľadáš," odpovedala mu Sania a dvere sa zo škrípaním otvorili a ich oslepilo prudké svetlo.

,,Poďme!" povedal niekto a všetci vstúpili do svetla. Keď si ich oči zvykli na svetlo zistili, že sa nachádzajú vo vstupnej hale Faraóna. Trochu zmetene sa obzerali, až kým k nim neprišiel človek, ktorý organizuje tieto stretnutia - Abelard Wayne, štyridsaťpäť ročný muž.

,,Gratulujem!" zvolal hneď, ako k nim prešiel. ,,Zvládli ste to v rekordnom čase!" Veselo sa na nich usmeival, ale to sa už Sania obrátila na Severusa s otázkou v očiach a keď ľahko kývol, ako jedne sa obrátili a päsťou mu vrazili do tváre. Abelarda tá sila doslova zvidhla zo zeme a dopadol dozadu na chrbát.

,,To už nikdy nerobte!" varovali ho jednohlasne a obaja odišli preč.

...

,,Niekedy sa zastav v Rokforte!" povedal Severus a objal Saniu. Stretnutie sa skončilo a oni dvaja dostali akési odmeny za to, aký rýchlo prešili tým testom.

,,Jasné a keď sa ty niekedy dostaneš do Európy daj mi vedieť!" odpovedala mu Sania veselo.

Obaja sa rozlúčili a s úsmevom išiel kažý svojou cestou za svojou prácou. Dvaja priatelia, ktorí sa po rokoch na čas zasa stretli, kým budú pokračovať ďalej vo svojich životoch.

[ » na začiatok « ]