Kapitola:
Pridaná: 20.7.2012, 18:35:34
Čítaná: 2677×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: April, Samantha, Fred, George
Stručný dej: April a Samantha začínajú svoj prvý ročník na Rokforte. Vo vlaku sa stretnú s Weasleyovskými dvojičkami, s ktorými si nepadnú do oka a rozhodne s nimi neplánujú žiadne priateľstvo. Ale človek nikdy nevie...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Zoznámenie 2 » Plán 3 » Mier

Takže toto bude posledná kapitola z deja v prvom ročníku :) Ďalšie kapitoly sa budú odohrávať v piatom ročníku a pri Weasleyovských dvojičkách v siedmom. Dúfam, že sa vám to bude páčiť ;)

PS: Túto kapitolu som písala z pohľadu Sam :)

-------------------------------------------------------------------------

Pri tom oslavovaní som si ani nevšimla, že April sa niekam vyparila. Zrejme si šla ľahnúť. Bola som pozrieť aj do izby, ale nebola tam.

„Hľadáš niekoho?“ ozvalo sa posmešne za mnou. Stáli tam Fred s Georgeom.

„Áno,“ odsekla som a ďalej som ich ignorovala.

„Ak hľadáš April, tak tá je v Nemocničnom krídle. Bol som ju tam osobne zaniesť,“ povedal Fred, ako keby urobil niečo úplne úžasné.

„Prečo by som ti mala veriť?“

„Tak mi never. Je mi to jedno,“ povedal Fred a išiel hore schodmi k chlapčenským internátom.

„Nejdeš s ním?“ spýtala som sa Georgea.

„Nie, lebo sa ti chcem ospravedlniť,“ povedal.

„Naozaj? A za čo?“

„Za tých vtáčikov,“ povedal previnilo.

„Už bolo na čase sa ospravedlniť,“ povedala som nahnevane.

„Viem preto sa ospravedlňujem. Mier?“ spýtal sa s nádejou v hlase a podal mi ruku.

„Hm..tak dobre. Mier. Medzi tebou, mnou, April a Fredom, jasné?“ povedala som a chytila jeho ruku. Prikývol. Pozrela som mu do očí a niečo sa stalo. Neviem to presne popísať slovami, neviem čo to bolo. Hneď som pustila jeho a odišla do izby s výhovorkou, že som unavená. Ľahla som si na posteľ a premýšľala. Moja hlava bola zaťažená s myšlienkami o Georgeovi. Nakoniec sa mi podarilo vyprázdniť si ju a zaspala som.

George išiel za svojím bratom do izby. Boli tam sami, pretože Lee oslavoval a ostatní, čo s nimi boli na izbe oslavovali tiež.

„Tak čo?“ spýtal sa Fred.

„Uzatvoril som ‘mier’ ,“ povedal George a pri slove mier naznačil úvodzovky. Fred sa zasmial.

„Myslel som si, že Sam je bystrejšia,“ poznamenal Fred.

„Ja tiež. Ale keď sme si podali ruky a ja som sa jej pozrel do očí...“ začal George.

„A teraz mi povieš, že si sa zamiloval do Woodovej sesternice. A sme doma, “ povedal Fred a natiahol sa na posteľ.

„Nezamiloval som sa. Len hneď, ako sme si pozreli do očí, vytrhla mi ruku a odišla so slovami, že je unavená,“ vysvetľoval George.

„Kámo na ňu radšej hneď zabudni, “ povedal Fred.

„Veď som na ňu ani nemyslel, “ odsekol George nahnevane a ľahol si na posteľ. V tom okamihu obidve dvojčatá zaspali.

Ďalší deň som sa zobudila ako vždy o ôsmej. Prezliekla som sa a vybrala sa na raňajky. Prekvapivo som ich rýchlo zjedla, tak som bonusový čas využila na to, aby som navštívila April. Nebola som prekvapená, keď som ju našla spať. Vždy keď bolo voľno rada si poslala dlhšie. Madam Pomfreyová ma najprv kvôli tomu nechcela pustiť, ale ubezpečila som ju, že April s ‘pokazenou’ nohou mi nič nemôže urobiť. Sadla som si teda na jej posteľ a začala som ju búchať po nose. Hneď sa zobudila.

„SAM!“ vykríkla a objala ma.

„Ako sa cítiš? Teda tvoja noha,“ povedala som a ukázala na jej pravú nohu.

„Zatiaľ žijem,“ odpovedala s úsmevom.

„Mám novinku,“ povedala som.

„Ó? Akú?“ naliehala.

„Uzatvorila som mier s Weasleyovskými dvojičkami. Aj za teba,“ povedala som a následne sa začala smiať. April totiž nahodila neuveriteľný úškrn a bola šťastná.

„JO! Konečne nám dajú pokoj! Samantha Nicole Woodová! MILUJEM ŤA!“ kričala a od šťastia skackala na posteli. Zrazu prišla Madam Pomfreyová a vyhodila ma, kvôli tomu, že pacient sa kvôli mne neuzdraví. Ja nemôžem za to, že si April nevie udržať hormóny na uzde. Ponáhľala som sa na Čarovanie. Prišla som pár sekúnd pred zvonením. Sadla som si za dlhý stôl medzi Seamusa Finnigana. a Harryho Pottera. Videla som, že predo mnou je kameň. Vlastne každý mal pred sebou kameň. Zrazu vošiel maličký profesor Flitwick postavil sa na knihy a začal nám vravieť pár vecí o kúzle Engorgio.

„Ide o zväčšujúce zaklínadlo. Dokáže zväčšiť len neživé predmety,“ vysvetľoval.

„Pán profesor? A nedokáže to kúzlo zväčšiť aj ľudí, alebo zvieratá? “ spýtal sa Seamus Finnigan.

„Och, ľudí nie, pravdaže nie. Aj keď je pravda, že dokáže zväčšiť malé zvieratá, ako pavúky, potkany a myši. Dobrý postreh Finnigan. Udeľujem Chrabromilu päť bodov,“ pochválil Seamusa a pokračoval ďalej, „Takže, určite ste si všimli, že každý máte pred sebou kameň. Na ňom si budete precvičovať kúzlo. Budete vo dvojiciach a ak niečo budete robiť zle, váš partner vám povie čo to bolo.“ Nakoniec som skončila so Seamusom. V našej dvojici som šla prvá ja a podarilo sa mi to hneď na prvý krát. Seamus bol hrozne nervózny. Bál sa, že zase niečo podpáli.

„Ukľudni sa a možno ti to pôjde,“ povedala som mu a povzbudzujúco som sa naňho usmiala. Seamus vydýchol potichu povedal Engorgio a jeho kameň sa zväčšil. Hneď sa usmial.

„No vidíš! Podarilo sa ti to!“ povedala som a tešila sa s ním. Vďaka mne, Seamusovi a Hermione Grangerovej sme pre Chrabromil získali 60 bodov. Každý z nás získal 20 bodov.

„Tak som povedala Seamusovi, nech sa upokojí a on to dokázal!“ vravela som April svoje zážitky z dňa a nadiktovala úlohy z Čarovania a Elixírov.

„Nevieš, ako dlho budeš v Nemocničnom krídle?“ spýtala som sa jej.

„Nie. Madam Pomfreyová mi povedala, že ak chcem ešte niekedy hrať metlobal, tak tu musím byť celý týždeň. Zvládneš mi nosiť všetko učivo? Lebo môžem zneužiť aj niekoho iného,“ povedala a usmiala sa.

„Nie. Je to v pohode. No idem ja už do klubovne. Urobím tú prácu o Prilbici modrej pre Snapea,“ povedala som, pozdravila April a vybrala sa k našej klubovni. Pred Tučnou Pani som zbadala Nevilla, ktorý tam nervózne pochoduje. Keď ma zbadal spokojne si vzdychol.

„Ešteže si sem prišla Sam. Zabudol som heslo,“ povedal.

„Myslela som si. Tak heslo je Purpurový oheň, Neville,“

„Presne tak, drahá,“ odpovedala Tučná Pani a otvorila svoj portrét. Vošli sme dnu a Neville mi začal ďakovať. Keď som mu už po stí raz povedala, že nemá za čo, tak konečne odcupotal do chlapčenských izieb.

„Aha! Mierová Slečna,“ povedal hlas. Otočila som sa zbadala Georgea.

„Presne tak! To som ja. Ale teraz mi prepáč, musím vypracovať 15 centrimetovú prácu pre Snapea o Prilbici modrej,“ povedala som a šla do mojej izby. Vzala som si pergamen, pero a pobrala sa do knižnice. George bol stále dole v klubovni.

„Kam ideš?“ spýtal sa ma hneď, ako zaregistroval, že som v klubovni.

„Do knižnice, vypracovať prácu,“

„Dobre, pôjdem s tebou,“ povedal a šli sme do knižnice. Cestou sme sa rozprávali o kúzlach, aké sme zatiaľ vedeli.

„Ja viem len také jednoduché. Ako napríklad Alohomora alebo aj Aguamenti,“ povedala som.

„Aguamenti? Ale veď to sa preberá až v šiestom ročníku!“ povedal užasnutý George.

„Naozaj? O tom som nevedela,“ povedala som a akurát sme došli do knižnice. Požičala som si Všeobecná príručka Elixírov: Prvý ročník a Učebnica Herbológie pre tretí ročník. V obidvoch bola opísaná Prilbica modrá, tak som sa pustila do práce. George sa iba prechádzal okolo mňa a polhodinu nič nepovedal. Keď som dokončila prácu, postavila som sa od stola, vrátila knihy Madam Pinceovej a šla s Georgeom do klubovne. Cestou bolo tiež ticho, ale bolo vidno, že George nad niečím rozmýšľa. Bola som už dosť unavená, tak som Georgeovi popriala dobrú noc a šla do mojej izby.

Prešiel týždeň a April pustili konečne z Nemocničného krídla.

[ » na začiatok « ]