Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Sirius Black
Stručný dej: Siriusove úvahy o vlastnej zbytočnosti
Literárna forma: próza
Žáner: dráma
Sirius opatrne stisol kľučku. Staré dvere potichu zakvílili. Presne tak, ako kvílili celých 16 rokov, čo ich denno-denne otváral, alebo nimi trieskal.
Nezmenila sa. Len nevedel, či ten neporiadok spôsobil niektorí člen jeho rodiny alebo Hrdozobec, ktorý si teraz spokojne odfukoval v rohu v izbe. Na zemi bolo plno pierok, jeho starých pokrčených listov, ale aj úlomky porozbíjaných starých lámp. Neprekážalo mu to. Ak by vedel v šestnástich vyžiť bez svetla, rozbil by ich aj sám. Tak strašne neznášal všetko, čo mu pripomínalo jeho hrdý a vznešený rod. Pri pohľade na úlomky znechutene skrčil nosom.
Odvrátil radšej pohľad na jedinú vec, čo ho v celej izbe tešila, a to bola jeho stena s fotkami. Uškrnul sa, lebo jeho matke sa ani po toľkých rokoch nepodarilo odstrániť tie fotky motoriek, či sporo oblečených žien. Jedine on a James poznali kúzlo na odstránenie lepidla. Prešiel až úplne ku koncu steny a pohľadom vyhľadal starú fotku. Na prvý pohľad by si ju nikto ani nevšimol.
Bola to fotka rokfortského jazera, fotená viac menej z diaľky a nie až tak dobrej kvality. Prizrel sa jej bližšie, skoro sa až nosom dotýkal steny. Ľudia boli takí malinkí, že ich bolo len ťažko rozoznať, ale on už vedel, čo má hľadať.
Na okraji jazera sedela malá bodka s divokými bledohnedými vlasmi. Otáčala hlavou po okoloidúcich, ale inak iba sama sedela a pozerala do veľkej knihy a učila sa na VČÚ. Bola to ona.
Kúsok za ňou boli v neustálom pohybe dve čierne hlavy - jedna strapatá a druhá dlhovlasá. Skoro až zabudol, čo za hovadiny tam vtedy s Jamesom robili. Študentom naokolo len-tak menili oblečenie, alebo im primaľúvali fúzy a bradu. Usmrkanca dokonca vyzliekli len do slipov, nakreslili mu hitlerovský fúz a kúzlom mu sčesali vlasy dozadu a do ofinky(veď kto by sa ho chcel dotýkať). Vyzeral teda ako mladý biely vychudnutý Hitler v spodnom prádle.
Vedel, že aj ona sa vtedy na tom trochu zabávala. Nie príliš, predsa len bola pacifista, ale potrebovala si trochu vyvetrať hlavu od toľkých poučiek a zaklínadiel. Snažila sa nepozerať ich smerom, ale on vedel, že sa jej to nedarilo. A ani jemu sa nedarilo nepozerať jej smerom. Už si pripadal ako James, ktorý neustále poškuľoval po Lily Evansovej.
Bolo mu ľúto, že ako jedinú spomienku na ňu mal len tú fotku. Nevedel, kde je, čo robí, ako sa má, či vôbec žije... A to ho trápilo najviac. Celý čas musel byť zatvorený v jemu tak odpornom dome, nemohol vyjsť von hoci sa len nadýchať vzduchu, nemal ako zistiť, či majiteľka bledohnedých vlasov je na tomto svete.
Niečo mu však bránilo zaoberať sa ňou, akoby mal zablokované myšlienky, a jediné, na čo dokázal myslieť, bolo Harryho bezpečie. On a ešte Remus boli jediní, kto mu ostali. Už nemal nikoho, pre koho by žil.
V tej chvíli, v tej hnusnej izbe, neznášal svoj život. Nemohol spraviť nič, nikam ísť, musel zostať na mieste, aby neohrozil svojich blížnych. Takže, ak aj chcel pomôcť, jediná pomoc bola, keď nerobil nič. A to ho tak hrozne ubíjalo.
Sadol si na starú posteľ, ktorá pod jeho váhou zapraskala. Nezvládal pomyslenie na to ničnerobenie, na tú zbytočnosť vlastnej osoby. Žeby Temný pán mohol ovládnuť jeho? Siriusa Blacka? No iste, už sa poučil zo svojich chýb. Malý hnusný potkan! Keby nebolo toho podlízavého darmožráča, jeho najlepší priatelia by ešte žili a on by nemusel takto márniť svoj život myšlienkami na pomstu. Keby len neodmietol Jamesovu ponuku byť Strážcom tajomstva!
Tak hlúpa chyba! James by žil, Lily by žila, Harry by bol úplne obyčajný chalan, no s úplnou a šťastnou rodinou. A on? Ktovie, možno by si vzal tú jazernú krásku. Alebo inú krásku. Určite by nesedel zatvorený v starom dome s plno nepríjemnými spomienkami a nemusel by preklínať svoju hlúposť.
Už nemal silu ďalej sa vzpierať. Silno udrel rukou po jednej zo štyroch drevených tyčí, ktoré držali nebesá nad posteľou. Zaskučal od bolesti. Ale to bolo jediné, čo zatiaľ mohol spraviť. Odísť za Jamesom nemôže, dal mu dôležitý sľub, že sa o Harryho postará. A to aj urobí.
No ešte predtým si bude musieť napraviť ruku. Asi si ju zlomil.
________________________________________
Tak, asi po sto rokoch sem niečo pridávam. Je to síce len taká malá bezpoitná jednorázovka, ale mala som silnú chuť ju napísať a dať sem. Pointu tam nehľadajte, nie je tam :D
Treba však dodať, že všetky veci, ktoré sem niekedy dám, či už jednorázovky alebo kapitolovky, budú na seba dáko nadväzovať. čižé, možno je tam aj menší spoiler na zakončenie mojej kapitolovky Jedna z mnohých, na ktorom pracujem už vyše roka a poviem vám, že je to riadna fuška. Snáď sa čoskoro dočkáte, a že sa vám toto malé dielko páčilo.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...