Poviedka:
Pridaná: 17.6.2012, 19:00:02
Čítaná: 4014×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Luna Lovengood, Čcho, Harry, Hermiona, Padma Patilová
Stručný dej: Luna je nešťastná nielen zo školy, ale aj z lásky. Kto je ten vyvolený, ktorý ma miesto v jej srdci?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

* Je to len taká jednorázovka. Vznikla v takej nazvem to slabej chvíľke, takže tú kvalitu prosím berte s nadhľadom. Ďakujem Senrimu za opravu :)*

Slnečné lúče prenikali cez okná Rokfortského hradu a študenti sa preberali do nového dňa. Luna sedela pri soche diviaka a hompáľala nohami, pretože socha stála na vysokom podstavci. Bolo zaujímavé pozorovať hrad, a všetky tie záclony, ktoré sa odostierali a vykúkali z nich rozospaté, strapaté hlavy študentov. Pousmiala sa a oprela hlavu, pretože slnko jej svietilo rovno do očí.

„Ahoj.“ Náhle sa obzrela a zbadala svoju spolužiačku a zároveň najlepšiu kamarátku.

„Čauko Padma,“ odzdravila s typickým zasneným hlasom.

„Ako to, že si tu tak skoro?“ spýtala sa. Bola oblečená do rokfortskej rovnošaty a vlasy mala zapletené do úhladného, vysokého vrkoča, ktorý jej siahal takmer po pás.

„Povedala som si, že dnes vstanem skôr a pôjdem pred vyučovaním pozrieť testraly,“ odvetila pokojne. Padma vyliezla na podstavec a sadla si k Lune.

„Luna, poznám ťa. Viem, žeby si nešla, len tak ráno sa pozrieť na testraly,“ povedala. „Tak, čo sa deje?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím. Luna chvíľu nič nevravela len neprítomne hľadela na hrad. V mysli bola ďaleko inde.

„Padma, aké to je byť šťastná?“ spýtala sa potichu. Ešte stále hľadela na Rokfort, kde už boli takmer všetci hore. Pár piatakov z Bifľomoru stálo pred školou a rozprávalo sa.

„Prečo sa to pýtaš Luna?“

„Moje jediné šťastie je ocko. V škole ma volajú Šaluna a vieš...“

„Čo?“

„No vieš, niekto sa mi páči.“ Zakryla si dlaňami tvár, čo bolo nezvyčajné, rovnako ako to, že sa jej niekto páči. Padma sa usmiala a povedala: „Budem hádať. Je to Longbottom z Chrabromilu?“ Pokrútila hlavou tak silno, že jej z vrkoča ušlo pár prameňov vlnitých vlasov.

„Tak potom,“ zamyslela sa Padma, „to bude Percy Weasley.“

„Vôbec nie.“

„Tak, kto potom?“ spýtala sa nechápavo, pretože jej neprichádzalo na um, kto sa jej môže páčiť. Znovu pokrútila hlavou, ktorú si stále skrývala rukami.

„No tak, Luna, vieš že ja to nikomu nepoviem,“ povedala úprimne. Pomedzi prsty pozrela na Padmu veľkými vypúlenými očami.

„Larby Noter,“ zamrmlala rýchlo.

„Larby Noter?“ opýtala sa Padma s nadvihnutým obočím. Luna odtiahla ruky z tváre a so skloneným pohľadom povedala: „Harry Potter.“ Na bledých lícach jej naskočili ružové fľaky.

„Čože? Harry?“ vypúlila oči Padma, pretože aj jej sa Harry kedysi páčil, no už z toho vyrástla.

„Teraz, keď chodíme na stretnutia DA sme super kamaráti a on je na mňa taký milý,“ vravela zasnene.

„Ach Luna, ale vieš on...“ Pozrela smerom k Rokfortu odkiaľ práve vychádzal Harry, Ron a Hermiona.

„Ide sem,“ povedala a oči sa jej zväčšili od nadšenia. V polovici cesty sa od neho Ron s Hermionou oddelili, chvíľu kráčal sám a potom sa k nemu pripojila...

„Čcho,“ vydýchla potichu Luna.

„Možno sa iba stretli a...“ Padma nedopovedala, pretože Harry chytil Čcho za ruku a pobozkal ju. V očiach sa jej zjavili slzy, no potlačila ich.

„Čcho mám rada. Prajem im to,“ povedala smutne a nechala Padmu samu.

[ » na začiatok « ]