Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Fiction
Postavy: Ann, Will
Stručný dej: Na Titanicu bolo možno viac zamilovaných párov. Škoda, že sa do seba zaľúbili tak neskoro.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika
Venujem Lucy, ktorá do mňa rýpe, že som dlho nepísala :)
Mladá Ann sa postavila na zábradlie lode a kývala. Toto je poslednýkrát, čo vidí toto mesto. Odchádza do Ameriky, do New Yorku! Tu jej zomrela matka, obaja súrodenci a otec sa opíjal do bezvedomia. Teraz môže cítiť tú slobodu. Nikto sa do nej nestaral. Bola v tretej triede, no nikto sa jej nepýtal ako si zarobila na lístky. Spomenula si a pousmiala sa.
Na to, že bol apríl bola krásna teplá noc. Okolo nej išiel veľmi príťažlivý muž a žiadostivo po nej pozeral. Trošku sa zapýrila. Mala ledva osemnásť, no tento muž mohol mať okolo tridsiatky. Prišiel k nej a jemne ju pobozkal na líce. Nie je to trápne dostať prvú pusu v osemnástich? Možno nie... Z líca sa presunul nižšie... potom sa vrátil k perám.
Počula zvuk, ktorý naznačoval, že opúšťa Southampton už navždy. Ostane v Amerike a všetko necháva tu. Mala so sebou len pár šťastných spomienok a matkin prívesok. Viac od tohto mesta nechcela. Už mu nebola nič dlžná. Dala mu osemnásť rokov. To bolo až až.
Slnko bolo vysoko a Ann si sadla na lavičku. Pozorovala delfíny skákajúce vedľa lode a podvedome sa usmievala. O tomto snívala celý život. Neznášala Southampton. Bolo to tam príliš pasívne, príliš stále a nežijúce. Každodenný stereotyp ju ubíjal. Zabíjal jej ducha, utláčal kreatívnu dušu plnú nápadov. Privinula si na hruď svoj skicár. Nikdy by sa neodvážila nazvať sa umelkyňou, no jej kresby boli viac ako dobré.
„Tak takto si tretia trieda zarába na lístky? Pôsobivé,“ zachechtal sa spoza nej muž. Obzrela sa. Podľa jeho šiat bolo jasné, že nepatrí nikde inde ako do prvej triedy. V ústach mal cigaru a na tvári dokonalo povýšenecký úsmev. Ann sa usmiala. Prišla k nemu, postavila sa na špičky a pobozkala ho na ústa. Nevedela, čo to do nej vošlo, jednoducho bola konečne voľná. „Nie väčšinou trochu inak,“ žmurkla naňho a odišla na druhú stranu paluby.
Muž za ňou pozrel a nadvihol obočie. Pousmial sa a išiel za ňou. „William,“ podal jej ruku. „Ann,“ usmiala sa naňho a ďalej pozerala do oceánu. „ Prepáčte, ak som vás urazil...,“ zasmiala sa. „Tak toto nemyslíte vážne. Uraziť mňa? No tak... očividne nie som z vášho druhu... tak prečo sa mnou zaoberáte?“ usmiala sa naňho a čakala na odpoveď.
Nevedel, čo jej má povedať. „Smiem vás pozvať na kávu?“ spýtal sa opäť zdvorilo. „Môžete, ale neviem, či s vami pôjdem,“ zasmial sa. Bol najbohatším človekom v Southamptone, každá žena sa mu plazila pri nohách a ona mala toľko odvahy, aby ho poslala do čerta aj s jeho peniazmi! „ Ann, prejdeš sa so mnou?“ spýtal sa jej s úsmevom na perách. Prikývla.
„To nemyslíš vážne!“ zakričala naňho matka, keď jej o Ann povedal štyri dni po ich stretnutí. „ONA nie je pre teba, Will!“ od vedľa vyšla jeho sestra. „Pozri na Leslie. Ona sa pekne krásne zasnúbila s Leom a budú šťastní,“ Leslie prevrátila očami a zase odišla. Nebola šťastná, no vyhrážali sa jej, že jej lásku zabijú ak sa nezasnúbi. No Will mal svoj rozum.
„Ja viem mžiť bez vás matka a ty to vieš,“ povedal jej s úsmevom na tvári. „Tak vypadni! Choď si do tretej triedy za tou tvojou dokonalou!“ Will vstal zakýval matke od dverí a odišiel. Sloboda? Už počul jej šepot... ale on chcel krik.
„Hej! Ty!“ zakričal na muža približne v jeho veku. „Vymeníš si so mnou šaty?“ muž naňho vystrašene pozrel. Nadvihol jeden kútik a prikývol. Výmenný obchod? Obaja si mysleli, že získali viac, boli spokojní a ich životy šli ďalej.
Will zišiel na palubu tretej triedy. A ona tam sedela, presne na tom mieste kde ju spoznal. Sústredene sa pozerala na oceán a kreslila. Sadol si za ňu a pozoroval ako sa jej ruka robí detaily zapadajúceho slnka. „Nádhera, ako vždy,“ zašepkal jej do ucha až podskočila.
„Čo to máš na sebe?“ zasmiala sa. Pokrčil ramenami. „Už sa mi nechce žiť tam,“ ukázal na hornú palubu, „teraz chcem byť s tebou,“ zase sa zasmiala krásnym zvonivým hlasom. „Na ako dlho?“ zvážnel. „Navždy,“ pobozkal ju.
Vstali a zase sa prechádzali. Zapadalo slnko, už sa začalo ochladzovať. Chytil ju za ruku. „Tak, čo sa bude robiť dnes?“ spýtal sa s úsmevom. Konečne nemusel ísť na trápnu slávnostnú večeru, môže byť len s ňou. Zamiloval sa. Po štyroch dňoch to bolo trápne, ale... vedel, že je to niečo viac ako povrchná láska ako k jeho „snúbenici“ Mary.
Sedeli v zime a pozerali sa na čistú nočnú oblohu. Will sa pozrel na hodinky. „Prečo si sa pozrel?“ spýtala sa ho potichu. „Lebo tento čas si chcem zapamätať. 14. apríl 1912, 23:39. Čas, keď som prišiel na to, čo chcem,“ usmial sa. „ĽADOVEC!“ ozvalo sa nad nimi a cítili ako loď do niečoho narazila. Titanic narazil do ľadovca....
Ospravedlňujem sa za chyby, nechcelo sa mi to po sebe čítať xD
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...