Poviedka:
Pridaná: 1.4.2012, 21:13:01
Čítaná: 4775×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter, Sirius Black, Remus Lupin, Peter Pettigriew
Stručný dej: Prvoaprílová poviedka. Dúfam, že sa nestratíte už v polovici, ale do konca takmer určite neprídete. :P Proste niečo málo o 1. apríli v podaní Záškodníkov a Lily.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Prvoaprílová poviedka. Dúfam, že sa nestratíte už v polovici, ale do konca takmer určite neprídete. :P Proste niečo málo o 1. apríli v podaní Záškodníkov a Lily.

„Máš na mňa sekundu čas?“ pribehol k nej James. „Naozaj nebudem otravovať dlho.“

„Tak vysyp čo chceš a odpáľ,“ povedala s úškrnom.

„Evansová,“ James hovoril tak nadšene, až čakala kedy začne poskakovať na mieste. „Dnes je prvý apríl.“

„Ďakujem, že si ma prišiel vystríhať.“

„Vymyslel som super plán!“ pokračoval. „Nachytáme všetkých. Celú triedu. Sirius sa zblázni. Zabije ma, lebo to bude jediný prvoaprílový žart na ktorý nepríde!“

Lily sa už pri tej predstave začala smiať. Prejsť cez rozum Siriusovi by sa jej páčilo. „O čo ide?“

„Budeme spolu chodiť.“

„Tak dobre,“ usmiala sa.

„Súhlasíš?“ rozosmial sa.

Úsmev z jej tváre zmizol tak rýchlo, až mal dojem, že si ho len predstavoval. „Nie. Prvý apríl.“

„Evansová...“ postrapatil si vlasy. „Len dnes. Dve hodiny a dám ti pokoj. Siriusa porazí. Prisahám, že ho porazí.“

„Veľmi dobre viem o čo ti ide, Potter.“

„Jasné, že to vieš, práve som ti to povedal. Chcem aby si so mnou chodila jeden mizerný deň!“

„Je to hlúposť.“

„Nie je.“

„Nebudem s tebou o tom diskutovať. Nie. A teraz vypadni.“

James si sklamane vzdychol. „Poď, máme dejiny, môžeme ísť spolu.“

„Fajn, ale udržuj vzdialenosť na dĺžku ruky.“

„Takto?“ spýtal sa teatrálne, objal ju okolo pásu a pobozkal na líce.

„Prestaň, Potter!“ snažila sa ho odtlačiť.

„No iste. Pustím ťa a ty ma na celú chodbu vysmeješ, že to bol prvý apríl. Pridobre ťa poznám, Evansová,“ podpichoval ju a čím viac sa bránila, tým silnejšie ju k sebe pripútaval.

Bojovali spolu hodnú chvíľ, kým sa Lily nepodarilo neuskočiť nabok s výkrikom: „Pozor! Zloduch!“

James sa rýchlo obzrel, ale ducha nevidel. „Hahaha, Evansová, vážne som ti to skoro - “

Nedopovedal, pretože na hlave mu pristálo celé vajce, rozpľasklo sa a teraz pomaly stekalo po jeho vlasoch dolu. „Zloduch!“ zavrčal utierajúc si čelo. Duch sa však už so škrekľavým smiechom ponáhľal preč.

„Ja som ťa varovala,“ posmešne podotkla Lily, nechala ho tam takého, aký bol a odišla do triedy.

Profesor Binns sa zjavil v triede akosi priskoro. Obzrela sa na Siriusa, ktorý sa o niečom potichu zhováral s Nancy. James si sadol za nich a stále vyzeral akosi nespokojne. Asi to bolo tým vajcom na hlave.

Nie. Nestojí jej za to, aby ju Potter mohol celý deň obšmatávať a bozkávať. A ona si bola istá, že by si nenechal ujsť príležitosť.

„... mierová zmluva bola podpísaná na konferencii v Bruggách...“

Počúvala zamyslene, keď sa pristihla ako sa hlúpo uškŕňa. Čo je? To ju tak rozveselila predstava, že by s Jamesom zo všetkých urobili bláznov? Začalo jej trhať kútikmi úst. Mala pocit, že ju šteklí celé telo. Začala sa ošívať, no najviac sa obávala, že vybuchne do hlasného smiechu. Zakryla si ústa rukou, aby stlmila zvuky, ktoré z nej začali pomaly vychádzať. Čo sa, dočerta, deje?!

„Lily, si v poriadku?“ spýtala sa jej priateľka s úškrnom.

Pokrútila hlavou a podarilo sa jej dostať zo seba slabé. „Prepáč, ja...“

Opäť sa rozosmiala a na dôvažok sa musela chytiť za brucho, ktoré mu neskutočne šteklilo. Buchla si hlavu o lavicu a v tej chvíli už smiech neudržala. Rozosmiala sa na celé kolo.

Profesor Binns prerušil prednášku a pozrel na ňu celkom začudovane. Bol to prvý raz čo prerušil svoj monotónny výklad.

„Pre - prepáčte!“ rehotala sa Lily, až jej tiekli slzy. Pomaly jej to začínalo dochádzať. Toto nie je normálne. Určite sa to nedeje len tak.

„Čo je smiešne na konferencii ministrov v Bruggách?“ spýtal sa profesor Binns urazene.

„Nič,“ rehotala sa ďalej. „To je len... to je len...“

„Aký jeleň?“ spýtal sa James, na čo sa Sirius rozrehotal takmer viac ako Lily.

„Slečna,“ mračil sa profesor prísne. „Ak nemienite prestať, opustite triedu.“

„Čo sa deje?“ dožadovala sa Lilina spolusediaca odpovede, hoci sama sa už uškŕňala ako slniečko.

A vtom to prestalo. Rovnako rýchlo ako šteklenie prišlo, tak aj zmizlo. Lily sa naposledy slabo zachichotala a prehrabla si vlasy rukou. Všetci ju pobavene sledovali. Nepotrebovala ani zrkadlo na to, aby zistila, že sa červená ako paprika. „Môžeme pokračovať,“ vyzvala profesora dôstojne, akoby sa nič nebolo stalo.

„Čo to bolo?“ zašepkala Gloria.

„Štekliace zaklínadlo,“ zavrčala, zviezla sa hlbšie pod lavicu a zakryla si tvár rukou. Taká hanba. „Určite to bol Black. Tie jeho debilné detinské vtipy!“

„Tak mu to nejako oplať a budete si kvit,“ navrhla.

Lily prevrátila oči k stropu. „Toto nie je prvoaprílový žart. Toto je podrazácke, lebo som sa nemala ako brániť. Prvý apríl je o tom, že niekoho presvedčíš o nejakej hovadinke. Urobíš z neho blázna. Nie, že mu podkopneš nohy uprostred chodby. To je kruté.“

„Ako myslíš. To bol len návrh,“ pousmiala sa Gloria a zmĺkla. Hlas profesora Binnsa sa dal veľmi ľahko odfiltrovať a tak Lily nepočúvala. Ticho premýšľala.

„Potter. Fajn, ale!“ zatiahla ho za rukáv a obozretne sa obzrela na Siriusa, ktorý sa nahlas zabával so spolužiačkami. „Žiadne prehnané prejavy lásky.“

„Čože?“

„To. Veď vieš.“ Pobozkala ho na líce tak, aby to zazrel Sirius a rýchlo odkráčala.

„Čo to bolo?“ vypliešťal Sirius oči.

„Nič,“ zahováral James. Musel uznať, že Lily to vymyslela dokonale. Akoby sa nedali dokopy dnes. Akoby to tajili dlhšie. Ale práve dnes „na to Sirius náhodou príde“. James sa uškrnul. „Deje sa niečo, Sirius?“

„Ona ťa pobozkala.“

„Kto?“

„Lily predsa!“

„Zbláznil si sa?“ krútil James hlavou. „O tom by som snáď niečo vedel.“

„Nerob zo mňa idiota, Paroháč. Videl som to!“

James súcitne pokyvkal hlavou. „Ja viem, Sirius. Aj mne sa často sníva o tom, že ma Lily pobozká. Asi by som sa s ňou mal o tom vážne pozhovárať.“

„Remus!“ zavolal Sirius na kamaráta. „Ty si to videl. Však si to videl. Evansová ho práve pobozkala na líce!“

„Koho?“

„Jamesa predsa!“

„Lily? Jamesa? To ťažko Sirius. Nepoužil na teba niekto mätúce kúzlo? Len tak, ako prvoaprílový žart?“

„Ukáž,“ James ho chytil za bradu a otočil mu tvár proti svetlu, aby si ho mohol pozrieť znaleckým pohľadom. „Naozaj vyzerá trochu nesvoj. Poď, Tichošľap, prejdeme a trochu po čerstvom vzduchu, to ti urobí dobre.“

Posunul kamaráta k východu. Remus sa ospravedlnil s tým, že sa ide trochu najesť a nechal ich osamote.

James to okamžite využil. „Nevieš držať jazyk za zubami?“ osopil sa na Siriusa. „Evansová nechce aby o našom vzťahu niekto vedel! Áno, pobozkala ma, ale tak, aby si to nikto nevšimol! A ty ako úplný blázon to začneš vykrikovať na celú chodbu.“

„Ja som to vedel!“ potešil sa Sirius. Potom sa však zatváril podozrievavo. „Takže spolu chodíte?“

„Už pár dní,“ priznal James s úškrnom. „Nechcela to nikomu povedať. Vieš, školské klebety a keby nám to náhodou nevyšlo...“

„Neverím ti.“

„To je dobre, aspoň to nebudeš roznášať ďalej,“ potľapkal ho po pleci. „Máš pravdu, Tichošľap, je to len hlúpy žart. Prvý apríl. Odhalil si ma.“

Zrýchlil a zanechal Siriusa za sebou. Obaja sa víťazoslávne uškŕňali.

„Nancy,“ pripliechnil sa k nej Sirius s tajnostkárskym výrazom na tvári. „Mám novinku. Ale pššt, je to tajné.“

Pousmiala sa. Už od rána bola pripravená na nejaký Siriusov hlúpy žart. „O čo ide?“

„Lily a James sú spolu,“ zašepkal.

„Samozrejme, že sú, ty si o tom nevedel?“ povedala ironicky. Chcela, aby Sirius videl ako ľahko prekukla jeho výmysel. Napokon, takú hlúposť môže vymyslieť len on!

Sirius sa však prekvapene pousmial. „Odkiaľ to vieš? Povedala ti to Lily? James vravel, že si to chcú nechať chvíľu pre seba.“

„Nie, Sirius, to je ženská intuícia,“ odvetila pobavene.

„Nikomu to nehovor,“ požiadal ju. „Sľúbil som Jamesovi, že to je u mňa v bezpečí.“

„Ale prosím ťa, všetci o tom vedia,“ uškŕňala sa stále presvedčená o tom, že obaja len žartujú. On však zobral vážne každé jej slovo.

„Naozaj?“

„Jasné. Nie sú zase až takí nenápadní,“ prehodila si vlasy cez plece. „Remus, však vieš o Jamesovi a Lily?“

Remus sa uškrnul. Okamžite si spomenul na dejiny mágie a Jamesovo štekliace zaklínadlo. „Viem, všetci to vedia.“

„Vidíš?“

Sirius prikývol. „Len ja sa to musím dozvedieť ako posledný. Došľaka. Musím sa nejako Jamesovi vypomstiť. Nancy, vymyslime niečo.“

Chvíľu sa mračil na vidličku na stole, potom sa mu tvár rozjasnila. Usmial sa ako slniečko a vyskočil zo stoličky. „Musíš mi pomôcť, Nan! Poď. Rýchlo. Poď!“

„Lily Evansová,“ Gloria sa jej vrhla okolo krku a rozosmiala sa. „Prečo si mi to o Jamesovi nepovedala?“

„Čo?“ zatvárila sa Lily, akoby nevedela o čom Gloria hovorí.

„Oh, netvár sa, že o tom nikto nevie! James... prečo si mi to nepovedala?“

„Neviem načo by ti to mala hovoriť,“ zapojil sa Remus do rozhovoru. „Je to úplne nepodstatná záležitosť. Akoby nebolo jedno či to je James, Sirius alebo ja.“

„Ako môžeš niečo také povedať, Remus!“ zahriakla ho Gloria. „Nepočúvaj ho, Lily, on len žiarli.“

„Na čo by som mal žiarliť?“ mračil sa Remus. Uvrhnúť na niekoho štekliace zaklínadlo, čo je na tom také úžasné? Naozaj prestával dievčatám rozumieť! „Nie je na tom nič, čo by som nezvládol.“

„Naozaj? Ja by som povedala, že na to jednoducho nemáš odvahu,“ podpichovala Gloria.

Remus sa zasmial. „To nie je o odvahe. Podľa mňa musí mať človek o koliesko menej aby niečo také urobil.“

Lily prekvapene zhíkla. Čo si to Remus o nej myslí? Prečo by mal mať James o koliesko menej, ak s ňou chodí? „O čo ti ide?“ zamračila sa.

„Len som povedal svoj názor,“ stiahol sa. „Myslel som, že práve ty budeš so mnou súhlasiť. To čo urobil je detinské. Musíš to uznať aj sama.“

„Nič detinské na tom nie je. Myslím, že Gloria má pravdu a ty jednoducho žiarliš,“ usúdila, vymenila si súhlasný pohľad s priateľkou a požiadala ju, aby ju nechala s Remusom osamote. Keď Gloria odišla, Lily sa odhodlala na niečo, čo už dávnejšie chcela Removi povedať. „Ja chápem tvoju žiarlivosť, Remus. Neber to zle, ale ak ti mám dobre poradiť, viem o jednej dievčine, ktorá by sa potešila, keby si urobil to isté ty pre ňu.“

Remus sa nestačil čudovať. „Prosím?“

„Nemusíš byť taký prekvapený. Neverím, že si si to nevšimol. Gloria na to čaká už dlho.“

„Ujasnime si to. Gloria chce aby som jej urobil to, čo James tebe?“

„Áno,“ prikývla. Remus jednoducho musel pochopiť, že Gloria očakáva pozvanie na rande! Prečo sa tvári tak kyslo? „Len smelo do toho. Určite bude rada.“

„Robíš si srandu? Zase ten váš hlúpy prvý apríl?“

„Nie! Naozaj nie!“

„Vynechaj ma z toho, Lily, dobre? Myslel som, že aspoň ty máš trochu rozumu.“

„Hovorím vážne!“

Remus len zamával odmietavo rukou a nechal ju tak. Lily sa jeho reakcia vôbec nepáčila, ale predsavzala si, že sa ho na to spýta aj zajtra, keď ju už nebude môcť obviniť z hlúpeho žartovania.

„Tak, ako ste sa s Jamesom dali dokopy?“ dobiedzala Gloria len čo Remus odišiel. „Chcem vedieť všetky podrobnosti!“

Lily sa zachichotala. „Prepáč, ale poviem ti to až večer, dobre? Teraz mám ešte prácu.“

„Prácu?“ veľavravne sa uškrnula. A keďže obaja - Lily aj James boli prefekti, dodala: „Prefektské povinnosti, predpokladám.“

Lily sa len tajomne usmiala a odišla. Toto bude niečo ako rande s Potterom. Zaliala ju horúčava. Bože, ako sa len na to teší! Nečakala, že z neho bude niekedy tak nadšená.

James netrpezlivo postával pri soche domáceho škriatka. Tu sa mali s Lily stretnúť a dohodnúť sa, č budú hovoriť ďalej. Bol nervóznejší akoby to bolo skutočné rande. Tí blázni si naozaj myslia, že s ňou chodí. Merlin! Musia mať na to nejaký dôvod! Žeby to nebola až taká neskutočná predstava?

Napravil si okuliare a zhlboka si vzdychol aby sa upokojil.

„Paroháč, ako dobre!“ potešil sa Sirius a pobehol k nemu. „Presne teba potrebujem!“

„Čo chceš?“ spýtal sa podráždene. Toto bolo prvý raz v živote čo nebol rád, keď ho zbadal.

„Musíš ísť za Dumbledorom a dať mu toto,“ podal mu zvitok pergamenu.

„Čo to je?“

„Ja neviem, dal mi to Filch aby som mu to odovzdal, ale ja mu nechcem ísť na oči po tom, čo som vyviedol naposledy,“ krivo sa uškrnul.

„Dobre, dám mu to večer,“ prisľúbil James.

„Nie, musíš ísť hneď. Je to súrne. Nenechaj ma prosiť, Paroháč!“

„Mám sa s niekým stretnúť,“ namietol James. „Súkromne.“

„Lily? Ja ju zdržím. Vážne, James, len mu to dáš a za tri minúty si späť. Ešte tu ani nebude!“

James zaváhal. „Ale povieš jej, aby tu počkala, jasné?“

„Samozrejme. Niečo za niečo...“ pobúchal ho po pleci. „Ďakujem, Paroháč.“

James neochotne zovrel pergamen a rýchlo vykročil chodbou. Napokon, riaditeľova kancelária nebola tak ďaleko.

Prešiel cez kamenné obludy - heslo sa od minulého týždňa nezmenilo - a po krátkom zaklopaní nazrel do kancelárie. „Brý deň,“ zaškeril sa. „Nesiem vám niečo do Filcha.“

„Od pána Filcha?“ prekvapil sa Dumbledore, keď mu James podal pergamen. „Počkaj, možno mu budem musieť odpísať.“

Okamžite ho roztvoril a začítal sa. Oči mu zažiarili a dokonca sa pousmial. „Kto ti to dal?“

„Je to od Filcha,“ trval James na svojom.

Dumbledore mu podal pergamen. „Čítaj. Nahlas, James, nech si to vypočujem.“

James nechápavo vzal pergamen. Bola to báseň a jemu už na prvý pohľad bolo jasné, že toto Filch nepísal.

„Musí to byť?“ zaváhal.

„Len čítaj,“ povzbudil ho riaditeľ.

„Rokfort bola škola snov,

Mával som rád študentov,

za prsty keď viseli,

všetkých predkov videli,

vtedy rád som deti mal,

do žalárov zatváral.

Po zotmení bola tma,

začala sa taká hra:

Ak ich chytím, poletia,

rovno pred hrad, do smetia.

Tresty boli každý deň,

dve výnimky mali len:

cez sviatky a cez víkendy,

voľno mával školník biedny.

Potom sa však zjavil on,

a to bol ten veľký zlom.

Trestať decká nesmie sa,

pošleme ich do lesa,

aby miesto modriny,

po nociach sa modlili.

A študenti: Hurá, sláva!

Doteraz ma bolí hlava.

Potom zase novoty,

mlátiť ich sa nepatrí.

Na kolese už nelám,

vredy v bruchu z toho mám.

Vraj na chodbách má byť svetlo,

takmer ma tu v krížoch seklo!

A večierka po desiatej hodine,

pošlite môj úmrtný list rodine...

Na záver len jedno poviem,

kam sa skryjem, to fakt neviem.

Do Rokfortu prišiel z lazov

pojašený starý blázon!“

Keď skončil, Dumbledore sa chichotal. „Vaša tvorba?“

„Ja som to nepísal,“ ohradil sa James červený ako paprika. „To ten všivák Sirius. Ja ho... dofrasa, mal som sa stretnúť s Evansovou! Musím ísť, pane. Musím ísť!“

Položil pergamen na stôl a rozbehol sa preč. Už keď vyšiel spoza rohu a videl, že pri soche nikto nestojí, zamrazilo ho.

„Čo sa stalo?“ zabŕdala Gloria do Lily.

Sedeli pri večeri a Lily sa tvárila obzvlášť namrzene. „Nič.“

„Oh,“ prevrátil Gloria oči. „Vidím ako na Potter zazeráš, tak mi povedz čo sa deje. Rozišiel sa s tebou alebo čo?“

„Nie, to nemohol. Nikdy sme totiž spolu nechodili,“ zavrčala.

„Ako to?“

„Radšej sa ma na to ani nepýtaj,“ zahriakla ju Lily. „Nechcem o tom hovoriť.“

James zatiaľ vytrvalo kopal do nohy svojho kamaráta. „Čo si jej povedal?“

„Spýtaj sa jej,“ navrhol.

„Spýtal som sa. Strelila mi facku,“ odvetil James.

„Naozaj?“ spýtal sa Remus pobavene. „Ani sa jej nečudujem, zaslúžiš si ju. Hoci najskôr vyzerala, že sa jej tá tvoja hra páčila, dokonca sa ťa zastávala, ale konečne prišla k rozumu. Ak by ti nešvacla ona, urobil by som to ja.“

„Ale čo,“ mračil sa James.

„Takže jej sa to páčilo? Jasné, prečo by inak súhlasila.“

„Ona o tom vedela?“

„Jasné, že o tom vedela, inak by to ani nešlo,“ hodil James rukou. „Ale prečo si to rozmyslela? Mohlo to dokonale vyjsť. Čo si jej povedal, Sirius?“

„Nič.“

„To ja som jej povedal, že to je detinské a mala by sa správať rozumnejšie,“ rozohnil sa Remus.

James si ho nemilosrdne premeral. Ako vrah svoju obeť. „Odkiaľ o tom vlastne vieš?“

„Videl som to predsa,“ usmial sa Remus. „Nebolo to veľmi nenápadné. A popravde som rád, že je tento bláznivý deň na konci.“

„Teraz naozaj neviem o čom hovoríte,“ priznal sa Sirius. „To ja som jej povedal, že pre Jamesa to bol len prvoaprílový žart. Že sme to vymysleli my dvaja.“

„Si idiot, Sirius,“ James ho bolestivo kopol do nohy. „Vyzeralo to nádejne.“

„Ale veď to predsa musela vedieť,“ nechápal Remus. „To vedeli všetci.“

„Tak potom to vedeli zle. Myslel som to vážne. Po dnešku sme mali byť spolu. A ona to tiež začala brať vážne. Takmer by už bola moja.“

„Ste divní,“ krútil Remus hlavou.

„Rem, choď za ňou a zisti čo si myslí. Povedz jej, že som si to so Siriusom nedohodol, že som to urobil kvôli nej.“

„Nerob blázna aj zo mňa!“

„Len choď.“ PO krátkom presviedčaní Remus vstal a celkom zmätene Lily pretlmočil Jamesove slová.

„Odkazuje ti, že to urobil len on, z vlastnej vôle a pre tvoje dobro. Všetko, čo ti povedal Sirius bol jeho výmysel.“

„Teraz je to už jedno. Všetkým som povedala, že to bol len žart. Vrátila som to do starých koľají a aj to v nich zostane.“

„Dobre,“ meravo prikývol a vrátil sa k chalanom. Zopakoval jej slová Jamesovi.

„Choď tam naspäť a povedz jej, že to chcem skúsiť ešte raz, ale naozaj, bez hlúpych žartov.“

„Na to nepristane,“ uškŕňal sa Remus.

„Ale áno. Určite áno. Zapáčilo sa jej to...“

„Absolútne nie,“ zamietla Lily. „Povedz mu, aby aspoň zobral odvahu a prišiel za mnou sám. A nech mi radšej nechodí na oči, lebo ho prekľajem!“

„Tak má ti to povedať sám, alebo...“

„Nie, nech ma nechá na pokoji.“

„Aj tak si myslím, že to zbytočne nafukujete,“ priznal Remus. Pozrel na Jamesa a len pokrútil hlavou, už sa mu to nechcelo opakovať. Radšej si vzal hrianku a odišiel zo siene.

„Lily,“ dobehol ju na schodoch.

„Oh, nie, daj mi pokoj.“

„Ja len, že to bolo celé hlúpe. Naozaj som chcel napáliť Siriusa, ale vyšiel som z toho ako najväčší blázon ja. Chcel som s tebou stráviť jeden jediný deň.“

„Nevyšlo ti to.“

„Ale tak som si hovoril, aj tak si už celý hrad myslí, že spolu chodíme. Nemôžeme v tom jednoducho pokračovať?“

„Mohli by sme, keby si ma nebol tak naštval.“

„Za všetko môže Sirius! Nemal som ho nechávať pri tej soche, ale on mi dal list od Filcha pre Dumbedora a ...“

„Oh, aspoň si prestaň konečne vymýšľať!“ štuchla ho lakťom. „Buď chvíľu úprimný.“

„Hovorím pravdu. Sirius je blázon! Lily, prosím. Jednoducho len buďme spolu.“

Zastala a zamyslene si ho prezrela. „Skúsime to, Potter. Ale nieže sa na mňa hneď teraz vrhneš a...“

Neposlúchol.

„Nejde mi to do hlavy,“ hundral Remus. „Naozaj nie! Takže nakoniec ste sa dali dokopy vďaka tomu, čo sa stalo dnes?“

„Áno,“ smiala sa Lily. „Bolo to bláznivé, ale asi nám to vážne pomohlo.“

„Ja tomu naozaj nerozumiem.“

„To nič, Remus, raz to pochopíš,“ uisťovala ho, hrajúc sa Jamesovi s vlasmi.

„O tom dosť pochybujem,“ nedal sa. Keby šlo o niečo iné. Ale štekliace zaklínadlo?

Tak čo, kto je kráľ bláznov? Isté je, že kráľovnou som ja...

[ » na začiatok « ]