Kapitola:
Pridaná: 15.3.2012, 18:29:23
Čítaná: 3689×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape, Iris
Stručný dej: Severus Snape prežil útok Nagini a niekoľko týždňov po páde Voldemorta mu profesorka McGonagallová oznámi, že sa musí postarať o dieťa - dievčatko, ktoré bolo nájdené v jednom z hlavných stanov smrťožrútov. Čo sa rozhodne Snape urobiť? Ako ho prijme malá deväťročná Iris, to najzvláštnejšie dieťa, aké kedy obávaný profesor elixírov videl?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Mlieko a maslové sušienky 2 » Zlý sen 3 » U Weasleyovcov 4 » Narodeninové prekvapenia

Tak, dnešná časť zväčša hovorí o Irisininých narodeninách ale na konci čaká veľké prekvapenie!

Pridávam vysvetlivku od autorky: Obe mená, Lily a Iris znamenajú ten istý kvet a to ľaliu.

Bol použitý úryvok z knihy Rozprávky Barda Beedla.

Dúfam, že sa vám dnešný diel bude páčiť, prajem príjemné čítanie plus pripájam obrázok toho, ako si myslím, že Iris môže vyzerať (ak si nechcete pokaziť jej predstavu, tak asi radšej nepozerajte :D. To ho máte: http://nd05.jxs.cz/580/167/eb7e48c345_84193969_o2.jpg

_________________________________________________________

„Iris, zlatko, pozri sa na seba! Ronald! Charlie, Bill! To snáď nemyslíte vážne!“ pani Weasleyová kričala na svojich synov, ktorý práve vysadili drobnú dievčinku na Ronovo Ometlo a snažili sa jej vysvetliť, ako sa na metle udržať.

„Ale no tak, mama, nech sa trochu zabaví,“ protestoval George, no to už pani Weasleyová nabrala v tvári hrozivý červený odtieň. Iris sa v tom momente podarilo dostať do vzduchu a len ťažko vedela ovládať smer, ktorým začala lietať, našťastie nešla veľmi vysoko, lebo o pár sekúnd sa z metly prekotila na trávnik.

„Správate sa ako malé deti,“ zagánila na nich Hermiona, keď pribehla ku Iris, ktorá s zvíjala na zemi od smiechu.

„Si v poriadku?“ pomohla jej vstať a oprášila jej šaty, ktoré už od rána utrpeli toľko zásahov, že ich pôvodná sivá farba sa pomaly začala meniť na zelenú.

„Á-áno,“ zadúšala sa ešte vždy od smiechu Iris a keď sa postavila, všimla si, že všetci ju veľmi pozorne sledujú.

„Nechcem vám to pripomínať chlapci, ale Severus by nebol práve nadšený, keby videl, čo stvárate z jeho zverenkyňou,“ pripomenul im pán Weasley, načo sa všetci muži trochu zarazili, no následne ich pochytil záchvat smiechu. Pri tejto pripomienke však dievčatko zvážnelo a zhrozene si uvedomilo, že sa celá zašpinila.

„Hermi, Hermi, však sa tie šaty dajú vyčistiť nejaký kúzlom, však?“ chytila Hermionu za ruku a triasla ňou ako zmyslov zbavená.

„Samozrejme že dá, neboj sa, večer to napravím,“ sľúbila jej a potom vošli do Brlohu. Na oblohe sa medzitým začali zbierať búrkové mračná a onedlho začalo i hrmieť.

„Letná búrka,“ skonštatoval pán Weasley a spolu so svojimi synmi sa rozhodli ísť schovať stoly, za ktorými predtým obedovali. Dom už bol znovu v pohybe, pani Weasleyová pripravovala na večeru dusené mäso so zemiakmi a šalátom.

Iris sa prechádzala po obývacej miestnosti a prezerala si hýbajúce sa fotky. Bolo to ako hľadieť na spomienky celej tejto rodiny. Odrazu si všimla, že na jednej z fotografií sú dvaja celkom identických chlapci, akoby videla dvoch Georgov možno o rok, dva mladších. Začudovane sledovala, ako sa chlapci na obrázku smiali a šťuchali do seba, obaja mali na sebe smiešne pletené svetre, na jednom bolo vyšité veľké G a na druhom F.

Dievčatko si ani nevšimlo, že za ňou stojí George, ktorý od paralyzujúceho smútku, ktorý potláčal ako to išlo, zamrzol na mieste. Aj ona cítila, že je na tom obrázku čosi smutné, niečo, čo jej v žilách schladzovalo krv. Neudržala sa a rukou jemne prešla po ráme fotografie, odrazu jej zorné pole pohltila tma a ona videla pred sebou obrázky ako spomalený film. Dvaja Georgovia, ako spolu prechádzajú cez stenu na vlakovej stanici, hádžu hnojové bomby do kancelárie s mučiacimi nástrojmi rozvešanými po stenách, hrajú spolu metlobal a menia nápis na odznaku – Hlavný prefekt naV hlave defekt. Ďalší obraz ukazoval ako obaja chlapci púšťajú zvláštne ohňostroje po veľkom kamennom hrade a ako letia na metlách, o ktorý je priviazaný kotlík. Nachvíľu videla iba tmu a potom jedného chlapca s odtrhnutým uchom a zakrvavenou tvárou, ako sa usmieva. A posledný obraz bol najhorší. Jeho predtým mimoriadne živá tvár teraz úplne bledá a bez známky života.

„Iris, zobuď sa,“ niekto ňou jemne triasol a keď otvorila oči, hľadela do Georgovej tváre. Cítila, že líca má vlhké od sĺz, preto si ich rýchlo utrela a posadila sa, zmätene hodnotila situáciu.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa netušiac, čo sa udialo.

„Neviem...“ priznal znepokojene.

„Ty si tam bol dvakrát...a...a nemal si ucho...a potom...“

„To bol Fred, môj brat, on...zomrel,“ šeptom dokončil George a posadil sa do kresla, prehrabol si vlasy a prekvapene pozrel na Iris. „Počkať...ako to vieš?“

„Keď som sa dotkla toho rámika...všetko som to videla,“ priznala trochu bojazlivo. Odsúdi ju teraz?

„Naozaj?“ Georga to nachvíľu odpútalo od predošlého žiaľu.

„Áno...možno je to preto, lebo moja mama je jasnovidka, aj keď teraz som sa pozrela do minulosti,“ mykla plecami.

George sa jej potom na viac nepýtal, pretože po tejto vete jeho samého zaplavili otázky, ktoré sa týkali tejto malej zvláštnej osôbky. Namiesto toho ju vzal do kuchyne za mamou, kde sa presvedčil, že je celkom v poriadku a potom ju spolu s Harrym naučili hrať rachotiacu sedmu.

Po večeri bola spoločnosť vo veľmi dobrej nálade, no onedlho pani Weasleyová zavelila a celá osádka sa postupne začala rozpúšťať. Ginny a Hermiona vzali Iris do malej izby, kde pre ňu spravili ešte jedno lôžko len tak tak napchaté pri okne. Ginny jej dala svoje staršie pyžamo ružovej farby s bielymi bodkami a spolu s Hermionou ju uložili spať.

„Iris, Severus ti asi nečítava rozprávky, čo?“ uškrnula sa Hermiona a vytiahla veľmi starú knižku, na ktorej bolo napísané Rozprávky Barda Beedla. „Tak, ktorú si chceš vypočuť?“ opýtala sa a ukázala jej zoznam. Iris chvíľku premýšľala, až potom odvetila.

„Mágovo chlpaté srdce!“ usmiala sa a lepšie sa zavrtela do prikrývky. Hermiona nalistovala príslušnú stranu a začala čítať.

„Bol raz jeden pekný, bohatý a talentovaný mág, ktorý si všimol, že jeho priatelia sa správajú veľmi hlúpo, keď sa zaľúbia. Vyvádzajú a parádia sa, strácajú chuť do jedla a dôstojnosť. Mladý mág sa rozhodol, že...“ Hermiona prečítala sotva polovicu rozprávky, keď začula pokojné a hlboké dýchanie malého dievčatka. Potichu sa vytratila z izby spolu z Ginny a s celou rodinou začali pripravovať tajné prekvapenie.

Iris ráno prebudila vôňa čokolády a ovocia, na posteľ jej dopadali teplé lúče slnka a izba už bola prázdna. Všimla si malý tikajúci budík vedľa väčšej postele na ktorom už ukazovalo takmer desať hodín. Rýchlo vyskočila z postele, až sa takmer potkla, pretože si uvedomila, že spala príliš dlho. Vystrčila hlavu na chodbu a obzrela sa naokolo, no nikdy nikoho nevidela, dokonca ani nepočula. Cupkajúc bosými nožičkami zišla po schodoch a nahliadla do obývacej miestnosti, no i ta bola prázdna. Nechala sa však viesť nosom, pretože sladká vôňa bola veľmi silná. Keď vošla do kuchyne, celkom onemela.

„Všetko najlepšie k narodeninám!“ všetci Weasleyovci, Hermiona a Harry, držali v ruke vystreľujúce konfety, ktoré spievali Happy Birthday to You, na stole boli porozkladané koláčiky najrôznejšieho druhu.

„Všetko najlepšie drobec,“ povedal George a na hlavu jej nasadil tykadielka, ktoré si skúšala v jeho obchode, no tento krát spievali stále dookola oslávenec.

„Ďa-ďakujem veľmi pekne!“ vyhŕklo dievčatko ostýchavo a na všetkých sa usmialo. Harry ju vysadil na lavicu a pani Weasleyová jej ukázala raňajšie menu. Mala na výber z jahodových tortičiek s prekvapením (čokoládová plnka), veľkých mäkkých lievancov s javorovým sirupom, čokoládových briošiek a banánového chleba. Dieťa toľko jedla po kope ešte nikdy nevidelo, preto nevedela čo skôr.

„No, zlatko, keď si nevieš vybrať, tak si daj kúsok so všetkého,“ vyriešila jej dilemu pani Weasleyová a začala jej nakladať hordu jedla.

Po raňajkách sa Iris prezliekla do svojich šiat a potom ju bratia Weasleyovci spolu s Harrym zobrali na veľkú lúku za ich domom, zatiaľ čo Ginny, Hermiona a pani Weasleyová ostali v dome za nejakou veľmi tajnou zámienkou, ktorú nechceli len tak prezradiť.

Zvyšok doobedia strávilo dievčatko lietaním na metle spolu s Harrym, alebo Georgom, vystriedali si ju medzi sebou a pokúšali sa hrať obstojný metlobal. Ron bol v bránke a išlo mu to dosť dobre, no Harry vždy chytil zlatú strelu, ktorá Iris fascinovala zrejme najväčšmi.

Na obed prišla Ginny s Hermionou ku nim na lúku, kde si rozložili deku a jedli čerstvý chlieb so syrom a ovocím. Iris sa cítila výborne, snáď najlepšie od momentu, kedy sa dostala z toho smrťožrútskeho hniezda. Chýbala jej však jedna veľmi dôležitá osoba. Nemyslela ani na mamu, ktorá sa o ňu nestarala ani na otca, ktorý ju pohodil tým zlým ľuďom, ale na muža, ktorý sa jej dobrovoľne ujal. Chýbal jej Severus Snape.

Do večera Iris nepustili do domu a to v nej iba stupňovalo zvedavosť. Keď už začala padať rosa, všetci sa zdvihli a zamierili si to do domu, Iris na oči založili šatku a s tlmeným chichotom ju viedli do Brlohu.

„Tak teda,“ ozval sa jej za chrbtom Harryho hlas. „Jeden, dva, tri!“ tento krát bola skutočne tak šokovaná, že zabudla zavrieť ústa a ešte asi päť minút neprehovorila ani jedno slovo. V miestnosti sa rozhostilo rozpačité ticho a ona v nemom úžase pozerala na všetky steny vyzdobené lampiónmi so sviečkami, girlandami povešanými pomedzi trámami a velikánskou farebnou tortou s asi štyrmi poschodiami s cukrovou skulptúrou ktorá znázorňovala motýlika.

Nikto nečakal reakciu, ktorá prišla po všeobecnom šoku. Iris začala vzlykať a oči sa jej v rekordnom čase naplnili slzami.

„Neplač Iris, nevieš, čo sa patrí?“ začula odrazu za sebou ľadový hlas, ktorý vôbec nesedel k tejto situácií no keď sa zvrtla a zbadala Severusa Snapa, jej vzlyky preskočili o oktávu vyššie, až sa premenili na úprimný smiech.

Ten večer sa niesol v duchu čistej radosti a lásky, dokonca ani Severus si nedovoľoval akokoľvek narúšať túto atmosféru, hoci jemu sa zdala vrcholne infantilná a neprimeraná. Mala predsa len desať. Pri odovzdávaní darčekov však nechýbal ani on.

Od Hermiony dostala novší výtlačok tej istej rozprávkovej knihy, ktorú jej čítala predošlý večer, od Ginny a pani Weasleyovej tú obrovskú nádhernú tortu, od Harryho hračkársku metlu a od Weasleyovie bratov žartovný pergamen s neviditeľným atramentom a hračkarskym prútikom. Najkrajší darček však prišiel úplne nakoniec, práve od Severusa. Dal jej ho, keď sa všetko trochu upokojilo, sfúkli sa sviečky a zabávajúca sa mládež sedela trochu ďalej.

„Iris, poď sem,“ prikázal jej Severus suchým tónom a ona spokojne pricupkala, líčka mala od radosti a pobytu na vzduchu zružovené. Snape jej podal jednoduchú škatuľku zabalenú v tmavomodrom baliacom papieri. Iris na neho prekvapene pozrela. Nečakala od neho žiadny darček, povedal jej predsa, že jej dá iba to, čo bude potrebovať. Bez žiadny slov však opatrne roztrhla papier a nazrela dovnútra. Na čiernom zamate ležala jemná strieborná retiazka s strieborný príveskom znázorňujúci ľaliu v jej strede boli svetloružové kamienky. Toto bol ten najkrajší darček aký kedy dostala, o tom ani na moment nezapochybovala.

„Ďakujem, Severus,“ usmiala sa na neho a váhavo ho objala. Tento krát ju však neodtisol. Od šťastia by mohla lietať.

„Ale, ale, Severus...čo by povedal Temný pán, keby ťa takto videl?“ v miestnosti zavládlo úplné ticho a všetci sa pozreli ku dverám. Stál v nich Lucius Malfoy.

[ » na začiatok « ]