Poviedka:
Pridaná: 25.2.2012, 21:55:33
Čítaná: 4378×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Emily, David
Stručný dej: Aký bol osud dievčatka, ktoré našla Ginny po bitke o Rokfort ležať na nádvorí? Jej celý príbeh sa dozviete po prečítaní tejto poviedky.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia

Ja viem, je to veľmi dlhé a aj tragické, ale ak ste čítali HP 7, tak určite viete, aké to bolo. Inšpiroval som sa tým dievčaťom, ktoré Ginny našla po bitke ležať na nádvorií. Toto je jej príbeh...:)

Mal to byť obyčajný májový deň. Strieborný mesiac v splne sa vysoko týčil nad vrcholkami stromov zakázaného lesa. Jeho svit svietil aj cez okno, ktoré sa nachádzalo v chrabromilskej klubovni a odrážal sa cez obdĺžniky mesačného svetla dopadajúce na dlážku. Práve vtedy veľké hodiny na veži odbili jedenásť hodín.

V muklovskom oblečení, pozostávajúcom z čiernej rozopnutej mikiny s kapucou, tmavých riflí a teniskami sedel so strapatými tmavohnedými vlasmi sedemnásť ročný mladík v šarlátovo červenom kresle. Karamelovými očami si prezeral titulnú stranu denného proroka položeného na stole.

"David?" ozval sa známy dievčenský hlas a na to sa ihneď otočil. Zbadal dievča, ktoré nazýval svojou sestrou.

"Áno?" spýtal sa a letmo sa na ňu pozrel. Bolo to pekné dievča, mala čokoládovohnedé oči a rozpustené polodlhé gaštanovohnedé vlasy, ktoré sa jej dotýkali hodvábného župana, krémovej farby. Celkom sa na seba podobali. Medzitým sa posadila sa do kresla oproti nemu.

"Kde si zase bol?" spýtala sa a jej tón znel ustarostený.

"Pomáhal som Seamusovi Finniganovi priviesť pár prvákov muklovského pôvodu do núdzovej miestnosti, pretože boli priviazaní o reťaze v žalároch. Carrow nás skoro načapal, ale ušli sme a našťatie ani nevie, kto ich vyslobodil. Teraz sú v bezpečí." uistil Emily, pretože sa zatvárila naozaj vystrašene.

"Ale veď vieš, že to je nebezpečné. Všetky chodby v noci strážia a pamätáš si čo sa stalo minule Michaelovi Cornerovi, keď ste tam boli? " dohovárala mu.

"A čo sme ich tam mali nechať?! Veď sama, si prefektka a mala by si to chápať." bránil sa David.

"Samozrejme, že to chápem, ale videla som jeho rany po mučení, keď sme ho s Jessicou v núdzovej miestnosti ošetrovali. Len mám o teba strach, veď sám vieš, že Rokfort už nie je to čo býval."

"Ja viem," sklesol Davidovi hlas a pokračoval "vlastne, prečo nespíš?".

"Keď po Veľkonočných prázdninách zmizla aj Ginny Weasleyová, ostali sme v dievčenských spálniach len ja a Michelle. Michelle, hneď zaspala, veď vieš, že ju len tak ľahko nič nezobudí a tak som sa rozhodla na teba počkať."

Ako dopovedala, vytiahla si z vrecka župana hnedú gumičku do vlasov. Pretiahla si ju cez dlaň a vlasy si uhládzala do copu. Napokon si ich gumičkou uviazala a ofinu si posunula na pravú stranu, aby jej nepadala do očí. Po pár sekúndách prehovoril David.

"Myslíš si, že to je pravda o tej Gringottbanke? O tom, ako ju dnes vykradol Harry Potter a ušiel na drakovi? "

Prikývla hlavou na súhlas a pokračovala:

"Denný prorok častokrát klame, ale myslím si, že toto je pravda. Vieš,..." Nedopovedala, pretože zrazu počuli zvláštny tlmený zvuk, ktorý znel, ako keby niečo mohutné a železné kráčalo po veľkých točitých mramorových schodoch. Obaja sa pozerali na priechod medzi tučnou pani a schodiskom.

David sa zodvihol, vzápätí s ním aj Emily, lenže zastala a kráčala k oknu. David prešiel cez priechod a podišiel k mramorovému zábradliu, cez ktoré sa pozrel smerom nadol. Uvidel, ako niekoľko desiatok brnení a sôch kráčalo smerom k veľkej sieni.

" Em, poď sa pozrieť! Sochy a brnenia kráčajú k veľkej sieni" Otočil sa k nej a zbadal, že sa pozerá uprene cez okno.

" Emily?" zopakoval jej meno a podišiel k nej. Ako stál vedľa nej, spozoroval to čo ona. Bielu mohutnú žiaru, ktorá sa pomaly spájala a išla smerom dole. Tvorila, niečo ako ochranný obal Rokfortu. Napokon z priechodu prehovorila tučná pani.

"Minerva? Čo sa to deje? Minerva?" David a Emily sa okamžite otočili. Práve cez priechod prešla v kockovanom župane profesorka Mcgonagallová. Podišla k nim a otočila sa k Emily.

"Slečna Williamsová, zobudte študentov a priveďte ich do veľkej siene. Potrebujeme ich čo najrýchlejšie evaukovať, pretože máme veľmi málo času." Náhla a nezvyčajná žiadosť vzala Emily dych, strachom sa zachvela a mierne pootvorila ústa.

"E-e-vakuovať? Ale prečo?" spýtala sa.

"Pretože Rokfort je v nebezpečenstve. Pán Williams, prosím budte taký láskavý a pomôžte jej s budením. Zatiaľ študentom nič nehovorte, pretože by sa vytvorila zbytočná panika. Všetko sa dozvedia o pár minút vo Veľkej sieni."

Odišla von z klubovne a priechod ostal stále otvorený. Bez váhania si priložila Emily prútik ku krku, tak ako aj David a začali budiť študentov. Celou klubovňou sa ozývali ich hlasy.

***

Napokon, po všetkých situáciach, ktoré sa stali vo veľkej sieni McGonagallová dávala posledné pokyny.

" Nemáme veľmi veľa času, tak s evakuáciou musíme začať ihneď. Študenti mladší ako dvanásť rokov pôjdu s prefektami, ostatní môžu ísť s nimi prípadne na určené miesto dôjsť sami. Nasledujte pána Filcha a madam Pomfreyovú, ktorí vás na miesto evakuácie dovedú. Prefekti poďte sem."

Ako dopovedala podišla pred vyvýšené pódium a čakala dokým k nej prefekti pristúpili. Medzitým sa veľkou sieňou ozývalo vŕzganie lavíc, pretože študenti vstávali a kráčali s ostatnými do vstupnej haly. Ostali sedieť iba tí, ktorí sa rozhodli bojovať a všetky deti, ktoré mali menej než dvanásť rokov.

Členovia Fénixovho rádu spolu s profesorským zborom bežali s prútikmi v rukách von z veľkej siene, ochraňovať Rokfort.

Keď už všetci prefekti stáli pri McGonagallovej, čakali na posledné pokyny.

"Študentov zaveďte na siedme poschodie. Je tam skrytá núdzova miestnosť vďaka, ktorej prejdú do Kančej hlavy. Dozerajte na to, aby tu nikto neplnoletí neostal, po tom čo prejdú chodbou môžete sa vrátiť a ostať bojovať. Ak budete musieť, použite prútik. "

"Samozrejme, že budeme bojovať. Veď Rokfort je náš domov. Nenecháme ho zničiť." ozval sa David a Emily súhlasne prikývla hlavou. Pár prefektov taktiež so súhlasom potvrdili Davidove slová. McGonagallová sa pousmiala.

"To ma teší, ale teraz už chodte." Dvakrát im to nemusela hovoriť a každí prefekt sa pobral k svojej fakulte. David a Emily kráčali k chrabromilskému stolu kde ostala sedieť prevažne polovica chrabromilčanov.

"Tak," láskavo sa Emily usmiala na deti a pokračovala: "dajte sa do dvojíc a nasledujte ma." Deti sa rozrušene postavili z lavíc, ktoré zavŕzgali a zaradili sa. David kráčal za nimi vzadu s prútikom v ruke a dával pozor, aby ani jedno dieťa neodbehlo. Vychádzali z veľkej siene do vstupnej haly, kde bolo stovky študentov.

Panovala tam hotová panika. Deti z ostatných fakúlt plakali, neplnoletí študenti bežali smerom na siedme poschodie, prípadne tí starší s prútikmi v ruke na nádvorie. Skoro nemožné deti ustriehnuť. Z veľkej siene sa ozýval Mcgonagallovej hlas, ktorá ešte vyháňala neplnoletých študentov.

Napokon sa dostali na mramorové schodisko a kráčali smerom hore. Avšak vtom na poschodí nad nimi sa niečo rozbilo a ozývalo sa to až k ním na prízemie. Niektoré deti začali plakať a volať na svojich súrodencov.

"David? Koľko je vlastne hodín?" Ozvala sa z vpredu Emily.

"..trištvrte na dvanásť, máme len pätnásť minút do polnoci. Musíme si švihnúť. No, tak, poďte rýchlejšie." súril deti, ktoré boli vzadu a rýchlym krokom kráčali čoraz vyššie.

Nakoniec prišli na siedme poschodie k núdzovej miestnosti. Keď ju otvorili práve postrehli, že posledný študent v bystrohlavskej uniforme prešiel cez chodbu, ktorá bola v stene za portrétom.

V núdzovej miestnosti neboli už žiadny iní študenti iba dve ženy. Dievča s ohnivočervenými vlasmi a žena s fialovými vlasmi. V tom Emily vybehla a rozbehla sa k dievčaťu.

"Ginny! Ani nevieš, ako som sa bála keď si neprišla z veľkonočných prázdnin. Som rada, že ťa vidím. " Medzitým mladá žena podišla k Davidovi.

"Práve včas"usmiala sa žena s fialovými vlasmi na Davida. "Prevediete ich do kančej hlavy alebo ostávate bojovať?" kývla hlavou smerom k Emily, ktorá sa rozprávala s Ginny.

"Ostávame bojovať," odpovedal David. Tonksová sa usmiala: "To sa mi páči, tak poďte deti." Prihovorila sa k deťom z chrabromilu.

"Ginny? Prevedieš ich prosím ťa cez chodbu do kančej hlavy?" spýtala sa Tonksová. Ginny prevrátila očami, ale napokon jej prikývla hlavou na súhlas. Emily ju tuho objala.

"Rada som ťa videla, dávaj si na seba pozor." pousmiala sa a kráčala smerom k Davidovi.

"Aj ty," zvolala za ňou Ginny a tiež sa usmiala. Vystrašené deti kráčali s Ginny priamo k chodbe, ktorá ich mala previesť do kančej hlavy.

V tom z chodby, ktorá bola v stene vyšlo sedemnásť ročné dievča. Bola to Jessica Wellingtonová - prefektka bystrohlavu. Mala štipcom vypnuté blond vlasy, ktoré jej vytvárali jednoduchý účes a vpredu zarovno ostrihanú ofinu zahnutú na ľavý bok. Samozrejme, mala na sebe oblečený bledomodrý župan, ktorý jej perfektne ladil s jej jasnými bledomodrými očami.

"Em, počkaj!" zoskočila a bežala priamo k nej. Deti z chrabromilu zmizli s Ginny v chodbe. Núdzová miestnosť bola opäť prázdna.

V župane s prefektským odznakom pripnutým nakrivo a s účesom chaotickým, narýchlo zopnutým do štipca, pôsobila Jessica rozpačito.

"Tiež ostávate bojovať?" spýtala sa oboch, keď už stála pri nich. Obaja prikývli hlavou a vyšli spolu z núdzovej miestnosti na prázdnu chodbu. Veľké hodiny na veži odbili polnoc. Zvony sa ozývali po celom hrade.

"Ale nie." podotkol David obzerajúc okolo seba.

"Čo sa deje?" uprela naňho pohľad Jessica, no prv, ako stihla prísť odpoveď, pod hradom sa nečakane pohla zem. Zas a znovu. Kým strop trúsil na zem prach a omietku, rozhojdané lampáše vrhali do okolia veľmi chabé svetlo.

"Už bojujeme? Už sa to začalo?" prekričala Emily výkriky i uponáhľané kroky s ozvenou. S priateľmi sa prirútila k oknu. V ďialke tmu pretínali záblesky a bol počuť čudný krik.

"Zrejme áno, mali by sme ísť." odpovedal David.

"Tak teda poďme," s pripravenými prútikmi bežali chodbou, na rohu ktorej stretli známu dvojicu, Rona Weasleyho s Hermionou Grangerovou, prekvapivo so zubami gigantických rozmerov v náručiach. Pobehli priamo k nim.

"Hermiona! Ron! Ako? Čo? " zhíkli na nich prekvapene.

"Kde ste boli?" Nebol čas niečo vysvetľovať, a tak sa slova ujala Hermiona:

"To je na dlhé rozprávanie. "Nevideli ste niekde Harryho?"

" Nevideli," odpovedal David na Hermionino sklamanie, keď sa vtom okolitá situácia rapídne zhoršila. Rachot! Tma! A priatelia sa bok po boku natlačili k stene, odolávajúc prudkým otrasom. Hluk silnel. Spolu s ním sa začal rúcať strop, ktorý prinútil priateľov rozutekať sa do všetkých strán. Odrezal ich od seba a rozdelil na dve skupiny. Jessica s Emily na jednej strane, David, Ron a Hermiona na tej druhej.

Po nečakanom páde sa obe strany zadúšali víriacim prachom, čochvíľa pomaly klesajúcim k zemi.

"Ste v poriadku?" skríkol David svoju otázku, len čo sa situácia trochu upokojila, a odpovede, trochu tlmenej pre prekážku medzi nimi, samu ušlo od Emily:

" Áno! Áno, ale... David, Jessica je zranená! "po jej zúfalom vyhlásení a naliehavých otázkach Davida však dodala: "Jessica vraví, že to nebude nič vážne. Vraví, že môže chodiť."

David si spakruky poutieral oči, zrak uprel smerom k týčiacim sa troskám. "Dobre. To je dobre. Teraz vydržte!" cítil, ako mu myseľ pracuje na plné obrátky.

"Pôjdeme vám na pomoc!" A kým David rozdával usmerňujúce pokyny, na jeho strane chodby sa mihla zmätená, popletená prváčka z chrabromilu, s jemnými vláskami zapletenými do vrkôčikov. "Viky? Viky, kde si?" volala plačlivo hľadajúc svoju sestru. Hermiona sa rýchlo náhlila za ňou.

"Hermiona! Zbláznila si sa?" Ron sa nestačil čudovať. "Kam bežíš?" i podišiel k nej, s tvárou zrkadliacou prekvapenie s nepochopením.

"Je to nebezpečné, Ron! Nemôžeme si dovoliť, aby sa teraz bez dozoru túlala po hrade! A ak si si nevšimol, ten sa práve rúca!"

" A čo jej mám podľa teba robiť pestúnku? Vyčaruj jej prilbu! Hermiona, máme iné povinnosti! Zabudla si? Musíme nájsť Harryho! " jeho naliehanie bolo márne, tak s istou dávkou rezignácie Hermionu behom nasledoval, nechávajúc za sebou Davida osamote.

"Ron? Hermiona?" otočil sa David a uvidel, že jeho kamaráti tam nie sú. Z ničoho nič sa ozvali z druhej strany hrôzostrašné výkriky. Strach a panika mu zahmlievali myseľ. Rozbehol sa s prútikom v ruke na koniec chodby a zabočil doľava. Bežal popri oknách, ktoré už dávno boli bez skiel a lampáše, ktoré mali osvetľovať chodbu ležali rozbité na zemi. Zahol znova doľava a konečne ich zbadal. Jessica sa pridržiavala Emily, pretože nemohla stúpať na pravú nohu a Emily s ňou rýchlo bežala ďalej. Popritom sa otáčali za seba a s prútikmi pálili zaklínadla.

"Bežte!" zakričal na dievčatá keď uvidel pred čím utekajú. Pribehol k nim kým začal vrhať omračujúce zaklínadlá na veľké akromantule, ktoré sa za nimi hnali. Našťastie niektoré z nich trafil a tie ostali nehybne ležať na chrbe s vystretými nohami. Lenže bolo ich priveľa. David utekal chrbtom vzad a vrhal na pavúky zaklínadla, pokým Jessica zbadala veľkú presklennú vitrínu s knihami a vázami. Prútikom na ňu namierila, urobila rýchle gesto a vitrína spadla na pavúky. Niektoré z nich privalilo, ale ostatné len na okamih cúvli a začali prechádzať aj po vitríne smerom k nim. Emily s Jessicou vykríkli a David s nimi bežal k drevenným dverám pri ktorých ležali dve kamenné chrličové obludy, ktoré zvyčajne strážili vchod do zborovne.

"Rýchlo sem!" ako pribehli k dverám, okamžite ich David otvoril a ihneď za sebou zavrel, keď boli všetcia v miestnosti. Oprel sa o stenu a lapal po dychu. Medzitým Emily pomohla Jessice si sadnúť na zem a oprieť ju o prevrátenú pohovku. Emily sa posadila vedľa nej.

"Jessica, neboj sa. Už sú preč, už sa k nám nedostanú." kamarátsky ju objala, aby sa prestala od strachu triasť. David sa pozeral po zborovni. Nevyzerala, tak ako ju poznal. V stene bola obrovská diera cez ktorú prúdil chladný škótsky vzduch a na druhej strane sa dalo cez ňu prejsť do vedľajšej miestnosti.

Obrazy boli pozhadzované, niektoré krivo viseli na stene, skrinky pootvárané,vitrína s knihami spadnutá na stole, natrhnutý gobelín s rokfortským znakom, prevrátená pohovka, všade plno pergamenov a trosiek. Určite to spôsobil výbuch, ktorý urobil dieru do steny. Z vedľajšej miestnosti sa ozvalo zabuchnutie dverí a hrubý chlapčenský hlas spolu s nejakým nežným zasneným dievčenským.

"Ďakujem, že si ma zachránil pred Rookwoodom. Sama by som to nezvládla."

"Nemáš za čo. Ty by si urobila to isté." odpovedal dievčaťu mladík. "Vieš, nikdy som si nemyslela, že chlapci zo slizolinu môžu byť takí ako ty. " odvetilo dievča.

"Daniel!" z ničoho nič zakričala Jessica. "Daniel! Poď sem!" snažila zdvihnúť hlavu smerom k diere, ktorá rozdeľovala zborovňu a neznámu miestnosť. V tom nastalo vo vedľajšej miestnosti ticho a zazneli náhliace sa kroky. David zamieril preistotu prútikom na dieru a čakal čo sa bude diať. Napokon odtiaľ vyšiel kapitán slizolinského metlobalového družstva a za ním Luna Lovegoodová. Luna ostala stáť pri kamennej stene.

"Jessica!" rozbehol sa priamo k nej čiernovlasý kapitán, hrdý vlastník vyšportovaného tela, a uprel na ňu pohľad krásnych sivých očí. "Si v poriadku?"

"Áno, len nemôžem stúpať na pravú nohu. Ale to nevadí." zamávala nadtým rukou keď sa Daniel začal pozerať na jej nohu či je v poriadku.

"Madam Pomfreyová to napraví" pousmiala sa a na to ju Daniel vášnivo pobozkal. Na chvíľu to vyzeralo, že sa vojna skončila. Ale opak bol pravdou. Vtedy sa stalo niečo nepredvídateľné, čo nikto z nich nečakal. Smrťožrút pomocou prútika vykopol dvere, ktoré ostali vysieť na pántoch a hneď bez rozmýšľania vošiel do vnútra pričom vyslal smrtiace zaklínadlá.

Zelené záblesky osvetlili tmavú zborovnu a nanešťastie trafili Jessicu a Daniela a tí ostali ležať mŕtvy vedľa seba priamo oproti dverám. Po líci Jessicy stekala slza, ktorú vyronila od šťastia, keď bola s Danielom.

"NIE!" zakričala Emily od žiaľu. Smrťožrút sa k nej otočil s prútikom v ruke a už chcel na ňu vyslať smrtiace zaklínadlo, lenže v tom omráčený spadol na zem. David nestratil prítomnosť a okamžite pribehol k Emily. Bola to preň ho obrovská strata, ale nedával to najavo, pretože musel byť oporou pre svoju sestru Emily, ktorá plakala. Objal ju a nechal ju, aby mohla plakať do jeho ramena. Popritom ju hladkal po chrbáte.

"Emily, bude to dobré. Emily, neplač. Jess, by nechcela aby si plakala. Vďaka nej sme ostali nažive, keď zhodila tú vitrínu. Získali sme pár sekúnd naviac, ktoré nás zachránili."

V tom vyšla Luna, ktorá ani neprejavovala, že tam je. Podišla k natrhnutému gobelínu s Rokfortským znakom a začala ho ťahať, aby spadol na zem.

"Luna? Čo to robíš?" nechápavo sa spýtal David a Emily zodvihla zrak.

"Chcem, aby tento gobelín spadol a mohli sme ním prikryť Daniela a Jessicu. Nemôžeme ich len tu tak nechať. "

Emily prestala plakať a zodvihla sa napomoc Lune. Ťahala s ňou gobelín, kým nespadol. Medzitým sa David pozrel na smrťožrúta, ktorý ležal omráčný vedľa neho. Bol to Dolohov. Zodvihol mu prútik a zlomil ho napolovicu. Napokon ho zahodil cez dieru v stene a pozrel sa naňho.

"Už nikoho nezabiješ." Za ten čas Luna s Emily prikryli gobelínom Jessicu a Daniela. Emily zavzlykala a Luna ju priateľsky objala.

"Teraz môžu spinkať." Lenže vtom sa ozval rev Trolla, ktorý sa ozýval z chodby neďaleko nich. David sa priblíž k dievčatám a teraz si všimol, že má Luna špinavú tvár s reznou ranou na líci a rozbitými ústami. "Čo je to za miestnosť za tou dierou?"

"Och, to je učebňa čarovania. Ale osobne si myslím, že lepšia je..." nedopovedala, pretože ju David prerušil.

"Nemôžeme tu zostať, musíme ísť napomoc ostatným." podišiel k stene v ktorej bola diera a pričupol si k nej.

"Notak, poďte. Nemôžeme dopustiť, aby sa ostatným naším priateľom stalo to čo Jessice a Danielovi." To zabralo. Dievčatá sa pohli a podišli k Davidovi. Prikrčil sa a s prútikom v ruke prešiel cez zborovnu do učebne čarovania. Za ním to urobila Emily i Jessica. Prešli cez dvere znova na chodbu na ktorej našťastie neboli pavúky. Rýchlym krokom utekali stále rovno na koniec chodby a zabočili doľava. Míňali polorozbitú sochu bosorky, pretože ju trafilo zaklínadlo cez rozbité okno.

Napokon sa objavili na chodbe, ktorá vôbec nebola dotknutá bojmi. Avšak boje pokračovali ďalej. Chodba viedla smerom do knižnice a na ďalšiu chodbu. Na chodbe sa nachádzali drevené stoly so stoličkami a na nich knihy spolu so stolnými lampami i vitrínami plné knih. Bola to čitáreň. Na stenách viseli obrazy zakladateľov školy. Emily bežala, ako prvá za ňou David a nakoniec Luna. Lenže Luna sa z ničoho nič otočila. David zastal a zvolal "Kam to bežíš?".

"Vypadol mi prútik a bez prútika by som priateľov neochránila" Pričupla si k prútiku a zodvihla ho. Lenže v tom pod nimi niečo vybuchlo. Všetkých troch to odhodilo na zem a ozval sa hlasný praskajúci zvuk. Celou chodbou začalo triasť a sklá na oknách sa rozbíjali, pretože sa na stene vytvárali praskliny, ktoré sa rozširovali a rozširovali. Vznikala z toho obrovská diera.

Podlaha sa pod Davidom prepadla a začala sa nakláňať. Nábytok sa posúval, stoličky a stoly sa prevrátili, knihy padali na zem, lampy ktoré boli na stoloch sa rozbili. V tom zo steny spadol obraz Bystrohlavovej, zároveň Slizolina a za nimi Chrabromila. Jediný obraz, ktorý ostal vysieť bol Bifľomorovej, ale aj to ostal naklonený. Všetko sa kĺzalo smerom dole a vyletovalo von cez dieru.

Výbuch spôsobil, že sa aj horné poschodie žačalo prepadávať. Našťastie Luna a Emily ostali stáť na pevnej dlážke, ale medzi nimi ostala obrovská medzera. Nemali sa k sebe, ako dostať. Ako aj nábytok, tak sa aj David začal kĺzať. Zachytil sa kapucou o trčiace sutiny a okolo neho sa nebezpečne šmýkal, nábytok, ktorý padal do tmy. Lenže kapuca sa začala párať - roztrhla sa a David spolu s nábytkom spadol do tmy. Ten pád nemohol prežiť. Emily sa prikŕčala nad dierou a kričala od žiaľu.

"DAVID NIE!" pozerala sa do tmy a vtedy uvidela, že pod nimi je nádvorie. Pozrela sa na strop, pretože praskajúce zvuky sa ozývali aj tam a napokon sa postavila odhodlaná zabíjať. Otočila sa, bežala po prázdnej chodbe a nechávala Lunu za sebou. Myseľ jej zahmlieval žiaľ a nenávisť. So slzami očiach bežala po chodbe a popritom s celým hradom triaslo, pretože tie praskliny určite pokračovali vyššie a vyššie. Uvidela, že smrťožrút prenasleduje dvojicu študentov.

"CRUCIO!" vyslala zaklínadlo na smťožrúta, ktorý spadol v mukách na zem. Myslela si, že jej to prinesie úľavu na duši, ale cítila sa ešte horšie. Bežala po schodoch smerom dole a na nádvorie, kde prebiehali boje. Chcela nájsť Davida. Utekala po nádvorii na ktorom ležali spadnuté veľké slnečné hodiny spolu so zvonami.

Prebehla pomedzi trosky, ale vtedy ju neznáme zaklínadlo trafilo priamo do chrbta. Spadla s bolesťami na zem.

Mykala sa od bolesti a po pár minútach ostala paralizovaná ležať na zemi. Nemohla sa pohnúť a zistila, že ma rozbitú hlavu. Ale bolesť si nepripúšťala, plakala a slzy jej stekali po líci. Spomínala na časy, keď s Davidom boli ako malé deti po prvýkrát v šikmej uličke, ako dostali list z rokfortu a ako sa párkrát kvôli hlúpym zbytočnostiam hádali. Veľmi jej to bolo ľúto. Rôzne zaklínadlá leteli nádvoriím a vtedy započula veľký hluk. Z balkóna vypadli dve telá a človek podobný zvieraťu. Boli to jej spolužiačky Parvati Patilová a Lavender Brownová spolu s Greybackom. Parvati ostala v bezvedomí ležať na zemi. Lavender kričala a kopala, aby jej Greyback neublížil - bránila sa. Emily otočila hlavou a chcela jej pomôcť. Prútik mala vedľa seba, ale nedokázala ho zdvihnúť. Cítila sa, ako paralizovaná. Očividne ju trafilo zaklínadlo čiernej mágie, ktoré nepoznala.

Vtedy sa ozval nádvoriím hrôzostrašný výkrik. Greyback sa zahryzol do Lavenderinho ramena. Kričala od bolesti až pokým neostala len nehybne ležať. Emily videla, ako nádvorím prebehlo nejaké trio a dievča odhodilo z Lavender vlkolaka. Nerozoznala ľudí, všetko videla rozmazané a vtedy upadla do bezvedomia.

Ostala ležať na nádvorií a vyzerala, ako mŕtva. Napokon ju prebral hlas dievčaťa.

"Ale nie. Emily, prosím zobuď sa. Emily." niekto opakoval jej meno a jemne ju tľapkal po líciach. Pomaly otvárala oči. Videla, že pri nej čupí červenovlasé dievča. Bola to Ginny Weasleyová, lenže Emily si to vtedy neuvedomovala.

"Mama? Mama?" potichu volala mamu.

"To je dobré, dostaneme ťa dnu." hovorila Ginny.

"Prosím, už nechcem bojovať. Chcem ísť domov."

"Ja viem," vravela Ginny a hlas sa jej lámal. "Neboj sa." chytila Emily za ruku a pevne ju držala.

[ » na začiatok « ]