Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Ďakujem tým, ktorý čítali... :) toto sú už posledné kapitolky... ;)
Mohli by ste zanechať komentár, či sa vám to aspoň páčilo... :)
9.kapitola
Lea
Ráno som sa zobudila a spomenula som si na včerajší večer. Ach, jeden chlap horší ako druhý. Hm, teda okrem Lea.
Otvorila som koncepty v správach na mobile a našla tam facebook Lea. Nie je zlý nápad pridať si ho do priateľov.
Zapla som počítač a hlavne facebook. Poslala som Leovi žiadosť a pozerala novinky. Hneď mi do oka udrelo, že Filip je nezadaný. Ou, čo sa mohlo stať? Veď Peťa vravela, že s ním chce byť navždy.
Nikdy som nebola s Filipom extra kamarátka, ale chcela som sa dozvedieť, čo sa stalo. Ale ani jeden z nich nebol prihlásený. Lenže ako sa poznám, ja sa to určite nejako dozviem.
***
„Lea,“ kričala na mňa mama z obývačky. „Umy riad a vynes kôš.“
„Mama, nemám čas na to!“
„Budeš mať čas, ešte stále sme si nevybavili stanovačku.“
Zatvorila som oči. Nech mi to ani nepripomína! Hneď som mala pred očami tú osudnú noc a moju fatálnu chybu. Mama zatiaľ o ničom nevedela, ale mala som na pláne jej to v ďalekej budúcnosti povedať.
Nie! Nesmiem na to už myslieť. Stačilo, že sa mi Peťo a jeho dotyky vracali späť v snoch, nechcela som o tom rozmýšľať aj cez deň.
„Dobre, vzdávam sa!“ zakričala som späť. „Idem najprv s košom.“
Vyhodila som smeti do kontajnera a zrazu sa do môjho zorného uhla dostal Filip.
Dnes sa mi darí. „Filip!“ pobehla som ku nemu.
„Aha, Lea,“ najprv sa usmial, ale keď si na niečo spomenul úsmev mu zmizol z tváre.
„Viem, že nie je naj chvíľa,“ začala som hľadiac za neho, „ale môžem jednu otázku?“
„Akú?“ divil sa.
„No bola som na facebooku a všimla som si...“
„Radšej odíď, Lea,“ povedal a otočil sa na odchod.
„Prosím, viem, môžem sa to spýtať Peti, ale možno by bola taká zdrvená, že by mi nič nepovedala...“ skúsila som ho prehovárať, ale zase ma prerušil.
„Pochybujem, že bude mimo,“ zasmial sa Filip smutne. „To ona nechala mňa.“
„Čože?“ ostala som zaskočená. Nevedela som, čo si myslieť o tom. „To, čo ju napadlo? Povedala ti prečo?“
Filip prikývol. „Hej, že chce iného.“
„Koho?“ Nedávalo mi to zmysel. V našom okolí nebol nik taký sexoš ako Filip a Peťo. Alebo mi Peťa niečo tajila?
Filip sa pozrel mimo mňa. „Tvojho ex. Peťa.“
„Peťa? Veď vedela, že s ním chodím!“ Nechcela som veriť.
„To je jedno, keď niečo chce, má to.“
Obzrela som sa, či niekto nepočúva náhodou, aj keď von nik nebol o takom skorom čase.
„Filip, aj teba dostala, lebo chcela?“
Filip znova vzdychol. „Aj preto, že som chcel ja.“
„Mala by som sa s ňou porozprávať,“ navrhla som.
„Ako chceš.“ Obrátila som sa na odchod, ale Filipova otázka ma zastavila. „Inak, prečo si sa ty rozišla s Peťom?“
Nechcela som o tom hovoriť, ale keď mi on povedal o Peti a o ňom, mohla som aj ja jemu povedať, ako to bolo.
Na začiatok som sa neubránila vzdychu. „Podviedol ma na chate.“
Filip sa čudoval ešte viac ako ja. „To ti kto natáral?“
„Peťa mi to povedala.“
„Tak to nie je pravda,“ pokrútil hlavou. „Lea, stále tomu nechápeš?“
Pokrútila som aj ja hlavou. Nič mi dáko nedochádzalo.
„Ona chce Peťa! Spraví všetko preto, aby ho mala.“
Vtedy mi to doplo. Tá krava! Peťo mi to chcel vysvetliť, ale ja som verila jej. Kvôli jej klamstvám som prišla o úžasného frajera.
„Filip, skade vieš, ako to bolo?“
„Ja s Peťou sme boli vo vedľajšej izbe a začuli sme, že niekto ide do izby oproti. Videl o Peťa ako sa zvalil na posteľ a o pár sekúnd prišla tá štetka.“
„Čo bolo ďalej?“ potrebovala som počuť koniec.
„Peťo nevedel, čo sa deje, keď sa na neho vrhla. Odstrčil ju a povedal nech odíde. Aj keď bol opitý uvedomil si, že to nie si ty, Lea.“
Pri srdci sa mi rozlialo teplo. „Ach.“
„Odtiahol som Peťu preč, aby sme boli sami. Poobede sme sa dozvedeli, že Peťa zmlátil nejaký chlapík.“
„To som si všimla. Och, ďakujem osudu, že sme sa stretli a hlavne tebe, že si mi to vysvetlil, keď som Peťovi nedala príležitosť povedať ako to bolo.“
Filip sa usmial. „Nepovedal som ti to preto, aby som obhajoval Peťa, ale zato, že ste boli spolu šťastní a žiadna Petra to nepokazí.“
Postískala som ho a pobrala som sa domov. Taká šťastná som nebola dávno. Peťo mi bol verný! Teraz si to s ním musím vydiskutovať.
Ešte ma čakal rozhovor s Peťou, ktorej som mala chuť vykrútiť krk. Len kvôli tomu, že má dvadsať, nebude ničiť môj život. To teda nie!
Peťo
Sedel som za počítačom a zízal na Filipov nezadaný stav. To bolo kruté. Ďalší chlap bez ženy. Stalo sa mu to, čo mne.
Ale určite nie tak, ako mne. Stále som nezistil, kto povedal Lei klamstvá o chate.
Pomaly mi dochádzali nervy. Mal som chuť niečo rozbiť.
Zablikal mi mobil. Hm, sms. Otvoril som ju.
„Ahoj, Peťo, viem, že ma asi nechceš vidieť, ale chcem sa porozprávať. Premyslela som si všetko a chcem zistiť určité veci.“
Jasné bolo, že som ju chcel vidieť, dotýkať sa jej, cítiť ju a robiť s ňou veci podobné tým, čo sme robili v stane, alebo také isté.
„Som rád, všetko ti vysvetlím.“
„Dúfam, že sa na mňa veľmi nehneváš. O šiestej pred tvojím vchodom.“
Keby som ju neľúbil, nebol by som šťastný, že mi písala. Nebol by som za ňou šiel. Ale láska je silná.
„Môže byť.“
Obliekol som sa. Bolo len štvrť na šesť, ale chcel som si vyvetrať hlavu predtým, ako budem všetko vysvetľovať. Tešil som sa, že Lea na mňa nezanevrela úplne.
10.kapitola
Peťo
Sedel som na lavičke a čakal som na Leu. Zapálil som si cigu a rozmýšľal o tom, čo ju donútilo rozmyslieť si svoju zaťatosť.
Z myšlienok ma vytrhol hlas. „Ahoj, Peťo, dávno som ťa nevidela. Ako sa máš? Už si predýchal ten rozchod s Leou?“
Samozrejme Peťa. Tá nikdy nedá pokoj, keď ma vidí. „Mám sa fajn.“ Potiahol som si z cigy a sledoval kedy sa objaví Lea. Peťa si za ten čas prisadla ku mne.
„To je dobré. Ja sa mám podobne,“ škerila sa po mne. Mal som chuť vstať a odísť. „Si ešte stále sám?“ opýtala sa ma zrazu.
„Čo ťa to trápi, Peťa?“ spýtal som sa prekvapene.
„Nóó...“ posunula sa ku mne a ruku si položila za mňa. „Ja som len rozmýšľala...“
Zastavil som ju. „Ty radšej nerozmýšľaj, lebo robíš samé blbosti! Ako si mohla nechať Filipa?“
Zatvárila sa nechápavo. „Filipa? Ale toho ja už neľúbim...“
„Tak načo si s ním bola dva roky? Nepochopím dievčatá ako ty. Držia si chlapcov len preto, aby neboli samé, lebo sa boja, že ich nikto nebude chcieť!“
„Ale, Peťo, zo začiatku som ho ľúbila,“ protirečila mi, „ale potom som začala ľúbiť niekoho iného.“
„Ten chlapec musí mať bohové šťastie,“ zahlásil som ironicky, ale Peťo si to vysvetlila inak a prisunula sa ku mne ešte viac.
„Peťo si to ty...“ povedala a položila mi ruku na stehno, ktorú som v tej sekunde zdrapil a odtiahol preč.
„Drž svoje pudy na uzde!“ povedal som vražedným hlasom a odhodil som cigu.
Peťa sa postavila z lavičky a prehrabla si vlasy „Ja to myslím vážne, Peťo, ľúbim ťa. Ver mi, môžeme byť úžasný pár. Nik nám nestojí v ceste,“ naliehala na mňa.
„Ale stojí!“ počul som skríknuť Leu, ktorá sa pred Peťu prihnala ako búrka.
Peťa len vyvalila oči, keď jej Lea vyťala také zaucho, že sa ledva udržala na nohách.
„Tá prvá je za Peťa,“ povedala a zároveň jej tresla facku aj z druhej strany, „a táto druhá je za klamstvá, ktoré šíriš!“
„Lea, zadrž,“ zdrapil som jej ruky, ak by chcela dať Peti ešte ďalšiu cez ústa. „Čo sa deje, do čerta?“ Nevedel som pochopiť prečo sa dve skvelé kamarátky hádajú.
Bolo dosť divné, že mi Peťa vyznala lásku, keď to počula Lea, ale biť ju nemusela. Aj tak by Peťa nemala šancu u mňa.
„Čo sa deje?“ skríkla Lea zase. „Táto fľandra mi natárala, že si ma podviedol na chate a ja krava som jej uverila!“
Cítil som ako mi telom prebehol hnev. „Ona?“ Môj mrazivý pohľad som uprel na Peťu, ktorú posadilo na lavičku.
„Ja som si myslela, že si moja kamarátka, ale teraz vidím, že si len vypočítavá mrcha!“ kričala Lea na Peťu, ktorá len nemo počúvala.
„Prepáč,“ zašepkala Peťa.
„Bodaj by si nikdy nemal frajera.“ Lea ma chytila za ruku a chcela, aby sme odišli, ale môj hnev ma prikoval k lavičke.
„Si jedno úbohé dievča,“ povedal som. „Myslel som si, že si iná. Tiež som povedal, že, keď sa dozviem, kto Lei tieto blbosti natáral, tak ho zmlátim.“ Peťa na mňa vyvalila oči, akoby som išiel svoj sľub hneď splniť.
„Peťo, ja....“ začala potichu.
„Buď ticho, nikdy na mňa už neprehovor.“
„Ja...“
Lea jej zabránila čokoľvek povedať. „Neopováž sa nič povedať. Nahovorila si toho už dosť. Možno máš viac rokov ako ja, ale to ťa neoprávňuje miešať sa do vzťahov iných.“
Pozeral som na Peťu a jej smutný výraz. Určite bola smutná z toho, že sme na to prišli.
„Keby si nebola dievča, tak tu už takto nesedíš, ale ležíš možno niekde v nemocnici.“
Vstal som z lavičky a vykročil som preč. Lea ma stále držala za ruku. Vedel som, že všetko bude zase ako predtým.
Peťa sa tiež postavila z lavičky. „Lea, ako si sa to dozvedela?“
„To tvoja vec nie je, Peťa,“ uzavrela Lea. „Ži si svoj život, ako chceš, ale do našich sa nepleť.“
Pobrali sme sa preč. Bol som rád, že mám po boku opäť moju životnú lásku, ktorú neopustím. Do smrti.
Lea
Peťo ma opäť a opäť bozkával a ja som bola z neho zase mimo. Ležali sme v stane a vychutnávali si blízkosť toho druhého.
„Ani vysloviť neviem, ako ťa ľúbim,“ šepkal mi Peťo pri krku.
„Som na tom podobne.“
Peťa mi začal pomaly vyhŕňať tričko hore, ale zastavila som ho. „Poďme si najprv opiecť špekačky, lebo potom už nebudem hladná.“
„Zlato, ale môj hlad po tebe už neudržím,“ zasmial sa Peťo.
„Ani pol hodinu?“ zisťovala som so smiechom.
„Najradšej by som nečakal ani sekundu.“
„To zvládneš, poď von.“
Ako sme sedeli pred stanom a opekali špekačky, uvedomila som si, že ho naozaj ľúbim, celou svojou bytosťou. Možno budeme spolu rok, dva alebo navždy, ale vždy budem vedieť, že čas strávený s ním, nikdy nebol premrhaným časom.
Epilóg
Lea – o jedenásť rokov
Stála som nad hrobom. Dátum 14.12. mi vždy pripomenul smrť môjho najdrahšieho človeka.
Leo ma držal, kým som nevyplakala aj poslednú slzu za Peťom.
Bolo to už deväť rokov od jeho smrti, ale smútok za ním ma nikdy neprechádzal. Stále som si myslela, že sa niekde zjaví.
„Lea, sme tu už dlho, pri mojej mame nás čakajú deti. Veď vieš, že sama nezvládne dlho opatrovať dve trojročné deti,“ šepol mi do ucha Leo.
„Áno, viem.“ Vstala som od hrobu a pomaly sme sa vracali k autu.
„Ďakujem ti Leo, že toto prežívaš so mnou. Každý rok. Iný muž by ma už dávno nechal samu,“ hovorila som mu, keď sme nasadali do auta.
„Možno je to tým, že viem niečo viac ako ty,“ povedal.
„Čo také?“ opýtala som sa prekvapená.
„V deň, keď zomrel Peťo, volal mi môj otec, ktorého som nikdy nepoznal a povedal mi, že zomrel môj nevlastný brat,“ začal Leo. „Na pohrebe som uvidel teba a vedel som, že ťa s niekadiaľ poznám a od známych som sa dozvedel, že si s ním chodila.“
„Preto tá podobnosť medzi vami. Keď som ťa uvidela prvý krát, hneď si si ma získal. Ale prečo si mi to nepovedal?“ divila som sa.
„Nechcel som ťa tým hneď zaťažovať. Mala si iné starosti a keď som ti to chcel povedať prišli deti...“ povedal Leo, po chvíli dodal. „Mrzí ma, že už nie je medzi nami, ani som ho nespoznal.“
„Aj mňa to mrzí,“ priznala som.
„Ale nebyť jeho smrti, nikdy by sme tu neboli, nikdy by mi otec nevolal a nikdy by sme neboli spolu.“
Prikývla som. „Dačo na tom bude.“
Auto sa pohlo z miesta. „Lea, vždy ťa budem ľúbiť, viem, že ty ma ako Peťa nikdy ľúbiť nebudeš, ale som ochotný to prežiť.“
„Leo, ľúbim ťa, ako sa len dá. Peťo je minulosť, musíme myslieť do budúcna.“ Usmiala som sa. „Poďme ku tvojej mame, deti nás už čakajú.“
Leo s úsmevom prikývol a my sme sa pohli smerom do budúcnosti.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...