Poviedka:
Pridaná: 30.12.2011, 21:44:24
Čítaná: 2552×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Typ: Fiction
Postavy: Elena, Jason, Jane
Stručný dej: Vražda komornej spáchaná blízkou osobou hrdinky

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Elena vkráčala do miestnosti sebaistým krokom. Takto sa domov vracia každý deň už celé dva roky. Odkedy Jason začal zarábať obrovské množstvo peňazí, nevracala sa do ich malého bytíku na okraji mesta ale do obrovského sídla v prestížnej štvrti. Pri dverách ju vždy čakala Dorota, ich komorná ktorú najali len pred mesiacom keď sa rozhodla, že nebude robiť všetky domáce práce v dome. Ale kuchyňu odmietala opustiť. Varenie bolo jej koníčkom – jediným. Vo varení sa vyžívala. Ako úspešná maklérka taktiež nezarábala málo, no stále nedosahovala Jasonov príjem. Jej život bol perfektný. O takomto živote snívala odkedy bola malé dievča z malého mesta v zapadnutej časti krajiny. O dva mesiace sa mali s Jasonom brať a odísť na mesiac dlhú svadobnú cestu na Havaj.

Ale keď vchádzala do domu, ešte nevedela že jej život nikdy nebude taký ako predtým. Vošla do obývačky a ostala onemená šokom. Jej komorná Dorota ležala na dlážke nehybná so zhrozeným výrazom na tvári v kaluži krvi. Po zopár minútach zhrozeného zízania vytiahla mobil a zavolala prvú osobu ktorá jej napadla – jej najlepšiu kamarátku Janu. Dvihla to po prvom zazvonení.

- Ahoj El!

- Jane? Počúvaj teraz poriadne.

- Preboha El čo sa stalo? Znieš akoby ti zavraždili polku rodiny a psa.

- Jane ani nehovor. Som v absolútnom šoku. Vošla som do domu a... A.... – a rozplakala sa do telefónu.

- Prosím? El ty si tá najpokojnejšia osoba čo poznám a reveš iba pri Pearl Harbor. Takže to vysyp... Alebo nie. V tomto stave ti aj tak nebudem nič rozumieť. Volám Johnovi a idem k tebe.

- J..J...Jane nikam nechoď teraz by si tu nemala byť počkaj... – a linka ohluchla. Elena dostala hysterický záchvat. Veď akonáhle sa tu Jane objaví, polícia... Bože môj veď ona v tom strese zabudla volať policajtom. Telefonát vybavila behom dvoch minút a počas neho jej hlas znel podivne pokojný čo bolo prekvapivé vzhľadom nato, že pred pár minútami hystericky vzlykala na podlahe.

Potom si spomenula že je na čase oboznámiť s udalosťami posledných... hodín – neodvážila sa mŕtvoly svojej komornej dotknúť aby zistila či je ešte „teplá“ – oboznámiť aj jej milovaného manžela. Žiadna irónia. Svojho manžela úprimne ľúbila, nebola žiadna zlatokopka ako si myslelo zopár ľudí v jej okolí – napríklad Jasonova sestra. Dvihla telefón a premáhala sa aby sa zase nerozplakala napriek tomu že Jasonov hlas mal na ňu vždy upokojujúce účinky. Dvihol telefón a zo zvuku jeho hlasu sa takmer roztopila no v tomto citovom rozpoložení v nej prebúdzal slzy. „Jason, prišla som domov a v obývačke som našla...“ nastala tichá pauza lebo Jason podvedome vycítil že by nemal prerušovať Elin monológ „...našla som zavraždenú Doroty.“ Tu sa Jason neudržal lebo jeho úbohá El bola emočne na dne tak ako nikdy predtým, a to už spolu preskákali dosť. „El? Teraz ma pozorne počúvaj, upokoj sa a zhlboka dýchaj lebo budeš hyperventilovať a zložíš sa tam na podlahu vedľa úbohej Doroty. Policajtom povedz čo najmenej, ale pokús sa tým najmenej povedať čo najviac. Ja okamžite zavolám Williamovi nech príde a pomôže ti aby si sa nedostala do problémov. S policajtami asi chvíľu pobudneš no tomu nikto nezabráni. Hneď ako sa vrátim z Zürichu tak sa s nimi porozprávam osobne – veď to po mne aj tak budú chcieť. Hrozne ma mrzí že nemôžem sadnúť na jet a priletieť za tebou hneď teraz... No a dnes keď raz pôjdeš spať – alebo skôr zajtra tak choď spať niekam preč. Nech ťa ani nenapadne byť sama doma. To je to najhoršie čo by si mohla momentálne urobiť.“

Jason bol vlastne udivený že to dokázal všetko povedať tak zrozumiteľne a pokojne. Sám mal pocit že o chvíľu dostane panický záchvat – nie z toho že mu zabili komornú, tá mu bola vlastne úprimne ukradnutá – ale z toho že jeho El bola sama. Ona nikdy nedávala najavo veľa emócií. Na to bola priveľmi tvrdá. Ale Jason ju poznal od malička a vždy vycítil čo cítila ona. A momentálne bol v hroznom strese pretože nemohol za ňou, blbá snehová búrka. El bola na dne a on nebol pri nej. Toto si bude vyčítať do konca života.

El bola užasnutá tým čo jej manžel zo seba práve dostal. Aj ona ho poznala dosť dobre na to, aby vedela, že musí byť v strese len z toho že ona je v strese. Ich vzťah znel komplikovane, no pre nich bol prirodzený ako dýchanie. Ich rozhovor pokračoval ešte chvíľu a Jasonovi sa podarilo El takmer úplne upokojiť a medzitým dorazila Jane s Johnom, ich šoférom ktorý mal služby vo veľmi nepravidelných intervaloch – keď mu zavolali oni alebo niekto z ich známych prišiel a inak bohvie čo si robil vo svete. El sa nikdy nezaujímala o ich šoféra. Svoje autá mala radšej pod kontrolou ona sama. John sa nenápadne vyparil hneď po príchode do domu – asi do niektorej z menších izieb na prízemí ktorú Jason vyhradil preňho a Dorotu. Jane si sadla a potichu čakala kým El dotelefonuje, ale keďže El nedokázala sedieť pri úbohej komornej presunula sa do salóna na opačnej strane od vchodu, netušila prečo má jej kamarátka také hysáky. Konečne El klikla na tlačidlo „zrušiť“.

„No tak Elena vysvetli mi prosímťa o čo tu teraz ide... á počkaj niekto mi píše SMS-ku nič nehovor,“ Začala Jane ale zarazila sa keď prečítala text SMS-ky – bola od Jasona ktorý jej nikdy veľmi nepísal a vlastne ani nevenoval pozornosť – stálo tam: „Nevystresuj ju, nezačni so svojimi monológmi a nechaj ju nech ti to povie sama. Jason“. Tupo zírala na displej jej hypermoderného telefónu a pomaly zatvárala ústa.

„Môžem začať rozprávať alebo máš ešte niečo čo mi nutne musíš povedať predtým ako sa ti tu zložím?“ – spýtala sa El potichu.

„Vysyp to.“ – vydýchla Jane.

„Takže dnes som prišla domov,“ začala El ale zarazila sa lebo jej prišlo divné rozprávať o takej trivialite, „a vošla som do obývačky. A vy obývačke som zbadala... zbadala... Vieš čo poďme sa tam pozrieť, lebo nie som schopná znovu to povedať nahlas.“

Odkráčali spolu do obývačky a El len potichu stekali slzy po tvári. Jane vykríkla od hrôzy a v tom momente sa otvorili dvere a dnu vleteli policajti. „V tomto dome bola ohlásená vražda, opustite miesto činu ale neopúšťajte budovu. Naši vyšetrovatelia s vami potrebujú hovoriť. Opakujem, opustite miesto činu!“

El sa začala pomaly hýbať smerom k chodbe no Jane tam stála ako prikovaná. „No tak Jane, musíme ísť von. Poď.“ Jane však ostávala stále nehybná a civela na úbohú Doroty. Jane sa po chvíli pohla, no stále bez slova strnulo prešla do vstupnej haly. El musela chvíľu mávať Jane pred očami rukou kým sa spamätala. Modlila sa aby neupadla do šoku – aj keď tu mali tím záchranárov a policajtov nebolo by to vhodné vzhľadom na to, že ak by sa zosypala jedna tak sa automaticky zosype aj druhá. Potom Jane konečne zo seba dostala „Preboha ako? Prečo? Veď ona bola taká milá osôbka... nikomu nevadila...“ Elena prevrátila očami „Veď si vždy vravela že je to len obyčajná slúžka a že sa na ňu nemám tak viazať veď aj tak ju určite raz vyhodím.“ El si začínala myslieť že jej spriaznená duša sa stáva jednou z tých pokrytcov, ktorí začnú mať niekoho radi až potom čo umrie, prípadne sa mu stane niečo nepríjemné. Neznášala tých ľudí. Ako mama manžela Jasonovej sestry. Väčšieho pokrytca ešte nikdy nestretla. Bola úplne strašná. Ich rodina bola neuveriteľne bohatá a vždy sa správala akoby bola niečo viac.

„Ale nie... to som nikdy nemyslela vážne. Veď vieš to bolo len také doberanie ako to vždy robím.“ -začala sa Jane vykrúcať.

„Vieš čo Jane? Nechaj to teraz tak a buďme pokračovať v trápnom tichu lebo toto fakt teraz počúvať nebudem. Počkáme kým prídu policajti za nami a potom sa uvidí čo ďalej.“ El toho za ten deň naozaj mala dosť. Chcela sa len schúliť do klbka a odizolovať sa od problémov ktoré ju obklopovali.

Asi po desiatich minútach sa policajti dostali aj k nim. Prišiel chlap, ktorý pôsobil najdôležitejšie a všetci ostatní naňho pozerali s rešpektom.

„Dobrý deň, som detektív Bing a bol som pridelený na vyšetrovanie tejto vraždy. Budem vás musieť vypočuť. Máte právo na právnika. Mohli by ste mi povedať kto je vlastníkom tohto domu?“

El sa ozvala aj napriek tomu že jej Jason zakázal hovoriť bez právnika. Ešte ju obžalujú z marenia policajného vyšetrovania alebo nedajbože z niečoho horšieho. Naozaj nechcela mať záznam v trestnom registri.

„Ja. Elena Cooková. Toto je môj dom a tá mŕtva sa volá Doroty Slightová a bola to moja komorná.“

„Výborne. A vy ste...?“ – prešiel pohľadom na Jane.

„Jane Zirčová, najlepšia kamarátka a pravá ruka Eleny. Teší ma.“

„Mňa tiež aj keď okolnosti priaznivé nie sú. Poďte prosím s nami na stanicu kde by sme viedli oficálne vypočúvanie?“

„Samozrejme.“ Schytili kabelky a kabáty a vôbec nemysleli na to, že nechali Johna v dome. Zabudli naňho.

Na stanici vládol úplný chaos. Chvalabohu že prišiel William, Jasonov starý spolubývajúci a najlepší právnik v meste. Jeho prítomnosť ju upokojovala lebo vedela že sa už nič nepokazí – William by bol schopný ju vytiahnuť z čohokoľvek. Chvíľu tam len sedeli na sedačke a sledovali detektívov ako pracujú – v chaose lietajú po stanici a kričia po sebe nezmyselné pojmy ktorým rozumel William ktorého najlepší predmet na právnickej bolo trestné právo. Potom inšpektor Bing prišiel a svojim serióznym hlasom monotónneho mroža sa jej opýtal „Môžeme začať? Ste pripravená?“ Pozrela sa na Williama a on nepatrne prikývol – „Áno, som. Poďme na vec.“

Spolu vkráčali do miestnosti – tmavá, so sivými stenami, na jednej bolo „zrkadlo“ – ale El pridobre vedela že to nie je žiadne zrkadlo ale okno ktoré vedie do miestnosti kde stoja vyšetrovatelia. Pozerala priveľa detektívok.

„Pani Cooková, čo ste robili v čase od jednej do tretej poobede?“ – začal Inšpektor.

„Ukazovala som klientom byty v centre mesta.“ – povedala El a prineskoro si uvedomila že Wil bol ten kto mal rozprávať alebo sa s ním mala aspoň poradiť. No v tom ju napadlo že by možno vyzeralo podozrivo kebyže s ním konzultuje každé slovo a nechala to plávať.

„Výborne. Takže máte alibi aj svedkov je to tak? V tom prípade mi prosím poskytnite čísla na týchto klientov aby sme si mohli vaše alibi overiť a takisto aj adresu bytu v ktorom ste údajne boli.“

Teraz už El musela s Williamom prehodiť pár slov lebo si nebola celkom istá či by sa jej klientom páčilo, že im vyvoláva polícia. Predsa len, neukazovala byty v zapadnutej časti mesta ale v prestížnom centre a jej klientela bola zložená väčšinou zo smotánky. Naklonila sa k nemu a ani nemusela nič hovoriť povedal: „Musíš to urobiť lebo z teba automaticky urobia hlavnú podozrivú. Niežeby si nebola podozrivá už len preto, že si prišla do domu prvá a bola si tam sama, ale keď sa nebudeš zdráhať a budeš spolupracovať, ľahšie uveria že si to nebola ty.“ To jej prišlo logické tak Inšpektorovi dala tie čísla a adresu. Výsluch pokračoval ďalej ešte chvíľu a potom ju „prepustili“. William sa zbalil a odišiel no ona počkala kým sa vráti Jane.

Vybehla von po zopár minútach a spýtavo sa pozrela na El: „Kde je Johnatan?“ akoby jej šofér bol samozrejmosť a všadeprítomný. „No prepáč zabudla som mu zavolať. Hneď idem.“ Tak sa otočila na opätku a odišla do tichšej chodby aby zavolala ich šoféra. V polceste ju prerušil Inšpektor. „Prepáčte že vás ešte obťažujem pani Cooková, ale nebol u vás doma ešte niekto? Prípadne nepracuje u vás ešte niekto koho ste mi nespomenuli?“ Jane sa na chvíľu zamyslela a vraví „Samozrejme. Úplne mi vypadol z hlavy náš šofér Johnatan. Práve mu idem volať aby pre nás prišiel. Poviem mu potom nech sa zastaví hore u vás?“

„Bol by som vám za to vďačný. Je radosť s vami spolupracovať.“ Inšpektor sa usmial a v typickom policajnom zhone odkráčal vybavovať ktoviečo.

John potom zavolal, nech radšej zavolajú taxík lebo v meste sú strašné zápchy že on dôjde k policajtom aj sám. Tak sa teda El išla rozlúčiť s Inšpektorom a odišli dolu na ulicu že si zavolajú taxík a pôjdu niekam do hotela, nech tie upratovačky čo zavolal Jason poupratujú a nech sa aspoň jednu noc El nestresuje.

Na druhý deň ráno sa zobudili do krásneho rána. El chvíľu v tých mäkkých perinách aj zabudla na to, čo sa stalo ale keď otvorila oči a zistila že nie je doma a Jason neleží vedľa nej, hneď ju skutočnosť udrela do tváre akoby jej tam niekto šplechol studený ľad. Rýchlo prebehla do kúpeľne, aby nezobudila Jane a zavolala Inšpektorovi.

„Prosím? Tu inšpektor Bing.“

„Inšpektor? Niečo nové v prípade? Som Elena Cooková, viete tá vražda včera večer.“

„Áno jasné. No. Zatiaľ nič nové nemáme ale vylúčili sme vás zo zoznamu podozrivých. Takže kebyže nájdeme niečo nové ozvem sa.“

„Ďakujem pekne pán Inšpektor. Dopočutia.“

„Dopočutia. A pani Cooková?....“ Inšpektor začal vetu ale telefón ohluchol. Inšpektor zvesil hlavu a ťažko vzdychol. Aj tak tá informácia nebola podstatná natoľko aby jej volal späť.

El sa v kúpeľni upravila a počkala kým sa Jane zobudí. Kým išla Jane do kúpeľne, objednala raňajky a auto. Nechcela Johna teraz zaťažovať. Popri raňajkách povedala Jane o hovore s Inšpektorom. Na dnešok vymyslela vynikajúci program. Pôjdu nakupovať. Za Jasonove peniaze. To bol perfektný plán. Retail therapy na ňu vždy mala výborné účinky. A okolo piatej mal Jason priletieť takže by išli na večeru.

Tak im ubehol deň, minuli kvantá peňazí ale veď, boli Jasonove a ten ich mal viac než dosť. Jason priletel a vrhla sa mu do náručia akonáhle sa otvorili dvere Jetu. Išli sa navečerať a Jane začali viac-menej ignorovať. Domov ich doviezol John, chceli mať trochu súkromia na rozprávanie a John im ho vedel zaručiť. Jane posadili k nemu na predné sedadlo a zavreli predel. Zrazu El zazvonil telefón. Pozrela sa na displej a ten ukazoval „Inšpektor Bing“

„Dobrý, pani Elena? Tu Inšpektor Bing. Volám lebo mám nejaké nové informácie k tej vražde vašej komornej.“

„Výborne. Hovorte Inšpektor.“

„V prvom rade, je tam pri vás niekto kto nás môže počuť?“ povedal Inšpektor potichu.

„Hm.. Je tu vedľa mňa Jason – môj manžel. Neviem či ten prekáža.“ – El bola udivená že Inšpektor dáva takúto otázku.

„No. Ten asi prekážať nebude. No musíte sľúbiť že o tejto konverzácii sa nikto okrem neho nedozvie. Ani slečna Jane.“

„Dobre. Sľubujem.“

„Takže. Vaša milovaná priateľka Jane má falošné alibi. Ešte to celkom nevieme potvrdiť no na 95% sú falošné a váš šofér je podozrivý. Prosím vás, dávajte si na seba pozor.“

„Ďakujem Inšpektor. To sú prekvapivé správy. Sľubujem že svoje slovo dodržím.“

El bola udivená – Jane bola jej najlepšia kamarátka. Nechápala to. Jason bol udivený asi rovnako lebo Johnovi dôveroval. Vymenili si prekvapené pohľady a začali sa rozprávať o nudných detailoch Jasonovej cesty.

Nechali Jane u nich spať aj keď jej už samozrejme neverili tak veľmi a večer strávili všetci traja v obývačke mlčky. Jane bola zahĺbená do svojho smartphonu. Tak sa pobrali spať a nechali ju tam.

Keď ráno zišli na raňajky, Jane tam nebola. Nechala lístok že musela odísť. Tak sa naraňajkovali a odišli do roboty. Jason musel ísť pozrieť čo je nové v kancelárii a Elena v tej svojej tiež poriadne dlho nebola – celý týždeň mala prácu v ‚teréne‘. Na stole sa jej nakopila hŕba nových faktúr, faxov, listov, odkazov a podobných bezvýznamostí. Začala vybavovať súrne veci.

Asi okolo jednej jej zazvonil telefón. Bol to John. Ostala prekvapená, lebo nevedela prečo volá on jej keď vždy volajú oni jemu. Dvihla to.

„Elena teraz urobíš presne to čo ti poviem. Som u vás doma v obývačke a mám Jane. Teraz sa zbaľ a odíď z kancelárie. Na parkovisku máš zaparkovaný Mercedes. Kľúče sú v zapaľovaní. Odšoféruj to domov a nepokúšaj sa zavolať políciu lebo Jane neskončí dobre.“ A linka ohluchla. Elena sa okamžite rozklepala ale urobila tak ako jej povedal. Síce si to u nej Jane pokazila zlým alibi, no stále to bola jej najlepšia kamarátka.

Došla domov a odomkla dvere. Srdce jej búšilo až niekde v hrudi. Otvorila dvere a posledné čo videla bola obrovská panvica z kuchyne. Potom odpadla.

Keď sa konečne prebrala, uvidela nad sebou Jane a Johna. Zistila že je priviazaná o stoličku. Za normálnych okolností by panikárila že obviazali dizajnovú jedálenskú stoličku ale toto neboli normálne okolnosti. Táto myšlienka ju vôbec nenapadla. V hlave jej búšilo od silnej rany a mozgové závity jej behali ako šialené – ako sa toto mohlo stať.

„Elena. Konečne si sa prebrala.“ Začala hovoriť Jane. „Čakala som na túto chvíľu odkedy Jason tak zbohatol. Od začiatku som ťa nemala rada. Vždy milá a optimistická Elena. Mohla si mať kohokoľvek ale ty si chcela Jasona. Bez peňazí. Nikdy mi to nešlo do hlavy. Ale tak, ostala som pri tebe lebo som v ňom videla istý potenciál. A teraz keď sa naplnil, konečne ti to všetko vysvetlím a pochopíš moje úmysly. Teda pokiaľ si ich nepochopila už teraz. Ale dopoviem ti ako to bolo a bude. Nechceli sme zabiť Dorotu. Mala si to byť ty kto by bol mŕtvy v obývačke. Ale nevyšlo. Tá blbá komorná nám prekazila plán. Bolo by to dokonale majstrovské. Po tvojej tragickej smrti by som sa išla vyplakať Jasonovi na ramienko a on by sa do mňa zamiloval zatienený žiaľom po svojej milovanej. Ha-ha-ha. Ach ten váš vzťah ako z rozprávky. Tuto John mi pomáhal celý čas. Sľúbila som mu značné zvýšenie platu ak to vyjde. A samozrejme že to vyjde. Je to majstrovské. Len budeme mať dve obete.“

„Prosím ťa nekecaj a zabi ju konečne.“ Preušil dramatický monológ John ktorého to prestávalo baviť.

„Ešte jej to dopoviem. Nebuď nedočkavý. Takže, teraz ťa zabijem, bude to vyzerať ako samovražda - bola si tak zdevastovaná smrťou svojej komornej až ťa ten stres doviedol k tomuto. Priprav sa na smrť Elena...“

El bola zhrozená. Jej najlepšia kamarátka by predsa nebola schopná niečo také spraviť. To určite nie. Alebo áno? Toto už nebola Jane akú si pamätala. Toto bol šialenec túžiaci po peniazoch. Pomaly sa zmierovala so svojím osudom keď tu zrazu niekto vpadol do haly s pokrikom „Odhoďte zbrane, polícia!“ Jane stuhla aj so svojím diabolským výrazom a Johnatan zamrmlal „Ja som jej vravel že ju má zabiť hneď a nie viesť tu monológy.“ Pomaly dvihol ruky a s jeho flegmatickým výrazom tváre pomaly odkráčal do haly. Jane taká flegmatická nebola. Začala zúriť ale policajti hneď pribehli a zamkli ju do pút. Detektív Bing sa vynoril spoza rohu a viditeľne mu odľahlo. „Vďakabohu že to nestihli. Prepáčte pani Cooková, že sme neprišli skôr. Ale niečo nám blokovalo signál a nemohli sme zachytiť prvých zopár minút.“ Medzitým ju odviazal zo stoličky. „No podstatné je že sme ich chytili.“ Elena bola príliš ochromená na to, aby čokoľvek povedala. Len sa triasla a triasla. Inšpektor zachoval duchaprítomnosť a zavolal Jasonovi. Medzitým odniesli tých dvoch na políciu kde dostali čo im patrilo.

Keď Jason konečne prišiel, Inšpektor, ktorý dovtedy sedel pri Elene aby sa nezosypala úplne, sa vzdialil. Elena konečne zo seba dokázala niečo dostať a bol to nekonečný prúd sĺz. Bola neuveriteľne šťastná za svojho manžela . Nepotrebovala slová na komunikáciu. Odniesol ju do postele a takto boli až do rána.

Keď El konečne dokázala rozprávať, poďakovala sa Jasonovi za to čo pre ňu urobil aj keď to prakticky nič nebolo. Nasúkali do seba raňajky a potom odišli na stanicu za Inšpektorom.

„Pán a pani Cookovci. Je mi potešením vás znovu vidieť aj keď to nie sú priaznivé okolnosti.“ Inšpektor vykúzlil smutný úsmev.

„Pán Inšpektor, musím sa vám poďakovať. Zachránili ste mi život. Aj keď by mi vaše rozhodnutie odpočúvať môj telefón na začiatku prišlo zlé, nakoniec pomohlo. Naozaj vám ďakujem. Ak je tu čokoľvek čo pre vás môžeme ešte urobiť....“ začala Elena no Inšpektor ju prerušil „Nič od vás nepotrebujem. Pomohli ste mi chytiť ďalších dvoch vrahov za čo mi dajú poriadne vysoké odmeny.“ Teraz už jeho smiech bol úprimný. Podali si ruky a rozišli sa ako starí priatelia.

Elena sa cez túto katastrofu tak skoro nedostala. Vždy bude mať problémy dôverovať. Jason pre istotu už vždy šoféruje sám a šoféra už nenajímajú. Najali novú komornú ktorú dúfajme že nikto nezabije a teraz čakajú dieťa. Ich život sa prakticky vrátil do bežných koľají.

[ » na začiatok « ]