Poviedka:
Pridaná: 21.12.2011, 22:17:25
Čítaná: 3843×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Bellatrix Black, Severus Snape
Stručný dej: Bella má dokonalý plán, ale je vážne dobré zneškodniť jeho?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Venujem mojej drahej Diuške, ktorá, ma už vééééľmi dlho prosila o poviedku z HP prostredia, tak tu ju máš, dúfam, že sa bude páčiť =). Ľúbim =)

-------------------------------------------------------------

Pevne som sa držala chladnej tyče a pozorovala osobu predo mnou. Nesmela som ju stratiť z očí. Musí sa mi to podariť, opakovala som si v duchu a zovrela malý nôž v ruke. Nevedela som, prečo sa rozhodol ísť práve týmto úbohým muklovským prostriedkom. Bolo by oveľa ľahšie, ak by použil hop-šup sieť alebo sa premiestnil. Ale nie, ten idiot musel ísť tým sprostým metrom!

Zhlboka som sa nadýchla, aby som sa upokojila. Na toto potrebujem rozvahu. Trvalo mi veľmi dlho, kým som tento plán vymyslela. Ak teraz zlyhá, porazí ma. Môžem si rovno priložiť prútik k hlave a vyslať na seba Avadu. A ak sa prezradím, takisto.

Zaťala som zuby a vrátila sa do prítomnosti. Okolo mňa boli samí muklovia. Ak by som mohla, okamžite by som ich všetkých zabila. Ich prítomnosť sa mi hnusila. Ponižovala ma. No našou hlavou úlohou bolo teraz zostať v utajení. Temný pán nám to niekoľkokrát prízvukoval. A ja som ho počúvala. Títo muklovia počkajú. Až bude porazené ministerstvo, Albus Dumbledore, aj to Potterovie decko, všetci muklovia, jeden za druhým, pokapú ako muchy. Stačilo len počkať. Pri tej predstave som sa usmiala.

Zahlásili najbližšiu stanicu.

Uprela som na neho pohľad. Nevedela som, kde ide. Možno do Šikmej uličky. Alebo kdesi inde.

No to je jedno. Stačí vyčkať na tmavú uličku, jeho nepozornosť a správnu chvíľu a o pár sekúnd bude po ňom. Najradšej by som ho zavrela kdesi do pivnice, mučila ho, kým by nežobronil o milosť a neprišiel o rozum, a nakoniec by som ho milosrdne zabila. No na to by prišli. Musela som to urobiť, aby to vyzeralo ako náhoda. Vytiahnem prútik, znehybním ho a potom ho dobodám. Bude to smrť, akú si zaslúži. Temný pán bol možno naivný, no ja som vedela, čo je zač. Celý čas nám všetkým klamal, oslavovali sme ho ako hrdinu, no iba ja som si uvedomovala, čím v skutočnosti je. Obyčajný zradcovský potkan.

Metro so škripotom zastalo. Pohol sa spolu s ostatnými muklami von.

Pritiahla som si kapucňu do tváre a nasledovala ho.

Vybehol hore schodmi na cestu. Kráčala som niekoľko metrov za ním, snažila som sa utlmiť buchot mojich topánok a dúfala som, že sa po ceste nájde vhodné miesto na spáchanie môjho atentátu. Ulicu osvetľovali vysoké lampy a všade sa leskli výklady obchodov. Čoskoro bude toto všetko patriť iba nám, pomyslela som si nadšene a pohŕdavo som si obzerala tých úbohých mulov, ktorí zatiaľ nič netušili. Dobre pre nich. Nech si ešte užijú trošku toho života, čo im ostáva.

Zabočil doľava a prešiel cez cestu. Išla som za ním. Takmer ma zrazilo jedno z tých muklovských áut. Mala som sto chutí poslať toho idiota priamo na druhý svet. No musela som zachovať rozvahu. Prebehla som cestu, nespúšťajúc oči zo svojho cieľa.

Zabočil do úzkej tmavej uličky. Srdce mi poskočilo od radosti. Teraz bude po tebe, Severus Snape, pomyslela som si s úškrnom a vytiahla som prútik. Zahla som za roh a namierila.

Už len zopár sekúnd! Vnútro mi kričalo od šťastia.

Otvorila som ústa: „Ex...“

„Nie tak rýchlo, Bella,“ ktosi ma schmatol za pás a celou silou ma stiahol späť na rušnú ulicu.

„Do všetkých...“ zrúkla som a s pripraveným prútikom v ruke som sa obrátila. Prekvapene som zamrzla.

„Čo tu robíš?“ opýtala som sa rozčúlene a odložila prútik.

„Chcel som sa uistiť, že neurobíš nič hlúpe,“ odvrkol bež štipky záujmu.

„Teba to nemá čo zaujímať,“ odvrkla som. „Prekazil si mi plány, Yaxley, a za to mi zaplatíš,“ zdvihla som varovne prst.

„Tak po prvé, zaujíma ma to, pretože je to proti vôli Temného pána. A po druhé, neopováž sa,“ zavrčal.

Rozčúlene som si odfrkla. „Snape je zradca. A chudák náš pán mu verí. Zaslúži si zomrieť,“ zavrčala som a znova sa vo mne zdvihla vlna nenávisti ako vždy, keď si spomeniem na Snapa.

„Snape možno je zradca, no Temný pán mu verí. Ak neveríš Snapovi, ver nášmu pánovi,“ zasipel Yaxley „Na ňom teraz celý náš plán stojí a padá. Keď sa zmocníme Ministerstva a zabijeme Dumbledora, budeš si môcť so Snapom urobiť, čo chceš. Zatiaľ počkaj,“ presviedčal ma.

Zamyslela som sa. Mal pravdu. Zatiaľ bolo jedno, na čej strane Snape je. Ak si naňho dám dostatočný pozor, nehrozí, že by nás podrazil. Budem ho pozorovať. A ak budem mať čo i len najmenšie podozrenie, že sa na niečo chystá, nebudem váhať. A potom to už nebude tiché a rýchle. Ale hlasné, a bolestne pomalé.

[ » na začiatok « ]