Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: PI súťaže
Zadanie: Úlohou bolo napísať poviedku z HP prostredia s vianočnou tematikou.
Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo
Ogden vybehol z domu a Marvolo sa opäť rozkričal na Merope, zatiaľ čo Morfin sa v kúte smial. Marvolo syčal a prskal v parselčine a to znelo oveľa horšie ako keby jej nadával po anglicky. Škrtil ju a mlátil hlava-nehlava, keď v tom sa do domu vrátil Ogden aj s posilami a vzali oboch preč.
Ogden sa pozrel na dievča a podišiel k nej. „ Ste v poriadku slečna?“ spýtal sa starostlivo a pozrel jej do očí. Merope to prekvapilo. Nikdy sa k nej nikto nesprával tak úctivo a nikto jej nepovedal slečna. Slabo sa usmiala a prikývla. Teraz bola sama sebe pánom. Teraz je už všetko fajn. „Pošleme sovu o tom, ako dopadol súd. Čakajte ju do dvoch dní. Dovidenia, slečna,“ povedal jej, uklonil sa a odišiel.
Merope ostala ako zamrznutá sedieť na stoličke. Práve jej oznámil, že minimálne dva dni bude doma úplne sama. Musela začať konať. Zamrmlala nejaké kúzla, ktoré si pamätala ešte z Rokfortu, aby nevyzerala ako tuláčka, poupratovala trochu a pootvárala okná. Chcela vyhnať každú jednu časticu z jej brata a otca, čo tu ešte bola.
Na druhý deň zašla do Šikmej uličky. Pohľadala recept na nápoj lásky a dala niečo z tých pár galeónov, ktoré mala na prísady. Tom Riddle sa do nej jednoducho musí zamilovať. Na tú svoju Ceciliu ani nepozrie. Už nikdy.
Presne o dva dni prišiel list z ministerstva. Morfin bol odsúdený na tri roky v Azkabane, Marvolo na šesť mesiacov. Našťastie dovtedy už bude preč. Nápoj lásky už mala hotový, stačilo počkať na príležitosť a o pár mesiacov môžu utiecť.
Bol krásny letný deň a Tom sám jazdil po Little Hangletone. Svoju Ceciliu zrejme nechal doma a tak Merope využila šancu. Pozrela sa do malého zrkadla, ako vyzerá a aj keď to nebolo bohviečo, na jej pomery vyzerala dobre. Zobrala sklenenú fľašu a vyšla von. „Pán Riddle? Dobrý deň, moli by ste mi pomôcť?“ Tom zastal a pozrel na ňu. Dvihol obočie, ale keďže bol gentleman, zoskočil z koňa a prišiel k nej. „ Samozrejme slečna, čo potrebujete?“ Merope vyčarila svoj najkrajší úsmev a podala mu fľašu. „Viete, som sama doma a potrebujem otvoriť túto fľašku s liečivou vodou,“ prikývol, otvoril fľašu a podal jej ju. „Nech sa páči, slečna,“ poďakovala, no keď sa už-už otáčal zavolala naňho.
„Prepáčte, pán Tom, ale všimla som si, že trošku krívate. Napite sa, pomôže vám to. Sľubujem,“ povedala a Tom sa zamyslel. Mala pravdu, noha ho bolela už pár dní a nič mu nepomáhalo. Tak si od nej tú vodu vzal a napil sa.
Merope naňho pozerala. Reakcia bola takmer okamžitá. Pomaly sa začal usmievať a nakoniec k nej podišiel a pobozkal jej ruku. „ Slečna Merope, milujem vás,“ jeho zasnený pohľad to len potvrdzoval. Merope prvýkrát v živote vyhrala. Odteraz to bol jej Tom.
„Tom? Miláčik, čo prosím ťa robíš? Prečo sa rozprávaš s tou tulákovou dcérou?“ zvonivý hlas Cecilie sa rozliehal ulicou, no on ho už nepočul. Otočil sa, až keď videl, ako sa Merope tvári. Pohŕdavo pozrel na svoju niekdajšiu lásku. „Cecilia, poď sa so mnou prejsť, prosím ťa,“ obrátil sa naspäť k Merope s úplne iným výrazom a ona čakala, čo sa bude diať. „ Zbavím sa jej a prídem. Sľubujem,“ opäť jej pobozkal ruku a odišli. Áno, určite ten elixír pripravila správne. Otočila sa a vrátila sa do domu. Teraz ho bude potrebovať ešte viac.
Jeseň vystriedala leto a to Merope bolestne pripomínalo, ako málo času jej s Tomom ostáva. Jej otec sa vráti domov a bude po veľkej láske. Ale s tým sa odmietala zmieriť. A už aj vedela, čo musí urobiť. S Tomom sa stretávala každý deň, napriek tomu, že jeho rodičia boli úplne proti. Pre ňu to bol dokonalý vzťah. Ona ho milovala a on si myslel, že ju miluje a splnil jej každé prianie. A tak mu musela navrhnúť útek. Ešteže bola čarodejnica.
Večer sa prechádzali po parku, keď zrazu Tom zastal. Merope sa usmiala a nechápavo naňho hľadela. „Stalo sa niečo Tom?“ neodpovedal len sa usmial a kľakol si na koleno. „Merope, kým som ťa nespoznal bol som ako slepec, no ty si mi ukázala cestu. Si moje slnko v daždivom dni. Jediné, čo ma drží na zemi si ty. Žiadna fyzikálna sila. Len a iba ty. Prosím, urobíš ma tým najšťastnejším človekom na tejto planéte a vezmeš si ma?“ držal jej ruky vo svojich a nádejne sa usmieval. Merope sa usmiala a prikývla. „Áno Tom, vezmem,“ chytil ju do náruče a pobozkal ju. „Ale, čo tvoji rodičia?“ spýtala sa s obavami. „Mám nejaké peniaze v banke. Utečieme preč. Len ty a ja. Hneď zajtra,“ usmial sa a chytil ju za ruku. Pomaly sa vracali domov. Bol taký zaslepený, že si nevšimol, aký bol Meropin úsmev víťazoslávny.
Keď sa po Little Hangletone rozšírilo, že Tom Riddle utiekol s Merope Gauntovou títo dvaja snúbenci, vlastne už manželia, boli dávno preč. Mary a jej manžel Thomas sa tvárili, že ich syn zomrel. Obaja chodili v čiernom, nehovorili o ňom. Ale keby sa vrátil prijali by ho s otvorenou náručou. Keby...
Merope sa nervózne prechádzala po ich novom domove. Nebol to žiaden luxus, no oproti jej minulému domovu, to bolo dokonalé. Mala výčitky svedomia. Nezašla už priďaleko, keď si ho vzala? No na výčitky bolo teraz neskoro. Sadla si do kresla a rozmýšlala. Nie, bola to chyba. Prestane mu dávať nápoj lásky. Aby sa sám rozhodol. Ona...
„Drahá, čo sa stalo? Necítiš sa dobre?“ Tom si vedľa nej kľakol a venoval jej dlhý starostlivý pohľad. Nedokázala ho nechať ísť. Veď nikomu takto neubližovala. „Nie drahý, som v poriadku,“ ale toto ho možno pri nej udrží ešte tuhšie. „ Ehm, Tom?“ pozrel na ňu s očami plnými nehy. „Som tehotná,“ teraz ju už určite neopustí. Tom sa usmial a dvihol ju do náruče. Bozkával ju a tešil sa ako malé dieťa na Vianoce. Šepkal jej do ucha ako ju miluje, no po chvíli ju pustil, lebo musel ísť do práce.
„Dočerta! Čo to vystrájam? Mám ho pri sebe držať pomocou dieťaťa? To už radšej Impreiusom...“ rozkričala sa na seba. Nevedela sa upokojiť a tak išla robiť niečo, pri čom sa musela dobre sústrediť na prácu. Veď elixír lásky pomaly dochádzal...
Prišla do svojho malého laboratória, no vzápätí si to rozmyslela. Veď teraz, keď čaká jeho dieťa, ju predsa neopustí. Tak sa ponáhľala uvariť večeru. Tom bude hladný keď príde domov. A aspoň sa zamestná. Celý čas premýšľala nad tým, čo povie Tomovi, keď prestane elixír pôsobiť. Povie mu pravdu. Celú pravdu. Veď po toľkom čase ju už určite aj tak miluje.
No nemiloval. Keď sa účinky elixíru pominuli začal sa cítiť nesvoj, lebo nevedel, prečo si Merope vlastne vzal. A keď povedala, že je čarodejnica utiekol a nepočúval nič z toho, čo mu chcela povedať. Jeho dieťa ho nezaujímalo. Matku tohto dieťaťa nenávidel. Ak ho doma neprijmú, vráti sa sem a Merope vyženie.
Hoci ho prijali ako strateného syna, Merope v tom dome nevydržala. Keď sa s výčitkami svedomia vrátil, už tam nebola. Musela už byť v poslednom mesiaci tehotenstva a vonku bola krutá zima. No koniec koncov, možno aj s tým tehotenstvom klamala. Otočil sa a vyšiel z domu. Predá ho.
Bola posledná noc v roku a Merope sa v otrhaných šatách a v deviatom mesiaci tehotenstva trmácala londýnskymi ulicami. Slizolinov medailón už dávno predala, nemala žiadne peniaze. No dieťa sa už pýtalo na svet. Narazila na sirotinec a zaklopala naň. Otvorilo jej dievča asi v jej veku a pozrela na ňu. Okamžite volala ďalšie opatrovateľky a horko-ťažko ju vzali na druhé poschodie. Pôrod netrval dlho. Mala krásneho syna.
„Dúfam, že sa podobá na svojho otca,“ povedala a pozrela naňho a ten pohľad ju pichol pri srdci. Vyzeral úplne ako jeho otec. Objala ho, bol taký krásny. Mohlo to byť všetko úplne inak. Dievča, čo stálo vedľa nej sa spýtalo, či vie ako sa bude volať. „Áno viem,“ hovorila z posledných síl. Jej čas sa už blížil. „ Tom po otcovi, Marvolo po mojom otcovi,“ spomenula si na svojho otca, čo ju opäť obralo o silu, „A jeho priezvisko je Riddle,“ dopovedala a poslednýkrát vydýchla.
Malý Tom sa rozplakal, no už nemal matku, čo by ho utešila. Dievča ho vzala do náruče, zavrela matke oči a rozplakal sa aj ona. Na takéto veci ešte nebola zvyknutá. Bola tu úplne nová...
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...