Fan Fiction

Poviedka:
Pridaná: 17.11.2011, 13:13:42
Čítaná: 5519×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 11)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zapracuj do svojej poviedky jeden z týchto úryvkov: =>(„To sú určite smrťožrúti,“ poznamenal Ron, keď ich s Harrym a Hermionou sledovali z okien salóna. „Zrejme vedia, že sme tu.“) =>(Filcha musela s tou jeho odpornou mačkou spájať akási záhadná sila, pretože z ničoho nič vyskočil spoza gobelínu po Harryho pravici a zúrivo sa rozhliadal, ktorý odvážlivec si dovolil porušiť školský poriadok.) =>(„Ron, v živote som nestretla necitlivejšieho chumaja, než si ty,“ vyhlásila Harmiona dôstojne a namočila si brko do kalamára.) =>(„Mohol by si trochu uhnúť?“ ozval sa za nimi Malfoyov afektovaný hlas. „Pokúšaš sa zarobiť nejaké peniaze, Weasley? Určite tajne dúfaš, že ťa vezmú za hájnika, keď skončíš Rokfort – tá Hagridová chatrč ti musí pripadať ako palác v porovaní s tou dierou, kde býva tvoja rodina.“ Ron sa vrhol na Malfoya, no práve vtedy ...) =>(Potom si dali ešte obložené chlebíky s morčacou šunkou, koláčiky, ovocný pohár, vianočnú tortu a boli takí plní a ospalí, že sa nevládali ani pohnúť, tak iba sedeli a prizerali sa, ako Percy naháňa Freda a Georgea po celej chrabromilskej veži, lebo mu...)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

„Hermiona, dostali sme pozvánku!“ nadšene oznámil svojej manželke Ron Weasley, keď vošiel do obývačky. Bola nedeľa popoludní, Hermiona sedela pred televízorom a čakala, kedy začne jej obľúbená vedomostná súťaž.

„Uhm,“ zahundrala a nohou pohojdala malé hojdacie kreslo, ktoré mala pred sebou. Spala v ňom Rose s Krivolabom v lone. „Akú pozvánku?“

Hermionu zrazu vôbec nezaujímalo, že súťaž mala začať už pred dvoma minútami.

„Do Rokfortu? Och, Ron!“ zvolala. Vyskočila a objala Rona. Potom mu z ruky vytrhla pozvánku a začítala sa.

Dovoľujem si Vás pozvať na spomienkové stretnutie absolventov Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, ktoré sa bude konať 31 .augusta 2008 vo Veľkej sieni.

„Okamžite mu musíme odpísať,“ rozhodla sa Hermiona. Zvrtla sa na podpätku a zamierila k stolíku pri stene. Zo zásuvky vytiahla pergamen, brko a kalamár a začala písať.

„Mohli by sme ju vziať!“ napadlo Ronovi a ukázal na ňu. Bol na svoju dcéru taký hrdý! Mala len dva roky, no už dokázala Hermioniným prútikom zlevitovať kvetináče. A navyše bola veľmi pekná. Aspoň niečo zdedila po mne, pomyslel si.

„Počul som, že Goylov syn je rovnako škaredý, ako Goyle starší,“ pokračoval, „Mohli by sme ich posadiť s Rose vedľa seba, aby sa veľká obluda hanbila za svoju malú obludu.“

„Ron, v živote som nestretla necitlivejšieho chumaja, než si ty,“ vyhlásila Harmiona dôstojne a namočila si brko do kalamára. „Všetky deti sú pekné,“ dodala.

„Goylove nie,“ zahundral Ron tak, aby ho Hermiona nepočula a posadil sa vedľa nej. Hermiona dopísala odpoveď a vložila pergamen do obálky. Na obálku napísala adresu a podala ju Kvíkovi. Ten, celý natešený, že môže niekam letieť, schmatol obálku a vyletel von oknom.

„Tak to by sme mali,“ vydýchla Hermiona. „A teraz, ak dovolíš, idem si pozrieť súťaž.“

„Aha! Tak takto si stíhala všetky tie hodiny!“ Ernie McMillan sa plesol po čele, akoby si uvedomil to, čo mal pred očami celý čas.

Stáli vo Veľkej sieni a rozprávali sa s bývalými spolužiakmi. Súčasťou stretnutia bola vynikajúca večera (každý pri svojom fakultnom stole), koncert súčasných študentov Rokfortu a potom voľná zábava.

Už pred koncertom sa však všetci pomiešali a takmer nikto nesedel pri stole svojej niekdajšej fakulty.

Hermiona diskutovala s Erniem a Justinom Finchom-Flatleym, Harry s Ginny sa kamsi vytratili a Ron postával vedľa Hermiony a snažil sa tváriť, že ho ich rozhovor zaujíma. Pravdou však bolo, že spomienky na vyučovanie nepatrilo medzi jeho obľúbené debatné témy. Oveľa radšej by sa porozprával so Seamusom Finniganom, alebo Deanom Thomasom, ale počul, že tí dvaja sa vybrali na cestu okolo sveta a teraz trčia kdesi v Austrálii.

Ron naznačil Hermione, že ide preč, ale tá si jeho gestikuláciu buď nevšimla, alebo jej nevenovala pozornosť. Ron mykol plecom a šiel za Nevillom.

„Vieš, Ron,“ začal pri chrabromilskom stole. Ďalej sa však nedostal, lebo ich prerušil Harry s Ginny.

„Počuli sme, že je to s tebou a Hannou vážne,“ žmurkla na Nevilla Ginny, „Aha, tam je Luna,“ potešila sa pri pohľade na blondínku stojacu so skupinkou súčasných študentov, „Idem ju pozdraviť,“ a už jej nebolo.

„No... vlastne,“ začal váhavo Neville, „O tom som sa chcel s tebou rozprávať,“ dokončil.

„Som samé ucho,“ Ron si sadol na lavicu, schmatol pohárik s ohnivou whisky a upil si riadny dúšok.

Harry s Nevillom nasledovali jeho príklad a o chvíľu už alkoholom potužený Neville spustil: „Ehm, no, ide o to, že ja a Hannah...“ zaváhal, „Že...“

Ron a Harry nahlas zrúkli a pobúchali Nevilla po chrbte. „Pri Merlinovej brade! To je super, Neville.“

„Pst!“ zahriakol ich Neville, „Nie tak nahlas. Hannah sa každú chvíľu vráti.“

„No, takže, áno. Ale neviem, ako to mám spraviť,“ zvesil plecia Neville.

„A čo takto na Metlobalovom zápase!“ napadlo Ronovi a Harry horlivo prikyvoval. Ron vedel, že Harry požiadal Ginny hneď po zápase Harpyí s Osbournskými osami a pripadalo mu to ako veľmi dobrý nápad. On sám zvolil jemu vlastný spôsob – po neúspešnom pokuse o upečenie medovníkových srdiečok po muklovsky, a veľmi úspešnom zašpinení celej kuchyne ju počas hádky v záchvate romantiky pobozkal a povedal: „Hermiona, vezmime sa!“

Harry mu však s jeho súčasným nápadom dával za pravdu: „Samozrejme. Obidvaja máte radi metlobal, nie?“

„Tak kde je problém? Uvidíš, že ju to poteší,“ radil mu Ron, „Bude nadšená tým, že jej vyznáš lásku pred toľkými ľuďmi. Ženy milujú, keď to spravíš na verejnosti,“ mudroval.

„Budeš akože trošku zraniteľný,“ dodal Harry, „Odhalíš pred ňou dušu,“ povedal a prevrátil oči, „Ony to považujú za strašne romantické.“

Neville sa zamyslel. Asi sa mu ten nápad zapáčil, pretože sa usmial a povedal: „Okej, ďakujem. Spravím to tak. Mám lístky na Kudleyovské kanóny a...“

„Aha, jasné. Chcel som tam ísť tiež, ale Hermiona vtedy robí a niekto musí byť s Rose. Uvidíš, že tentoraz Kanóny už naozaj vyhrajú. Sú zo zápasu na zápas lepšie!“ nadchýnal sa Ron.

Bola nedeľa popoludní a Weasleyovci pozerali Hermioninu obľúbenú súťaž. Keď tu zrazu do dverí čosi narazilo. Ron vstal a šiel sa pozrieť, či im nejaké detiská nehádžu na dvere vajíčka, alebo niečo ešte horšie.

Našiel tam však len starú hnedú sovu, napoly omráčenú z nárazu. Sova držala v zobáku obálku. Ron jej ju vykmasol a sovu vzal dovnútra. Hermiona sa o ňu určite postará. Vyzerala ako o niečo mladšia verzia weasleovskej starej sovy Elvíry. Trocha oddychu jej pomôže.

V obálke našiel pozvánku na svadbu Nevilla a Hannah. Zaniesol ju Hermione a tá sa hneď začala rozplývať: „Ron! To je skvelé, takže nakoniec sa vezmú! Počula som, ako ju Neville požiadal o ruku,“ zdvihla obočie a zatvárila sa nahnevane, „Kde na to len prišiel? Požiadať ju o ruku na metlobalovom zápase. To je ten najtrápnejší spôsob, aký len môže byť. Teda pre Ginny nie,“ rapotala, „ale ona hrá metlobal a Harry bol stíhač a tak. Ale pre obyčajné ženy je totálne úbohý. Takú intímnu vec riešiť na verejnosti! Pche,“ odfrkla.

Ron sa celou silou vôle snažil neočervenieť. Veľmi dúfal, že Hermiona nikdy nezistí, kto poradil Nevillovi ten nešťastný metlobalový zápas.

„A Hannah metlobal neznáša. Na zápasy chodí iba kvôli Nevillovi,“ dodala, zatvárila sa povýšenecky, ako tá stará Hermiona z rokfortských čias a vybrala sa ošetriť tú starú rokfortskú sovu.

2.fin.kolo MP 2011/12