Kapitola:
Pridaná: 1.11.2011, 19:41:33
Čítaná: 4157×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Harry Potter, Tom Riddle, prof. Dippet
Stručný dej: Chlapec, ktorý zachránil svet opäť prežil. Ako jediný. Môže návratom v čase zachrániť svojich milovaných?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Zmeny dobra 2 » Späť v čase 3 » Nagini 4 » Znovu pod klobúkom

Dúfam, že sa vám to bude páčiť...príjemné čítanie...:)

Cesta na stanicu trvala nejakú chvíľu. Tom šiel autobusom za našetrené peniaze, ktoré si schovával pred zrakmi ostatných detí. Nemohol si predsa dovoliť, aby mu ich niekto vzal. Síce sa ho báli, ale on nechcel riskovať. Možno by sa predsa len našiel niekto, kto by sa pokúsil dokončiť to, čo začali Angela s Michaelom. Tiež by tak aj skončili. Vyložil si veci na vozík a pokračoval v ceste až k dvom múrom s číslami 9 a 10. Nevedel, ako ďalej. Na lístku predsa písalo 9 3/4. Po odstúpil trochu a rozhliadol sa. Do očí mu bila jedna rodinka, ktorá vyzerala divne. Mali na sebe habity a viezli taký istý vozík ako Tom. Dokonca mali i sovy. Opatrne ich pozoroval a keď´ videl, ako prešli cez stenu, nemohol uveriť tomu čo videl. Rýchlo svoje prekvapenie zamaskoval a nasledoval ich. Po prejdení už to však nedokázal a nemohol sa vynadívať na čierno-červenú lokomotívu, ktorá sa v žiare slnka blýskala a žiarila vo svojej kráse. Podišiel k dverám do vlaku a chcel si vyložiť kufor a klietku, no bolo to preň príliš ťažké. Keď´ to po chvíli vzdal, z poza neho sa vynoril chlapec v jeho vlaku a pomohol mu.

Mal blond vlasy a svetlé zelené oči.

Na tvári mu bolo vidieť i aristokratické črty a jeho pohľad plný bolesti hovoril za všetko. Tento chlapec to v živote nemal ľahké.

,,Som Harry, a ty?“ prihovoril sa mu chlapec.

,,Tom“ odpovedal.

,,Chceš tu iba stáť, alebo pôjdeme hľadať kupé?“ pýtal sa ho chlapec, teda Harry. Prikývol a vybrali sa hľadať nejaké voľné miesta. Medzi poslednými jedno našli a tak sa doň posadili. Cestou sa bavili o v celku všedných veciach. Zaujal ho metlobal. O ktorom sa s Harrym rozprávali snáď´ aj 3 hodiny. Zhodli sa na tom, že sa budúci rok prihlásia do týmu ich fakulty. Po zastavení vlaku sa obaja posadili do loďky a plavili sa cez rieku až k hradu. Jeden divný chlapec, ktorý bol ešte raz taký veľký zrazu spadol do vody cez okraj lode. Niečo ho chcelo stiahnuť, no kúzlo použité na vodu ho vyhodilo na breh, kde po neho prišiel profesor Flitwick. Deti vstúpili so Veľkej siene a ako každý rok pred triedením začal spievať Múdry klobúk:

4 kamaráti Rokfort založili,

Aby každého niečo naučili.

Chrabromil ten chrabrosť posilňoval v deťoch,

A nikdy nepodceňoval svojich priateľov troch.

Slizolin moc a logiku ovládal ľahko,

V jeho fakulte vždy pôjde to takto.

Bofľomorová s dobrým srdcom učila každého,

U koho videla dar rozosmiať i človeka chladného.

Bystrohlavová múdrosť rozvíjala rada,

No potom prišla veľká zvada.

O kreslo riaditeľa Rokfortskej školy,

Veru ťažké časy to boli.

No teraz medzi nás prichádza ten,

Čo zmení každý deň,

A študovať tu bude len,

Aby budúcnosť zmenil na zlý sen.

On silu má o ktorej jeho protivník neviem,

že čas teraz v jeho prospech plynie.

A poraziť ho môže ľahko,

No nepôjde to vždycky hladko.

Hoc dedičom je zakladateľov štyroch dávnych,

Nevie ešte o veciach záhadných.

On nestal sa ľahko dedičom všetkých

A videl svojich priateľov mŕtvych.

Tak teda pomôžme mu poraziť zlo,

spojme sa nech podarí sa to.

Teraz však pristúpte bližšie ku mne,

nech si vás niektorý zo zakladateľov k sebe pozve.

Keď klobúk dospieval, sieňou sa ozývalo hrobové ticho. Každý bol zvedavý, len jeden prvák sa prekvapene culil. Vedel, že je dedičom Chrabromila a Bifľomorovej z otcovej strany, no o ostatných nevedel. Bude si to musieť zistiť. Vycítil na sebe pohľad, tak si rýchlo uzavrel myseľ na najvyšší možný stupeň na hranici s telepatiou. Nasadil ľadovú masku a otočil hlavu. Nebol prekvapený, že je to Dumbledore. Sám to čakal. Iba sa naň s úsmevom alá ,,Som iba malé, nevinné a hlúpe dieťa“ pozrel ale videl, že mu to príliš neuveril. No čo už. Asi vyšiel zo cviku. Prestal ho však vnímať. Lebo zaregistroval, že sa začína triedenie.

,, Anderson, Amy!“ malé dievča pristúpilo ku klobúku, sadlo si a profesor mu ho položil na hlavu.

,,BYSTROHLAV!“ vykríkol po chvíli klobúk a dievča sa rozišlo smerom k stolu.

,,Delcarea, Megan!“ francúzska postúpila do Chrabromilu.

Prešlo ich pár medzi ktorými zaregistroval Hagrida, McGonagallovú, Abraxasa Malfoya a iných...Potom prišiel rad na Harryho

,,Peterson, Harry Sírius!“ elegantne vystúpil hore a so zavírením plášťa, ktorý odpozeral od Snapea sa posadil. Potom cítil ako mu profesor dáva na hlavu klobúk a počul ten známi hlas ako sa mu prihovára.

,,Zdravím ťa Harry. Dlho sme sa nevideli. Teda nie celkom doslovne, však?“ pýtal sa klobúk.

Vieš snáď o všetkom?...No jasné...preto sa voláš Múdry klobúk.“ zasmial sa Harry.

,,Ale kam ťa dáme? Si predsa dedič všetkých.“ rozmýšľal klobúk.

,,Rád by som šiel tam, kde som sa minule bránil. A nechápem tiež tomu, ako je možné, že som dedičom všetkých.“ povedal.

,,Slizolin? Stále na ňom trvám. Máš jeho povahu viac ako ostatných. A ako je to možné? Vysvetlím ti to. O Chrabromilovi a Bifľomorovej už vieš. Tvoj matka však bola adoptovaná. Jej pravé meno bolo Emily Anne Blacková. Bola to sestra Siriusa Blacka. Prekvapený? Je to pravda. Tým pádom si po nej čiastočný Black, ale aj Slizolin. Jej matka však bola posledná z rodu Bystrohlavovej a teraz si ním ty. V tú noc, keď´ zomreli tvoji rodičia, Voldemort na teba nepreniesol len časť jeho schopností, ale stal sa aj niečo ,ako tvojím nevlastným...dá sa povedať, že otcom. Preto v tebe prevláda Slizolinská stránka. Máš ju z dvoch smerov. Od matky a od nevlastného otca.“ dopovedal klobúk a než stihol niečo Harry namietnuť, vykríkol:

,,SLIZOLIN!“ a on čo chcel alebo nie, musel bez reptania dôjsť k stolu. Uvedomil si, že nikto ani nedutá. Nikto ani netlieskal. Všetci sedeli zarazení, pretože tam sedel asi 10 minút. O to proste ignoroval a vyzývavo sa pozrel na profesora Flitwicka. Ten sa spamätal a vyvoláva ďalej. Po chvíli si k nemu prisadol i Tom. Ten sa ho hneď´ pýtal:

,,Čo si to tam tak dlho robil?“

,,Ako to myslíš?“ robil zo seba nechápavého Harry.

,,Sedel si tam dobých 10 minút.“ povedal Tom, akoby vysvetľoval malému dieťaťu, že ak strčí ruky do ohňa, je jasné, že sa popáli.

,,Neviem, asi sa ti to len zdalo. Mne to pripadalo ako chvíľa“ zahovoril Harry. Ani sa nenazdali a už sa za pomoci prefektov dostali do klubovne. Všetko bolo samozrejme v čiernej, Striebornej a zelenej farbe. ,,Na to si budem musieť zvyknúť“ pomyslel si Harry a s prianím dobrej noci sa vydali s Tomom do spálne, kde hneď po zaľahnutí zaspali nič nerušeným spánkom. Teda len Tom. Harry videl znova a znova smrť jeho najbližších. Na to si však zvykol. Musel. Inak by sa bol už dávno zbláznil.

[ » na začiatok « ]