Poviedka:
Pridaná: 25.9.2011, 13:16:53
Čítaná: 4422×
Hodnotenie: (počet hlasov: 16)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona Grangerová, Theodor Nott, Draco Malfoy
Stručný dej: Nič netrvá večne, ani zakázaná láska.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Takže som sa rozhodla pridať tiež poviedku, ktorú som posielala do MP. :) Malý detail som tam prerobila, no inak to zostáva rovnaké. A viem, že je tam množstvo chýb. Sama ich vidím, keď sa na to teraz pozriem a som rada, že viem, čo mi tým chcela porota povedať a môžem sa ďalej vyvíjať. No a tak ju tu máte vzhľadom k tomu, že som to sľúbila. :)

Obrovská vďaka patrí Dedalusovi, bez ktorého by táto poviedka nemala názov a bez ktorého by som ju ani nestihla odoslať včas. :)

Taktiež by som sa chcela poďakovať nemenovanému človekovi, ktorý ma inšpiroval pri tomto príbehu, respektíve, bez ktorého by som nevedela, ako takéto niečo napísať, ale aj tak to čítať nebude, takže je to v poriadku. :)

_____________________________________________________________

Iskry z kozubu vyskakovali do výšky a ja som premýšľala, či sa niekedy dá zabudnúť na minulosť. Čarodejnícke spôsoby som však nemienila použiť a hlboko vo svojom vnútri som cítila, že zabudnúť ani nechcem.

Zobrala som do ruky pergamen a brko a so slzami v očiach začala písať.

Tento rok som spolu s odznakom prefektky dostala na starosti aj kopu povinností. Predĺžený čas v knižnici ma tešil, ale nočné hliadky som neznášala. Vždy sme chodili v páre a málokedy sme na niečo naozaj natrafili.

Na jednu takúto obchádzku som sa obzvlášť netešila. Nasledujúci deň som mala náročnú skúšku z elixírov a navyše som bola v páre so slizolinčanom, Dracom Malfoyom.

Namiesto Malfoya ma však čakalo prekvapenie v podobe Theodora Notta. Vraj Malfoy má robotu a tak ho poslal ako náhradu. Preniesla som sa cez to so zaťatými zubami. S pravidlami to s síce v poriadku nebolo, ale po zvážení som si uvedomila, že Theo je menšie zlo.

Tak sme si vymenili krátky pozdrav a vybrali sa pravidelnou trasou na obchôdzku. Zamierili sme do podzemia.

Na jednej z chodieb som však zastala. Z opustenej komory na metly som počula krik.

Rozrazila som dvere a zostala v šoku ako socha. V kúte miestnosti stál Draco Malfoy a o stenu mal opretú Daphné Greengrasovú. Práve si pochutnával na jej krku a ona akosi nedokázala zostať potichu.

O sekundu na to si nás však všimli a Malfoy od nej na kúsok ukročil.

„Čo tak čumíš ty malá všivavá humusáčka? Stavím sa, že si ešte nikdy nič také nevidela, ale nemaj strach, aj tak to nezažiješ. Vďaka tvojej škaredosti a špinavosti si ťa nikto nevšimne,“ dopovedal a odišiel v závese svojej spoločníčky.

Ja som tam zarazene stála niekoľko sekúnd. Toto on považoval za dôležitú prácu? Ale v konečnom dôsledku mal mal pravdu. Veď ani Ron, do ktorého som bola zamilovaná si nedokázal uvedomiť, že som dievča. Akoby si to teda mohli všimnúť ostatní?

Po tvári sa mi začali kotúľať slzy. Nevedela som prečo sa tak správam. Nikdy som nad tým tak nepremýšľala, ale zoči voči pravde ma to ranilo.

„Hermiona, nepočúvaj ho. Dúfam, že si nemyslíš, že čokoľvek, čo z úst vypustí Malfoy môže byť pravda,“ ozval sa odo dverí Theo, na ktorého som zabudla.

Otočila som sa k nemu a zadívala sa do jeho tmavo hnedých očí. Nevidela som v nich výsmech ani odpor. Prekvapilo ma to. Veď bol slizolinčan. Mal sa na mne smiať, keď som bola humusáčka.

„On má pravdu, pozri sa na mňa. Nikto o mňa nezakopne. To, že hltám všetky informácie nikoho neohúri,“ odpovedala som mu a ďalšie slzy sa mi rinuli z očí.

„Zotri si tie slzy a už nikdy nič také nehovor. Možno tomu neuveríš, ale stále sú na svete chalani, ktorí sa s babami chcú aj porozprávať a nie ich len obchytkávať. Ideme sa prejsť a dokončiť tú hliadku?“

Theo mi dal nádej, ktorú som potrebovala. Povedal mi slová útechy, ktoré som zúfalo chcela počuť. A ja som mu uverila. Chcela som proste veriť tomu, že mám šancu na lepšiu budúcnosť.

Rukávmi som si utrela oči a venovala mu nesmelý úsmev. Prešla som teda okolo neho na chodbu. Na chvíľu som bola v jeho tesnej blízkosti.

Nadýchla som sa a prvý krát v živote som zacítila tú zvláštnu kombináciu vôní, ktorá ma omámila. Bola to mäta, pepermint a akési korenie.

Vybrali sme sa teda spolu chodbami ďalej.

„Vieš, mrzí ma čo tebe a ostatným spôsobujeme. Nie je správne takto sa zahrávať s ostatnými a robiť im zo života peklo. Ľudia ako Malfoy len robia hanbu našej fakulte,“ povedal ľútostivo.

„Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať. Nič si neurobil,“ odpovedala som mu potichu a ďalej kráčala chodbou.

Prechádzali sme sa po hrade a rozprávali sa o rôznych veciach. Prekvapilo ma, aký je Theo vzdelaný a ako ľahko sa s ním dá baviť.

Rozprávali sme si príbehy z detstva, a tak som sa dozvedela ako stratil svoju mamu. Otec ho kruto vychovával a ako si ťažko získaval rešpekt okolia.

Ja som mu zase porozprávala o svojej minulosti. O tom, ako som žila v muklovskom svete a aká som bola rada, keď som objavila ten čarodejnícky.

Na každú novú tému sme živo diskutovali a ani sme nevedeli ako a už bola jedna hodina ráno. Zostávala pred nami posledná zástavka - astronomická veža.

Pravidelne sa musela kontrolovať, lebo študenti sa tam často pozabudli.

Vystúpila som hore a prešla pár krokov. Nado mnou sa otvorila nádherná, onyxová obloha posiata hviezdami. Vyzeralo to čarovne.

Tento raz tam však nikto nebol. Podišla som k zábradliu a pozorovala hviezdy.

O chvíľu na to som cítila niečí dych na svojom krku. Vedela som komu patrí. Bola som tu iba s ním.

Pomaly som sa otočila, zdvihla hlavu a znova som sa začala strácať v tých tmavých očiach. Ešte viac ako pred tým som si uvedomovala jeho blízkosť a ešte viac ma mučila jeho omamná vôňa.

Začala som sa jemne triasť. Neviem, či to bolo z tej zimy a chladného zábradlia alebo jeho blízkosti. Podišiel ešte bližšie a svoje ruky mi omotal okolo pásu.

„Je tu krásne, aj keď je tu zima,“ zašepkal. Hľadeli sme si do očí, až kým jeho pohľad neskĺzol nižšie. Uvedomila som si, že to chcem.

Postavila som sa na špičky a ruky si omotala okolo jeho krku. Sklonil hlavu a pobozkal ma. Bolo to také krásne, vášnivé a dokonalé, že sa to ani nedá opísať.

Samozrejme, dohodli sme sa, že sa budeme stretávať aj naďalej, pretože to čo bolo medzi nami sa nedalo ignorovať.

Myslela som si, že s naším vzťahom vyjdeme verejne. On mi však vysvetlil, že ostatní slizolinčania by sa mohli nahnevať a spraviť mi zo života peklo. Mal by o mňa len zbytočný strach, preto som súhlasila s tým, že sa budeme stretávať tajne.

Plánovala som priznať sa aspoň Harrymu a Ronovi, ale nakoniec sa to všetko zvrtlo. Moje šťastie totiž netrvalo dlho.

Jeden chladný novembrový deň som išla do knižnice. Potrebovala som niečo na esej z herbológie. No a tam, keď som stála medzi policami plnými kníh som započula ten prekrásny Theov hlas.

„No to je novinka. Nikdy by som nepovedal, že budeš letieť aj na mladšie bystrohlavčanky,“ povedal s krutým smiechom, z ktorého mi išiel mráz po chrbte.

„Tak teraz toho už veľa nenavyberáš. Skoro všetky baby z nášho ročníka ma už nenávidia, pretože prišli na to, že som ich vodil za nos,“ zašomral s hraným smútkom v hlase Blaise Zabini.

„Máš pravdu, časy sú ťažké, ale stále sa dá s každou zabaviť. Stačí im natrepať nejaké rečičky o láske a o tom, že všetko ľutuješ a ony ti hneď odpustia. Najlepšie však je, keď každej povieš, aby o tom nehovorila a aby ste to tajili. Vďaka tomu ich môžeš naraz ťahať za nos aj niekoľko a pri tom bude každá spokojná,“ odpovedal mu a znova sa rozosmial.

Kniha mi vypadla z rúk a ja som sa okamžite rozbehla preč. Bolo mi jedno, koľko párov očí sa na mňa upiera. Jediné, čo som chcela bolo dostať sa čo najďalej od toho klamára, ktorý len predstieral, že ma má rád.

Odložila som brko a zadívala sa na pergamen, ktorý ukrýval moje tajomstvo. Tajomstvo, ktoré sa nikdy nikto nesmie dozvedieť.

Zrolovala som pergamen a hodila ho do ohňa. S trpkým úsmevom som pozorovala ako tie slová spaľuje oheň.

Áno, bola som zamilovaná do slizolinčana, ešte stále som. Zároveň ho nenávidím. A aj keď viem, že to nebolo skutočné, nenechám si vziať všetky tie spomienky na jeho objatia, slová povzbudenia a vrúcne bozky.

______________________________________________________________

Blahoželám, ak ste sa dopracovali až sem. O väčšine chýb už naozaj viem, no budem vďačná, ak taktiež poukážete na čokoľvek čo sa vám nepáčilo, aby som sa mohla zlepšiť.

Úprimne mi je jedno, aj keby ste sa rozhodli dať mi jednu hviezdičku, je to v pohode, lebo som si istá, že je dosť ľudí, ktorým sa to nemusí vôbec páčiť. Len by som chcela poprosiť aj o zhodnotenie v každom prípade, čo vám tam nesedelo najviac okrem toho, že to bolo predvídateľné... Naozaj sa chcem vyvíjať.

Tak ďakujem, že ste si našli čas a ešte mám taký minioznam pre tých, čo čítajú Srdce Draca Malfoya, že na to neustále myslím a niečo aj mám, len s tým stále nie som celkom spokojná, navyše teraz riešim aj jeden osobný problém a taktiež momentálne popri škole píšem aj texty pre jednu skupinu, takže na písanie príbehov v odstavcoch a normálnom texte už nie som zvyknutá, ale raz to určite napravím, lebo na tej poviedke mi záleží a dokončím ju aj keby to bola posledná vec čo urobím. :)

[ » na začiatok « ]