Poviedka:
Pridaná: 25.5.2007, 18:41:22
Čítaná: 3629×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Draco Malfoy
Stručný dej: Toto leto nebolo pre Harryho zrovna prijemné. Ale to nebolo asi žiadne. Stále myslel na Dumbledorovu smrť, na to, že sa rozišiel s Ginny a na to, že ho čaká posledný rok na Rokforte. Áno, predsa len sa Harry rozhodol, že sa sem vráti. Spolu s Ronom a Hermionou. Ale toho roku ich čakalo jedno veľké prekvapenie...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, slash

Všetko je iné

Zvláštna prosba

„Konečne som znova doma“ povedal Harry, keď po dvojmesačných prázdninách znova videl Rokfort.

Toto leto nebolo pre Harryho zrovna prijemné. Ale to nebolo asi žiadne. Stále myslel na Dumbledorovu smrť, na to, že sa rozišiel s Ginny a na to, že ho čaká posledný rok na Rokforte. Áno, predsa len sa Harry rozhodol, že sa sem vráti.

Harry, Ron a Hermiona si práve sadali za stôl vo Veľkej sieni. Všetci si všimli, že jedno miesto za učiteľským stolom je prázdne. Áno. Severus Snape sa ako očakávali, po vražde na školu nevrátil. Rovnako si všimli aj absenciu ich najväčšieho školského rivala – Draca Malfoya.

„Myslíš, že sa spolu niekde skrývajú?“ opýtal sa Ron Harryho.

„Neviem“ povedal Harry. „Len nech sa skrývajú poriadne, lebo keď Snapeho nájdem, tak...“

Ale to už jeho myšlienku prerušila profesorka McGonagalová, ktorá práve priviedla prvákov, aby sa mohli roztriediť do jednotlivých fakúlt.

Tak ako obyčajne, po rozdeľovaní nasledovala hostina. Avšak reč na začiatku školského roku povedala namiesto Dumbledora terajšia riaditeľka, profesorka McGonagalová.

Po jedle sa všetci pobrali do svojich izieb. Keďže boli unavený, ani sa nezdržiavali nejakými dlhými rozhovormi a pobrali sa spať.

Ako si Harry ľahol do postele, začal v duchu premýšľať o lete. Aj keď s Durseyovcami mu nikdy nebolo dobre, toto leto bolo ešte o niečo horšie. Väčšinou išiel aspoň na chvíľu k Weasleyovcom. Toto leto však nie. A to Harryho naozaj mrzelo.

„Chýbal si mi Ron“ vyslovil Harry skôr, než si uvedomil ako to mohlo vyznieť.

„Aj ty mne, kamarát“ odpovedal Ron spoza zatiahnutého závesu unaveným hlasom.

Harry chcel ešte niečo povedať, ale to už započul, že Ron začal chrápať. Tak sa otočil nabok a zaspal.

Mal pocit, že spal len pár minút, keď do ich izby vbehla profesorka McGonagalová a Harryho aj Rona zobudila.

„Prosím, poďte za mnou. Musím vám niečo ukázať“

Zišli za ňou dole a pri portréte Tučnej pani na nich čakala aj Hermiona. Tvárila sa rovnako nechápavo, ako oni.

Všetci traja kráčali v tichosti za profesorkou. Prišli až pred riaditeľňu.

„Strieborné brko“ povedala profesorka a kamenná obluda sa otáčala, až kým nezbadali schodisko, po ktorom vyšli až do riaditeľne.

Otvorili sa dvere. Harry ostal stáť, ako zmyslov zbavený. Myslel si, že sa mu hádam len sníva. Že to, čo, respektíve koho tam vidí, nemôže byť pravda. Ako sa opovážili? A prečo???

Vošiel do riaditeľne a stále sa neprestal čudovať.

„Čo on tu robí?“ Započul Harry za sebou. Zistil, že to vykríkol Ron, ktorý teraz stál s otvorenými ústami a hľadel na nich.

„Pán Potter, Weasley a slečna Grangerová. Prosím, posaďte sa. Musíme sa pozhovárať.“ Vyzvala ich profesorka.

„Pani profesorka, to hádam nemyslíte vážne. Ako ste ich sem mohli pustiť?“ nechápal Harry.

„Harry“ oslovila ho nečakane menom a utrápeným hlasom profesorka McGonagalová.

„Zmýlili sme sa. Musíš ma vypočuť. Spoločne s Pánom riaditeľom“ ukázala na obraz na ňou, v ktorom si sedel spokojne vyzerajúci Dumbledore „a tuto so Severusom a mladým pánom Malfoyom ti to všetko vysvetlíme.“

Čo chcú vysvetľovať? Nechápal Harry. Sedí v jednej miestnosti s vrahom a zradcom v jednej osobe a má ho počúvať? To hádam nemyslia vážne.

„Harry prosím“ započul známy hlas a zamrazilo ho. To po prvý krát započul Dumbledora po jeho smrti.

„Dobre, počúvam“ vzdal to Harry, lebo hlas profesora Dumbledora bol už aj na neho „silné kafé“

„Takže“ začal Dumbledore. „Ja viem, že všetci si myslia, že Severus je vrah. Nie, nebudem to vyvracať. Je. Ale to ja som ho o to požiadal. Celú dobu sme vedeli o čo sa Draco pokúša. Vedel som aj to, že Severus zložil neporušiteľnú prísahu. A vedel som aj to, že som chorý. Veľmi chorý, slabý a že skoro zomriem. Rovnako sme so Severusom predpokladali, že mladý pán Malfoy nebude mať dostatok sily ma zabiť. A vedeli sme aj to, že ak to nespraví on, spraví to niekto iný. A aby sme si zaistili aj naďalej nejakého špeha museli sme Snapeho uchrániť. Keby ma nezabil, zomrel by. A ja by som zomrel aj tak. Či už rukou nejakého iného smrťožrúta, alebo by ma skolila choroba. Tak či tak by som neprežil. Tak som sa so Severusom dohodol. Poprosil som ho, nech ma zabije, a utečie. Že sa to neskôr všetko vysvetlí a znova bude nápomocný Rádu. On ma však zabiť nechcel. Nakoniec mi to však sľúbil a ako vieš, aj sa tak stalo. Po mojej smrti“

Harrymu sa zdalo strašne divné, že niekto rozpráva o svojej smrti. Je síce pravda, že si na to zvykol už pri duchoch, ale toto bolo predsa len iné. Tohto človeka dobre poznal... Ale teraz naozaj nebol čas zaoberať sa takýmito vecami, tak sa znova započúval do vysvetľovania.

„Po mojej smrti“ pokračoval Dumbledore „vzal Severus Draca a utiekli. Skry sa obaja v mojom dome a čakali, kým sa situácia znova trochu ukľudní. Všetko som vysvetlil tuto profesorke, tá poslala pre Severusa a pána Malfoya a tak sme sa tu dnes všetci stretli“

Aj keď Harry Dumbledorovi veril, Snapovi jednoducho nevedel ani do očí pozrieť. Je to vrah... Hnusný, podlý vrah. Ale nahlas nepovedal nič. Aj keby sa najradšej rozkričal. Ale udržal to v sebe a čakal, čo príde ďalej.

„Harry“ ozvala sa profesorka McGonagalová. „Máme na teba jednu prosbu. Samozrejme, nejde len o teba. Môže ti pomáhať aj pán Weasley a slečna Grangerová. Ide o to, že Draco by rád doštudoval posledný ročník na škole. Ale nemôže sa tu ukázať. Ľuďom totiž nemôžeme tieto veci vysvetliť ako vám tu. To snáď chápeš. Tak potrebujeme niekoho, kto by pánovi Malfoyovi pomáhal s učením. Bude bývať v Dumbledorovom dome. A jediný, kto o tom celom bude vedieť, sú ľudia v tejto miestnosti. Profesor Snape bude väčšinu času s Tým-koho-nemôžeme menovať. Ja musím byť v škole. Veď som predsa len riaditeľka. Takže jediný, kto môže chodiť pánovi Malfoyovi pomáhať ste vy traja.“

Nastalo hrobové ticho. Harry sa snažil pochopiť, o mu práve profesorka povedala.

„ČO? To hádam nie. Prečo? Ale to nejde.... To nie....“ rozčuľoval sa Harry.

Pozrel sa na Malfoya. Vyzeral inak. Keď nemal na tvári ten nechutný, samoľúby výraz, vyzeral ako normálny človek. Normálny 17-ročný chalan.

„Harry, prosím. Je to pre nás všetkých dôležité. Vzdelanie je dôležitá vec. Hlavne v týchto časoch. A koho iného by sme tak mali osloviť, aj keby o tom vedeli aj ostatný? Veď o tebe predsa vieme, že si skvelý učiteľ. Dokázal si nám to už pri vedení Dumbledorovej armády“ pousmial sa Dumbledore....

„Ale ja....“

„Harry, prosím“ pridala sa aj profesorka McGonagalová.

„Ale... No dobre“ súhlasil nakoniec Harry.

„Bude to prebiehať asi takto. Cez týždeň by si tak 2-3 krát mohol za Dracom skočiť. K dispozícií ti bude krb v mojej pracovni. A celé víkendy môžete ty, Ron a Hermiona stráviť v Dumbledorovom dome. Ale Harry, nikto sa o tom nesmie dozvedieť. Ak by sa niekto pýtal, kam to chodíte, tak máš chorého nejakého príbuzného a chodíte ho navštevovať.“

Harry sa zamyslel. Predstava víkendov strávených v prítomnosti Malfoya nevyzerala ako prijemná predstava.

„OK“ povedal Harry a bez toho aby ho niekto vyzval, vyšiel von z miestnosti nasledovaný Ronom a Hermionou.

„Harry“ započul ešte ako na neho niekto kričí.

„Ďakujem“ bol to Malfoy. Bolo to také divné. Veď Malfoy ho nikdy neoslovil menom. A nikdy mu ani neďakoval. Harry stále dúfal že sa preberie a zistí, že to bol celé iba sen. Nestalo sa tak.

_____________________________________________________________

Zranenie

Učenie bolo od prvého dňa v plnom prúde. Úloh už mali viac než dosť. Tak sa Harry rozhodol, že je načase ísť ich odovzdať aj Malfoyovi. Nikomu sa zím síce nechcelo, ale mali to viac-menej príkazom, takže nemali na výber.

V stredu po vyučovaní prišli do riaditeľne. Profesorka McGonagalová im dala hop-šup prášok. Prvý sa premiestnil Harry, za ním Hermiona a Ron išiel posledný.

Ocitli sa v nádhernej kuchyni. Steny boli kamenné. Na zemi bola honoste vyzdobená dlážka. Stôl, stoličky a linka boli z nejakého pekného, zrejme vzácneho dreva. Na stenách boli sviece a obrazy pre Harryho neznámych, ale zrejme uznávaných čarodejníkov. Usúdil tak podľa Hermioninho výrazu, ktorá od nich nemohla oči odtrhnúť.

Všetci traja stáli a obzerali sa. Dvere kuchyne sa náhle otvorili a dnu vošiel Draco Malfoy.

„Pche“ vydal zo seba miesto pozdravu. Harry usúdil, že to ako ho oslovil a ako sa mu poďakoval v riaditeľni, bola len forma pred profesormi. A ani ho to nejako neprekvapilo. A už vôbec mu to nevadilo. Nemienil sa s Dracom „bratríčkovať“.

„Tak“ začal Draco drzo. „Čo máte?“

„Malfoy pozri, sme tu vo svojom volnom čase. Nemienim tu byť, pokiaľ sa k nám nebudeš správať aspoň trochu normálne“ povedala Hermiona.

„Ja som vás o to neprosil“ povedal Draco, aj keď si uvedomoval, že je im vlastne veľmi vďačný, že sú tu. Bolo to preto, lebo sám by učenie nezvládol. A samozrejme aj preto, že celú dobu tu bol sám a bolo mu už aj smutno. Bol rád, že m aspoň nejakú spoločnosť.

„A dosť!“ Harryho to už prestalo baviť. On sa mu vnucovať nemienil. Zobral si za hrsť hop-šup prášku a prikročil ku krbu. „Odchádzam!“

„Potter, ale ty z toho budeš mať problém.“ Zaškeril sa Draco. „Nemienim sa tu s vami zbytočne zdržovať. Chcem len, aby ste mi vysvetlili čo sa v škole robí a môžete ísť.“

„Ó, tak môžeme. Čo si myslíš, že TY nám tu budeš rozkazovať?“ rozkričal sa Harry. MY odídeme, kedy budeme chcieť.

„Mohli by ste sa prestať hádať a pustiť sa do učenie?“ pridal sa do rozhovoru Ron, ktorý chcel zrejme rovnako ako Harry a Hermiona odtiaľto čo najskôr vypadnúť.

O deviatej večer boli už konečne v chrabromilskej klubovni. Celý večer len nadávali na Draca, až ich to omrzelo a išli spať.

Ďalší deň poobede ich čakal metlobalový tréning. Družstvo mali perfektné. Teda, nie lepšie ako keď do neho Harry nastúpil, ale ako kapitán bol so svojimi hráčmi spokojný.

Pri tréningu sa však Ron zranil. Dorážačka ho silno trafila do tváre, tak, tak musel ísť rýchlo do nemocničného krídla. Tým pádom sa tréning ukončil a Harry išiel s ním.

Počkal vonku, kým dostane potrebné lieky a potom prišiel za ním.

„Musím tu zostať až do pondelka“ povedal smutne Ron.

„Ron, so v poriadku?“ Dobehla Hermiona a ustráchane sa na neho pozerala.

„Som v pohode. Ale musím tu zostať až do pondelka“ zopakoval Ron.

„Ou, s tým som nerátala.“

Harry pozrel na Hermionu. Aké mala s Ronom plány, že ju to tak zobralo?

„Harry?“ oslovila ho opatrne. „Vieš, ja, nevedela som, že je Ron zranený. A... No... Na sobotu aj nedeľu už mám nejaký program. Viem, že musíme ísť za Malfoyom, ale myslela som, že to s Ronom zvládnete aj bezo mňa. Ale teraz....“

„Program? Aký program?“ zúfalo sa opýtal Harry

„S niektorými spolužiakmi, ktorý so mnou chodia na ruiny, sme sa dohodli, že budeme cez víkend prekladať staré knihy. Kým toho v škole nemáme predsa len tak veľa, tak sme chceli využiť čas. Prepáč“ Dodala ospravedlňujúco, keď videla, ako sa Harry tvári.

Ten sa však len postavil a odišiel do izby.

Tak toto hádam nie. Mám ostať celý víkend SÁM s Malfoyom? Veď sa zabijeme....

Piatok prebehol celkom normálne. Až na to, že Harry sa s Hermionou bavil dosť odmerane a Rona bol pozrieť naozaj len na chvíľu. Podvečer sa zbalil a vydal sa do riaditeľne.

Tam ho už čakala profesorka McGonagalová.

„Sám?“ opýtala sa ho.

On sa na ňu len nepríjemne zadíval, zobral hop-šup prášok o ocitol sa v Dumbledorovej, teraz vlastne Malfoyovej kuchyni.

_____________________________________________________________

Priatelia

„Ou, vy už ste tu?“ opýtal sa Draco.

„Nie! Ja som tu“ povedal Harry. „Ron a Hermiona nemohli.“ Povedal a zatváril sa mrzuto.

Sadli si za stôl a začali. Draco sa však po chvíli postavil a prechádzal sa za Harryho chrbtom. Harry bol z toho nervózny, ale nedal to na sebe znať a pokračoval vo vysvetľovaní.

Zrazu ucítil na krku niečí dych. Otočil sa a zbadal, že Malfoy sa k nemu zohol s privretými očami.

„Zbláznil si sa? Choď do prdele Malfoy. Čo si myslíš, že robíš? Ty si sa načisto spochabel?“

Rozčuľoval sa Harry, postavil sa. Vytiahol prútik a kukal na Malfoy.

„Prepáč“ povedal Draco a pozeral sa na neho.

Harry sa mu zadíval do očí a neveril, čo v nich vidí. Boli to slzy. Malfoy stál pred ním a plakal.

Harry podišiel k nemu. Prútik však stále neschoval. Ale keď videl, že Draco plače čím ďalej, tým viac, odložil ho. Chytil Draca za zápästie a prešiel s ním ku stoličke, kde mu ukázal, aby si sadol.

„Malfoy, čo je pre boha s tebou?“ Opýtal sa Harry. Ale bolo to dosť drsné, čo Draca ešte viac rozplakalo.

„Nič.“ Zaklamal. „Odíď“ povedal mu. Neznelo to však ako rozkaz, čo bolo u Malfoya zvykom. Bola to skôr prosba.

Harry však ostal stáť. Akokoľvek nemal Malfoya rád, prišlo mu ho úprimne ľúto. Sadol si k nemu, zdvihol mu hlavu a pozrel sa na neho.

„Draco, ak sa niečo trápi, povedz mi to.“ Povedal Harry a sám bol prekvapený, ako ho oslovil. Bolo to snáď prvýkrát čo ho neoslovil priezviskom.

„To by si aj tak nepochopil. Ty si predsa úžasný Potterko, ktorému všetko vychádza, ktorého všetci obľubujú“ povedal s iróniou, ale i závisťou v hlase.

Harry nechápal prečo, ale dotklo sa ho, že o ňom takto hovorí.

„Draco počuj. Rád si ťa vypočujem a budem sa ti snažiť pomôcť. Ale ak nechceš, nebudem ťa nútiť.“ Povedal a pozrel sa mu do očí.

„Chcem“ povedal Draco na Harryho vkus dosť dychtivo.

„Dobre, tak povieš mi prosím, čo ťa trápi?“

„Vieš, to je zložité. Nikoho nemám. Ocitol som sa celkom sám. Žijem ako úplný vyhnanec. Nemám priateľov, vlastne ani rodinu. Nemám nikoho, kto by mohol v týchto hrozných chvíľach byť pri mne. Celé dni tu trčím sám a bojím sa. Bojím sa či sa ráno zobudím. Či ma niekto nenapadne, či dokonca zabije.“ Hovoril Draco a hrozne plakal. „Je mi tu smutno“ povedal, ale ďalej už nepokračoval. Hlas sa mu zlomil a ďalej už zo seba nevydal ani hlásku.

Harry sedel a pozoroval ho. Nevedel, čo ho tak dojalo, ale cítil, že aj jeho začínajú páliť oči. Pozrel sa na Draca. Nevedel, čo mu to napadlo, ale objal ho. Draco jeho objatie opätoval. Sedeli tam takto objatý dlho. Harry ani nevedel koľko. Obaja plakali. Draco kvôli svojim problémom. A Harrymu sa hlavou premietalo všetko, čo trápilo jeho. Dumbledorova smrť, Siriusova smrť, jeho poslanie, proroctvo. Proste všetko. Tak plakal. A uľavovalo sa mu.

Bolo to zvláštne. Dvaja dlhoročný rivali. Večný nepriatelia, teraz sedia spolu v dlhom objatí a plačú.

Po dlhej chvíli sa od seba odtiahli a usmiali sa na seba.

Harry vedel, že si našiel nového, dobrého priateľa. A vedel, že Draco si to myslí tiež.

Draco sa postavil, uvaril čaj, zobral nejaké sušienky a obaja sa pobrali do obývacej izby. Tu Harry ešte nikdy nebol. Bola to hádam tá najútulnejšia miestnosť, akú kedy Harry videl. Z krbu vyžarovalo prijemné svetlo.

Sadli si na gauč pred krb a začali sa rozprávať. Rozprávali sa o všetkom. O tom, čo majú radi, čo nenávidia, čo sa im v živote udialo, v čom uspeli, alebo neuspeli. Prebrali svoje priateľstvá, bývalé lásky. Proste všetko. Sedeli tam až do hlbokej noci. Potom obaja spolu na sedačke zaspali.

Keď sa Harry ráno zobudil, vstal, uvaril kávu a prišiel ku Dracovi. Ten sa práve prebral. Milo sa na Harryho usmial. Vypili spolu kávu a pustili sa do učenia.

Víkend Harrymu ubehol veľmi rýchlo. Nečakal, že sa mu tu bude páčiť. A už vôbec nie, že sa mu dotiaľto nebude chcieť odísť.

Keď prišiel čas odchodu, Draco odprevadil Harryho ku krbu. Harry sa už chystal odísť, keď v tom ho Draco objal.

„Ďakujem ti. Ani si nevieš predstaviť, ako veľa si pre mňa spravil.“ Povedal Draco.

Harry sa odtiahol a trošku rozpačito povedal: „Nemáš za čo.“ Zastavím sa znova v stredu. Pa“

A už ho nebolo.

_____________________________________________________________

Nečakané zvraty

„Harry“ potešil sa Ron, keď ho v nedeľu večer zbadal v nemocničnom krídle.

„Tak čo, ako to dopadlo?“ opýtal sa Ron opatrne.

„Dalo sa.“ Harry sa rozhodol, že kamarátom zatiaľ nepovie, že sa s Dracom spriatelili. Chcel, aby ho trošku poľutovali. J

V stredu poobede, keď prišiel čas ďalšej návštevy, Harry chcel ísť ku Dracovi sám. Ale nevedel, ako to má priateľom povedať. Tak sa na to vykašlal a keď prišiel čas na odchod, tak sa všetci traja pobrali do riaditeľne.

O pár minút sa už premiestňovali pomocou hop-šup siete. Prvý išiel Harry. Bolo zrejmé, že Draco ich príchod očakáva, lebo bol už nachystaný v kuchyni. Keď Harryho zbadal, objal ho.

Nebránil sa, aj keď mu to bolo trošku blbé. Áno, mal Draca rád (čo by mu ešte pred pár dňami ani nenapadlo) ale prečo ho furt objímal? Harry sa mal rád aj s Ronom a napriek tomu sa s ním nikdy neobjímal. Nikdy by mu to ani nenapadlo. Rozhodol sa však, že to nebude riešiť. Draco zrejme potreboval cítiť niekoho pri sebe. Harry bol vlastne jediný, koho teraz mal.

O pár sekúnd sa dopravil Ron a po ňom aj Hermiona. Obaja ostali zarazene stáť. Nečudo. Harry im o priateľstve s Dracom ešte nič nepovedal. Tak ich zrejme dosť prekvapilo, keď videli tých dvoch stáť v kuchyni v objatí.

„Čo sa to tu sakra deje?“ prerušil ticho ako prvý Ron.

Harry sa zasmial a všetko im povedal. Dokonca aj to, že im to just nechcel povedať, aby ho ľutovali.

Tak sa na tom všetci štyria zasmiali, sadli si ku stolu a dobre sa zabávali. Harrymu tu bolo dobre aj dnes. Nevedel si však vysvetliť prečo, ale keď tu bol len on a Draco, bolo mu ešte lepšie.

Vedel totiž, že jemu môže povedať všetko, čo mu len napadne. To mohol samozrejme aj Ronovi, ale nevedel si napríklad predstaviť, že by sa mal Ronovi vyplakať na rameno.

Moc sa toho dnes naozaj nenaučili. Z hľadiska školy, bolo lepšie, keď sa nenávideli. Lebo to sa naozaj zaoberali len učením. Teda, okrem toho, keď sa navzájom urážali. Teraz to však bolo úplne iné a väčšinu času prekecali.

Pomaly sa pobrali na odchod. Aj keď sa prekvapujúco ani jednému z nich nechcelo, museli. Ron a ani Hermiona nečakali, že sa to dnes tak zvrtne a že sa spriatelia práve s Dracom.

Harry odchádzal posledný. Draco k nemu ešte pristúpil, objal ho a... A pobozkal ho na líce.

Harry sa ani nepohol. Pozrel na Draca, potom na krb a už ho nebolo.

Keď sa znova objavil v riaditeľni, čakala ho tam už Hermiona s Ronom a spoločne sa pobrali do klubovne.

„Musíme ešte dokončiť tú prácu pre Snapeho“ povedal Ron namrzene.

„Ja, som nejaký unavený“ povedal Harry. Nebola to však pravda. Stále myslel na to, že mu dal Draco pusu.

No a čo? Veď to bola len pusa na líce.

Ale bola od chalana?

Ale ten chalan je zúfalý.

Ale je to chalan?

Kľud, bola to len pusa na líce.

„Idem si ľahnúť“ povedal Harry napokon.

„Idem aj ja“ pridal sa k nemu Ron, lebo sa mu maximálne nechcelo rozmýšľať.

Ľahli si do postele. Každý do svojej. J

„Harry? Prečo sa my neobjímame?“ povedal Ron po chvíli. Harry bol ticho. Čo? Čo sa to tu dnes deje?

Ron sa zrazu rozosmial. „Ten po tebe ale dobre ide“ a rozosmial sa ešte viac.

Harry to pochopil Ron si z neho robí srandu. Ale čo ak má pravdu? Čo ak je Draco... Čo ak je na chalanov?

Nie, to predsa nie. Určite nie. Nie...

Rozmýšľal o tom až nakoniec zaspal.

_____________________________________________________________

Nepýtaj sa

Nasledujúce týždne prebiehali normálne. Neudialo sa nič zvláštne. Všetci sa museli veľa učiť. Veď predsa len boli v poslednom ročníku. Každú stredu a na víkendy chodievali za Dracom. Stala sa z nich naozaj silná štvorka. Len škoda, že s nimi Draco nemohol byť aj v škole.

Pusa, ktorú Harry dostal sa už neopakovala. Harry si myslel, že Draco na ňom asi videl, že to nie je v poriadku, tak to už neopakoval. Ale aj tak Harry nikdy nezostával s Dracom sám.

Pomaly prišli Vianoce. Vonku bolo krásne. Všade bol sneh.

Harry, Ron a Hermiona práve sedeli v klubovni a rozprávali sa.

„Harry“ zvolala náhle Hermiona. Hedviga prišla.

A naozaj. Za oknom sedela nádherná snežná sova. Harry ju vpustil dnu. Na nohe mala priviazaný list. Harry ho zobral a pozrel na písmo.

Harry Potter

Chrabromilská klubovňa

Rokfort

Harry toto písmo ešte nikdy nevidel. Roztvoril dopis a pustil sa do čítania.

Ahoj Harry,

ako sa máš? Čo budeš robiť cez Vianoce? Zrejme už máš nejaký program. Ale keby si si našiel čas, bol by som naozaj rád, keby si sa tu zastavil.

Tvoj nový kamarát

D

Harry si to prečítal ešte raz. A potom to podal aj priateľom, nech si to prečítajú.

„Pôjdeme tam?“ opýtal sa Ron.

Pôjdeme? Čo si to Ron dobre neprečítal? Draco pozval len jeho. Ale prečo by mu tam mal Ron prekážať? Nie, nebude mu prekážať. Ale aj tak tam chce ísť sám. Ale ako mu to povedať?

Našťastie sa prvá spamätala Hermiona. „Nie Ron. Nepôjdeme tam. Ale Harry možno hej. My nie sme pozvaný.

Ron sa tváril kyslo.

O pár dní sa už Harry lúčil s Ronom a Hermionou a pobral sa za Dracom.

„Ahoj“ privítal ho s nadšením. Tak predsa si prišiel. Už som sa bál, že tu budem naozaj sám. Najskôr to vyzeralo, že tu so mnou bude Severus. Teda, Snape.“ Pousmial sa Draco a pozrel na Harryho. „Ale nakoniec ho k sebe privolal Pán zla a musel ísť.“ Povedal trochu sklamaný Draco.

„Ale je to ja dobre, lebo si tu ty. Keby som vedel, že má prísť Severus, určite by som ťa nepozval. Nie preto, že by som nechcel. Práve naopak. Ale preto, lebo viem, že by si tu s ním nebol.“

Rozhodli sa, že si večer pozrú nejaký dobrý film. Harry telku už naozaj dlho nevidel. Nechýbala mu, ale bola pre neho prijemným rozptýlením.

Zapli si film, sadli k televízoru, zobrali popcorn a pozerali.

„Už sme ako muklovia“ zasmial sa Draco.

Harry zrazu cítil niečo na svojom kolene. Pozrel sa a zistil, že je to Dracova ruka. Harry nechápal. Čo to do šlaka robí?

Nepohol sa však a čakal, čo príde ďalej. Nemusel čakať moc dlho. Draco začal len tak ledabolo ruku posúvať vyššie. Už bol na stehne. Už sa blížil k rozkroku. Harry stále sedel a nedal na sebe nič najavo.

„Musím si odskočiť“ povedal, keď sa mu zdalo, že Draco naozaj prekročil hranicu. Rýchlo sa postavil a musel sa veľmi kontrolovať, aby z izby doslova nevybehol.

Prišiel do kúpeľne, zavrel za sebou dvere a oprel sa o stenu.

Čo sa to deje? Toto je už aj na mňa moc. O čo mu ide? A prečo som mu to vlastne dovolil?

Opretý chrbtom k stene sa zviezol až na zem.

Prečo som mu to dovolil? Veď som ho mohol hneď zastaviť. Mohol som mu dať najavo, že o to nestojím.

„Harry? Smiem vojsť?“ ozvalo sa zvonku.

Harry bol ticho. Nezmohol sa na slovo. Bolo tak evidentné, že po ňom Draco ide. To objímanie, pusa, to že na Vianoce pozval iba jeho, to hladkanie po nohe...

Ale prečo?

Draco vošiel. Nečakal na Harryho odpoveď. Aj tak by sa jej zrejme nedočkal.

Keď Draco zbadal, že Harry sedí na zemi, pochopil. Sadol si k nemu.

Chvíľu tam len tak sedeli opretí o studenú stenu v kúpelni. Nikto z nich neprehovoril. Táto situácia nepotrebovala slová.

Po chvíli sa Draco otočil na Harryho. Pravou rukou ho jemne chytil za bradu. Nadvihol Harrymu hlavu tak, aby sa mu pozeral do očí.

„Smiem?“ spýtal sa Draco. Obaja vedeli, na čo myslí.

„Nepýtaj sa.“ Povedal Harry. Sám nevedel, prečo mu jednoducho nepovedal nie.

Draco sa naklonil a kratučko a veľmi jemne ho pobozkal.

_____________________________________________________________

Najhoršie, alebo najlepšie Vianoce

Ron sa rozhodol, že prázdniny nebude tráviť na Rokforte. Bez Harryho by to nebolo ona. Tak sa on a aj Hermiona pobrali do Brlohu.

Boli zo vlastne ich posledné spoločné Vianočné prázdniny a Rona naozaj mrzelo, že ich nemohol prežiť s Harrym.

Na Ronovo prekvapenie sa Hermiona rozhodla, že bude v izbe s ním. Že ak tu nie je Harry, tak tam bude ona. A Ronovi to dobre padlo. Každý večer spolu prekecali celé hodiny. Nechápal, že stále majú o čom. Ale bolo to také zvláštne. Hermionu mal vždy rád. Ale teraz si ju naozaj obľúbil ešte viac. Nebol zvyknutý sa s ňou takto rozprávať.

A prišli Štedrý večer. Všetci Weasleoivvi, okrem Percyho samozrejme, si posadali za stôl. Nechýbala tam pravdaže ani Hermiona.

A pustili sa do jedenia. Bola to naozaj prijemná večera. Všetci sa veselo rozprávali, vtipkovali a bavili sa.

Po jedle tam ostali sedieť a ďalej sa veselo bavili.

„Sova“ povedali naraz Ferd a George a pozreli ku oknu.

Pani Weasleyová ju vpustila dnu, zobrala dopis a znova ju vypustila von.

Otvorila dopis, ktorý bol adresovaný práve jej a začala čítať.

Nikto tomu nevenoval nejakú pozornosť. Každý si myslel, že je to len ďalší Vianočný pozdrav.

Prásk

Pani Weasleyová sa zrútila na zem.

„Mamy, čo sa stalo? Si v poriadku?“ kričala Ginny. Pán Weasle sa ju snažil prebrať.

Ron sa tváril veľmi vyľakane. Nevedel, čo sa to stalo. Zobral list a začal čítať. Hermiona sa na neho dívala a videla, že začína nebezpečne blednúť.

„Ron, čo sa deje?“ opýtala sa ho.

On však neodpovedal.

Medzičasom sa podarilo pánovi Weaslymi podarilo manželku prebrať. Tá sa posadila a začala plakať. Veľmi plakala. Nič nepovedala, len sedela, pozerala na zem a plakala. Pán Weasley prišiel k Ronovi, ktorý sa pozeral pred seba, zobral mi list a začítal sa aj on.

Ginny sa rozplakala, aj keď nevedela čo sa dialo. Ale keď sa pozrela, ako Rona, jej matka a otec plačú, vedela, že to nie je nič dobré.

Pán Weasley si sadol.

„Je mŕtvy.“ Vzlykol. „Je mŕtvy. Zabil ho ON. Voldemort“

Všetci sa strhli. Pán Weasley ešte nikdy nepovedal meno toho, čo ho netreba menovať.

„Je mŕt... ale slovo už nedokončil, lebo sa veľmi rozplakal.

Ginny ešte stále nevedela o koho ide. Aj keď to už tušila, nechcela tomu veriť. Zobrala list a pustila sa do čítania.

*****

Harry sa ani nepohol. Draco ho stále držal za bradu. Znova sa k nemu naklonil a pritisol svoje úzke, ale krásne pery k Harryho. Teraz to už trvalo dlhšie. Bolo však stále neskutočne jemné.

Draco sa bál do toho zapojiť aj jazyk. Nevedel, ako by Harry zareagoval.

Harry sedel ako omámený. Stále nechápal čo sa deje. A prečo to celé nezastaví. Prečo?

Jednoducho nechcel. Nechcel ho zastaviť. Nechcel aby to skončilo. Nechcel už dlhšie čakať na ďalší jemný bozk.

Odtiahol Dracovu ruku zo svojej tváre. Chytil ju do dlane. Pozrel sa Dracovi do očí a potom sa sklonil k jeho ruke a nežne ju pobozkal.

Bozkával mu ruku po celej jej dĺžke. Dostal sa až k ramenu. Pobozkal ho na rameno, na krk, na uško...

Ale to už Draco nevydržal, chytil Harryho hlavu do dlaní. Ruky mu pokrývali Harryho nádherné čierne vlasy.

Pozrel sa mu na pery a vtisol mu ďalší bozk. A potom znova a znova. Veľmi tým Harryho dráždil. Vždy sa odtiahol veľmi rýchlo a cíti, ako sa Harry stále viac a viac nakláňa k nemu.

Draco mu olízal peru. Najprv hornú, potom spodnú. Ale potom sa ich jazyky stretli. Najprv sa bozkávali veľmi jemne. Ale obaja boli veľmi vzrušený a zmenilo sa to na vášnivý hurikán bozkov.

Sedeli stále v kúpelni na zemi. Ale bolo im to jedno. Nevnímali to. Nevnímali nič. Len jeden druhého.

Po pár minútach sa Harry odtiahol. Veľmi jemne a Draco to ešte viac navnadilo. Nechcel ho od seba pustiť. Ruky mal stále v Harryho vlasoch.

Harry sa postavil. Otočil sa Dracovi chrbtom a vyšiel z kúpelne. Ešte predtým, ako prekročil prah pozrel na Draca a slabo sa usmial. Potom bez rečí opustil miestnosť.

Draco to pochopil. Postavil sa a odišiel za ním.

*****

Vážená rodila Wealeyových.

S úprimnou ľútosťou Vám musím oznámiť, že vážený pán Percy Weasley bol dnes o 18:43 zabitý rukou najobávanejšieho čarodejníka všetkých čias.

Zomrel však pri súboji ako statočný, mladý a udatný muž.

Prijmite prosím moju úprimnú sústrasť. Rozlúčku s pánom Weaslym naplánujeme tak, aby to vyhovovalo práve Vám.

Alfred Meetler, ministerstvo mágie.

Nikto neprehovoril. Všetci bolo ticho. Počuť bolo len vzlykanie.

„Prečo? Prečo práve náš syn? Nestihli sme sa ešte ani udobriť. Nestihla som ho poriadne objať...“ plakala.

Nikto iný sa nezmohol ani na slovo. Každý sa pobral do svojej postele ponorený do vlastných myšlienok.

_____________________________________________________________

Odchod

Harry sa zastavil medzi dverami vedúcimi do obývacej izby. Draco mu bol v pätách. Harry stále nevedel, čo to vlastne robí. Bol však veľmi vzrušený na to, aby o tom teraz rozmýšľal, alebo to nebodaj skončil.

Oprel sa o zárubňu. Draco sa postavil pred neho. Dlho sa dívali jeden druhému do očí. Znova sa pobozkali. Už v tom bolo aj niečo viac. Že by v tom naozaj aj cit?

Harry sa vyšmykol spod Dracovích rúk a prešiel ku sedačke. Bavilo ho utekať. Dráždilo to nie len jeho, ale vedel, že aj Draca.

Sadol si. Draco prišiel k nemu a sadol si mu obkročmo na kolená tvárou k tej jeho. Pohladil Harryho po vlasoch a začal mu rozopínať gombíky na košeli. Robil to pomaly a len jednou rukou. Druhou sa stále pohrával s Harryho vlasami. Keď mal Harry košelu už celú rozopnutú, začal ho Draco bozkávať na hruď. Jazykom mu krúžil okolo bradaviek, čo Harryho ohromne vzrušilo. Od Bradaviek sa Draco posunul nižšie. Rozopol mu gombík na nohaviciach. Potom sa sklonil nižšie a pomocou zubov mu rozopol aj zips.

Harry začal ťažšie dýchať. Jeho dych bol rýchly a vzrušený.

Draco sa snažil dať Harrymu dole nohavice. Ten sa trošku nadvihol, aby to bolo jednoduchšie.

Sedel tam už iba v trenírkach. Draco kľačal pred ním a chtivo sa mu pozeral na rozkrok. Ruky si položil na Harryho stehná a jemne ho cez trenírky pobozkal na penis.

Započul nad sebou Harryho tichý vzdych. To ho povzbudilo a rozhodol sa pokračovať.

Stiahol mu trenírky a videl jeho úd plnej kráse. Zohol sa k nemu a jemne ho pobozkal na žaluď. Harry začal dýchať ešte rýchlejšie.

Draco prešiel jazykom po celej dĺžke Harryho penisu. Nakoniec si ho vložil do úst a pravidelnými pohybmi si ho posúval v ústach. Zrazu ucítil na hlave Harryho ruky, ktoré ho začali hladiť a cítil, ako mu ide panvou vstříc jeho ústam.

Harryho dych sa stále zrýchľoval. Po chvíli, ktorá bola asi najkrajšia v Harryho živote zo seba vydal: „Ách, Draco...“ a vo veľkom orgazme sa uvoľnil na kresle.

Draco ešte poslušne prehltol, čo mu Harry ponúkol a schúlil sa mu do lona.

Tušil, že on zrejme teraz uspokojenie nedostane. Ale nevadilo mu to. Konečne bol s niekým, koho naozaj ľúbi. Ale vedel, že príležitostí bude ešte dosť.

Sedeli tam takto bez slova ešte dlho, až kým napokon zaspali v krásnom objatí.

Ráno Draca prebrala sova, ktorá búchala na okno. Pozrel sa ta. Pobozkal Harryho, ktorý ešte spal a išiel vpustiť sovu dnu.

To sa však už prebral aj Harry, lebo sova mu zletela na kolená a dzobla ho do ruky. Harry jej odopol list a pustil ju zase preč.

List bol pre neho. Už podľa písma na obálke zistil, že je od jeho kamaráta Rona. Potešil sa. Otvoril ho a pustil sa do čítania.

Harry, mám pre teba smutnú správu. Môj brat, Percy je mŕtvy. Zabil ho ten hajzel. Pohreb je zajtra. Prosím, príď.

Ron

Písmená na liste boli dosť rozmazané. Ron zjavne pri písaní plakal. Harry si list prečítal ešte zo dvakrát, aby sa uistil, či tam niekde nie je napísané, že je to žart. Nechcel tomu veriť. Zaplavila ho veľká vlna smútku.

S Pecym síce nebolo nejaký dobrý kamaráti. Ale poznali sa. A okrem toho to bol brat, jeho najlepšieho priateľa. A zabil ho ON, ten, ktorého sa Harry chystal usmrtiť.

Harry sa rozhodol, že do Brlohu pôjde už dnes večer. Chcel byť s Ronom v jeho ťažkej chvíli. Vedel, že on by bol s ním tiež, keby to potreboval.

List prečítal aj Dracovi. Ten prišiel k nemu a objal ho.

„Harry, ty si naša jediná šanca.“ Harry presne nevedel, čo tým Draco myslí, ale ten hneď pokračoval. „Len ty môžeš tento svet zbaviť Toho-koho-netreba-menovať. Ty si ten Vyvolený. A ja ti budem veľmi držať palce.“ A objal ho znova.

Zbytok dňa obaja len sedeli a zhovárali sa. Harry bol celý deň smutný. Nechcel však pokaziť náladu aj Dracovi, tak sa snažil skrývať to. Moc mu to však nešlo. Ale Draco ho plne chápal.

Keď sa Harry rozhodol, že je najvyšší čas na odchod, zobral si nejaké svoje veci a prišiel do kuchyne. Aj do Brlohu sa rozhodol ísť pomocou hop-šup siete.

Keď už bol nachystaný, prišiel k nemu Draco.

„Budeš mi chýbať“ šepol Harrymu do uška. Ten sa na neho úprimne usmial a zmizol v zelených plameňoch.

_____________________________________________________________

Plán

Harry sa zavil vo Weasleyovie kuchyni. Nebol tam nikto. Vyšiel z krbu. Všade bolo tak ticho. Tak tmavo. Harry takýto kľud v Brlohu ešte nezažil.

Vyšiel hore po schodoch. Zastavil sa pred Ronovou izbou a zaklopal na dvere.

„Ďalej“ počul z vnútra Hermionin hlas.

„Och, ahoj Harry.“ Pozdravila ho.

„Ron, si v poriadku?“ opýtal sa, keď videl, že jeho kamarát sedí na posteli a tvár má v dlaniach.

Neodpovedal. Len sa na Harryho pozrel a kývol hlavou.

„Hermiona, môžem s tebou na chvíľu hovoriť?“ opýtal sa Harry a vyzval ju, aby vyšli na chodbu. Tam mu Hermiona povedala všetko o čo o tejto strašnej udalosti vedela.

Na ďalšie ráno pre nich prišli ministerské autá. Posadali si do nich. Viezli sa asi hodinku, keď autá konečne zastavili. Boli na mieste, kde Harry ešte nikdy nebol. Ba o ňom ešte ani nepočul.

Boli na cintoríne. Nie však na obyčajnom. Boli na cintoríne pre čarodejníkov. Všade tu bolo cítiť mágiu. Hroby vyzerali inak ako na normálnych cintorínoch. Boli iné. Väčšie, krajšie a samozrejme pokrytá rôznymi kúzlami.

Pár metrov pred nimi stála skupina ľudí. Všetci mali na sebe slávnostné habity. Harry, Hermiona a všetci Weasleyovci sa pridali k ním.

Pred nimi ležala zavretá truhla. Všade bolo ticho. O pár minút predstúpil pred radu čarodejníkov nejaký neznámy muž.

„Dámy a páni, milá čarodejnícka verejnosť, vitajte. Zišli sme sa tu dnes všetci pri takejto smutnej udalosti. Tento mladý muž....“

Harry to však ďalej nemohol počúvať. Oči ho veľmi pálili a a v hlave sa mu ozvalo svedomie.

Vidíš, toto je len kvôli tebe.

Mne? A to už prečo? Ja som ho predsa nezabil.

Nie, ale nezabil si ani jeho vraha, ako si to sľuboval už dávno.

Nebolo kedy. A nemám na to ešte dostatok síl.

Tak nebolo kedy, hej? Ale na nežnosti s Malfoyom sa čas nájde, že?

Harry zatriasol hlavou. Už to ďalej nevydržal. Musel Voldemorta zničiť. Mohol to urobiť len on. Čo ak mu Voldemort zabije ďalších priateľov? To Harry nemohol dopustiť. Rozhodol sa, že už nebude dlho vyčkávať a začne sa intenzívne pripravovať na boj.

Keď sa znova donútil počúvať čo ten pán hovorí, započul už iba: „Dovidenia“ a to už sa húf ľudí valil smerom k východu.

Na ďalší deň sa Harry, Ron a Hermiona rozlúčili s Weasleyovcami a vybrali sa ku Dracovi. Bolo práve 31. decembra. Nechceli ostať na Silvestra doma. Nie že by si v takomto stave vedeli naplno užiť Silvestrovské oslavy, ale rozhodli sa, že sa o to aspoň pokúsia. A kde by bolo lepšie miesto na malú, ale aj tak divokú žúrku, ako vo veľkom dome, kde posledných pár mesiacov žil Draco Malfoy.

Dopravili sa do kuchyne. Draco tam však nebol. O niečo neskôr sa otvorili dvere a zbadali v nich Draca. Keď ich zbadal aj on, doširoka sa usmial a rozbehol sa k Harrymu. Ten mu išiel naproti, objal ho a skôr, ako mu chcel dať Draco pusu na privítanie šepol mu, že s ním musí hovoriť.

Vyšli na chodbu. Zavreli za sebou dvere. Vtedy vtisol Harry Dracovi bozk. Keď sa od neho o pár sekúnd odtiahol, povedal mu: „Draco, Ronovi a Hemione som o nás nepovedal. Prosím, nehnevaj sa na mňa. Nevedel som ako a nebola ani vhodná príležitosť. Musíme to udržať v tajnosti.“

„Ale, keď ty si mi tak chýbal“

„Aj ty mne!“ priznal Harry. Uvedomil si, že to bolo naozaj tak.

Za tú chvíľu, čo ho nevidel mu vážne strašne chýbal. Chýbal mu jeho pohľad. Jeho dotyky, bozky...

Draco ho pobozkal a vrátili sa späť do kuchyne.

*****

„Kde je ten chlapec? Priveďte mi ho. Musím ho zabiť. Nech sa konečne naplní to, čo sa má stať. Zabijem ho a budem mať naveky pokoj.“ Kričal pán všetkého zla, Lord Voldemort.

„Veľmi dobre ho strážia. Nebude to také ľahké. Ale myslím, že nebude problém ho vylákať spod ich ochrany.“ Povedal čerstvo vypustený Lucius Malfoy z Azkabanu.

„Ako?“ spýtal sa Voldemort.

„Unesieme jeho priateľov. Potter ešte sále verí na lásku a priateľstvo. Nič ho nezastaví, aby ich išiel hľadať.“

„Dobre, Lucius. Zaujímavý návrh.“ Povedal Voldemort. Máš to na starosť. Keď tento krát zlyháš, budem ťa trestať tak, že budeš prosiť, aby som ťa zabil.“

„Nie pán môj. Teraz nezlyhám. Prisahám“

„Dobre si to premysli. Máš čas do najbližšieho splnu, čo je o 3 týždne. Takže na nedostatok času sa naozaj sťažovať nemôžeš.“ Povedal Voldemort. Všetci prítomný pochopili, že diskusia sa skončila a pobrali sa každý svojou cestou.

_____________________________________________________________

Oslava

A párty sa môže začať. Pripravené mali všetko. Aj keď Draco nečakal, že prídu, nebol pre nich problém si potrebné veci zaobstarať.

Jedla, pitia a alkoholu mali dosť. Všetkým sa zlepšila nálada. Boli radi, že Nový rok privítajú všetci spolu.

Sadli si a chystali sa večerať. Pripravili si samé dobroty. Každý sa najedol, čo mu hrdlo ráčilo.

Harry sedel vedľa Draca a oproti ním Ron s Hermionou.

„Tak čo, nalejeme si niečo?“ opýtal sa Draco potmehúcky.

Všetci štyria sa zasmiali a do pohárikov si naliali Whisky.

„Tak, nech si tento večer užijeme“ povedal Draco, žmurkol na Harryho, zdvihol pohárik a všetci si pripili.

Sedeli tam dlho do noci. Všetci už boli riadne podgurážený alkoholom. Skvelo sa bavili. Smiali sa a rozprávali. V pozadí im hrala prijemná hudba.

Harry pocítil na svojej nohe niečiu ruku. Bola Dracova samozrejme. Pozrel sa na neho a usmial sa. Bolo mu to veľmi prijemné. A vedel, že spoza stola ich Ron a ani Hermiona nemôžu vidieť.

Keď Draco videl, že sa mu to páči, posunul ruku vyššie. A ešte vyššie. Ruka sa mu zastavila až na Harryho penise. Bol tvrdý. Draca to potešilo. Mal strašnú chuť Harryho pobozkať. Vedel však, že nemôže.

Harry bol úplne vzrušený. Nedal na sebe však nič znať a ďalej sa bavili. Rozhodol sa, že aj on pošle svoju ruku na „prehliadku“.

Chytil Draca za koleno. Ten to nečakal a jemne vzdychol. Bol zrejme vzrušený z Harryho. Rona a ani Hermiona si to našťastie nevšimli, lebo sa práve bavili na vtipe, čo Draco povedal.

Harryho ruka zablúdila pomaličky a dráždivo až k Dracovmu údu. Aj on bol vzrušený. A veľmi.

Obaja sedeli, dráždili a vzrušovali navzájom. Harry sa začal potiť. Myslel si, že svoje emócie už neudrží na uzde.

„Eh, sorry banda, musím so odskočiť.“ Povedal práve vo chvíli, keď mu už to vzrušenie prerástlo cez hlavu.

Postavil sa, ale dával si pozor, aby sa hneď otočil k Ronovi a Hermione chrbtom. Nedalo sa totiž nevšimnúť si jeho erekciu. Pomaly prešiel ku dverám. Nedarilo sa mu ísť veľmi rovno. Ale po toľkých vypitých pohárikoch sa tomu ani nečudoval.

Vyšiel von z kuchyne a hneď za dverami sa oprel o stenu. Po chvíli sa dvere na kuchyni otvorili. Harry sa zľakol.

Bol to však Draco.

Hneď sa k sebe vrhli a začali sa vášnivo bozkávať. Nezostali však tam. Bez toho aby sa ich pery odtiahli sa dostali až do kúpeľne. Zamkli za sebou dvere.

Stále sa vášnivo bozkávali. Obaja boli veľmi vzrušený.

Harry odtiahol svoje pery od Dracových. Začal ho bozkávať na krk. Vyhrnul mu košeľu a hladil ho po nádhernom, bledom a vypracovanom tele.

Draco si oprel hlavu o stenu a vzdychal. Harry ho bozkával na hrudi, brušku...

Až si pred neho kľakol. Rozopol mu nohavice a stiahol ich do pol lýtok. To iste spravil aj so spodným prádlom.

Prvýkrát sa mu naskytol pohľad na Dracov úd. Bol až prekvapivo veľký.

Chytil Draca za vypracovaný zadok a hladil ho. Penis zatiaľ jemne dráždil jazykom. Občas do neho nežne kusol.

Draco už takúto rozkoš nemohol vydržať.... Vystrel ruky nad hlavu, celý sa oprel o stenu a nahlas vzdychal.

„Och, Harry...“ to bolo jediné čo z neho vyšlo.

Harry ho teraz držal za boky a ústami sa pohrával s jeho mužnosťou. Netrvalo dlho a Draco ho obdaroval poriadnou dávkou bielej tekutiny.

Harry ju prial. J

Draco nevydržal stáť a zviezol sa po stene až na zem.

„Mali by sme ísť.“ Povedal Harry po chvíli.

„Ale čo ty“?

„Ja to ešte vydržím. Veď noc je ešte mladá.

Draco sa zasmial. Vedel, že Harry je maximálne vzrušený, ale taká dlhá neprítomnosť v kuchyni by mohla vyvolať nepríjemné otázky.

Naposledy si dali pusu a vrátili sa do kuchyne.

Harry vošiel prvý. Ostal stáť vo dverách s otvorenými ústami...

_____________________________________________________________

Ľúbime sa

„Ou, Harry... Už si tu.... No, my sme....“

Ale Harry sa iba zasmial, keď videl ako je Hermiona v rozpakoch.

„To je v pohode“ usmial sa Harry.

Načapali totiž Rona a Hermionu pri vášnivom bozkávaní. Keď si ho však všimli, rýchlo sa od seba odtiahli a tvárili sa veľmi zahanbene.

Konečne. Pomyslel si Harry. Už dlho dúfal, že sa tí dvaja dajú dokopy.

„Tak my vás tu necháme, aby sme sa nerušili. Teda, aby sme vás nerušili.“ Opravil sa Harry rýchlo.

„Ale nezabudnite, o pol noci pôjdeme strieľať ohňostroje. Máme normálne muklovské.“ Povedal Draco a spolu s Harrym odišli z kuchyne.

Ron a Hermiona tam len sedeli a nezmohli sa na slovo. Netušili, ako na to Harry zareaguje. Ale nečakali teda, že to bude až takto v pohode. Znova sa objali a začali bozkávať.

Harrymu s Dracom to padlo celkom vhod. Ani jeden z nich z tej túžby ešte nevychladol. Vyšli hore po schodoch a zavreli sa v Dracovej izbe.

Harry si ľahol na posteľ a pozrel na Draca.

„Chcem ťa“ zašepkal Harry dychtivo.

Draca táto veda vzrušila natoľko, že mu ani nenapadlo otáľať. Ale predsa len sa chcel s Harrym trošku zahrať.

Harry ležal pohodlne na posteli a pozoroval ho. Draco si začal pomaly rozopínať gombíky na košeli. Jeden po druhom. A pri tom sa stále pozeral na Harryho, ktorý ho doslova hltal pohľadom. Keď už mal košeli rozopnutú, hodil ju Harrymu. Ten ju chytil a priložil si ju k tvári. Nádherne voňala. Draco však ešte ani zďaleka neskončil. Začal si pomaly rozopínať nohavice. Dal si ich dole a ostal stáť len v trenkách. Otočil sa Harrymu chrbtom a dal si dole aj trenky. Harry videl zatiaľ iba jeho nádherný vypracovaný zadok.

Po chvíli sa otočil. Prišiel k posteli, Kľakol si na ňu a ako šelma sa blížil k Harrymu. Vyzliekol mu tričko a olízal jeho telo až pása až ku krku.

Harry zaklonil hlavu a vzdychol.

Draco pokračoval. Rozopol mu nohavice a stiahol mu ich. Rovnako to bolo aj s trenkami. Harry bol veľmi vzrušený.

„Zober si ma“ dráždivo povedal Draco a padol na všetky štyri otočený zadkom k Harrymu.

Ten to pochopil. Na stole bol už pripravený lubrigačný gél. Harry ho zobral a vytlačil si z neho trochu na prsty.

Prešiel k Dracovi. Kľakol si za neho. Jemne mu začal hladiť otvor. Najprv so neho vnikol jedným prstom. Potom dvoma. Jemne v ňom krúžil prstami, aby sa dobe premazal.

Potom prsty vytiahol, čo sa Dracovi nepáčilo, lebo ho to veľmi vzrušovalo. Vedel však, že príde niečo lepšie.

Na otvore pocítil Harryho penis. Chvíľu ho ním len tak dráždil. Potom do neho nežne vnikol. Draco, ale aj Harry zastonali. Obom sa to veľmi páčilo.

Harry sa pohyboval von, dnu, von, dnu a cítil, ako s ním Draco spolupracuje.

Jednou rukou držal Draca okolo pása a druhou mu zablúdil medzi nohy. Začal mu rukou spracovávať jeho penis. Obaja boli na pokraji blaha. Nemysleli na nič, len na ako im je krásne.

Po chvíli tohto nádherného vzplanutia, keď sa ich telá spoji v jedno, prišlo vyvrcholenie u oboch takmer v rovnakom okamihu.

Usmiali sa na seba a pobozkali. Bolo im tak krásne. Ľahli si vedľa seba na posteľ, objali sa a zadriemali.

„Hermiona, už je skoro polnoc“ odtiahol sa od nej Ron. „Kde sú Harry s Dracom?“

„Neviem. Zrejme budú v obývačke.“

Keď ich tam však nenašli, zašli do Harryho izby. Neboli však ani tam, tak išli k Dracovi. Zaklopali na dvere a bez toho aby počkali na vyzvanie, vošli dnu.

Pohľad, čo sa im naskytol ich doslova šokoval.

„Pre boha, Harry“ zakričal Ron.

Harry aj Draco sa prebrali a inštinktívne sa od seba odtiahli a prikryli, keďže boli obaja ešte stále holý.

„Ja viem, že sme toho dnes vypili dosť, ale toto? Harry uvedomuješ si, čo vôbec robíš?“ dožadoval sa odpovede Ron.

„Ron prestaň. Alkohol z nás už dávno vyprchal. A samozrejme, že viem čo robím. A musím sa vám priznať. Nie je to prvý krát.“

Hermiona zhíkla a priložila si ruku na ústa.

„Chceli sme vám to s Dracom povedať, ale nebola na to vhodná príležitosť.“ Pokračoval Harry.

„My, teda ja a Draco.... No.... My....“ nevedel, ako má pokračovať. Napokon naraz aj s Dracom povedali: „Ľúbime sa“.

Chvíľu bolo ticho.

Ron sa rozhodol nerozoberať to. Harry bol jeho priateľ. Položil by za neho život. Tak sa rozhodol zmieriť aj s tým, že je gay. Ale nechcel sa o tom rozprávať a „Harry, prosím podrobnosti si nechaj pre seba“ povedal napokon, čo Harryho uistilo, že sa nehnevá. Pozrel sa ešte na Hermionu.

„Oh, oblečte sa s poďme si vypustiť ohňostroj.“ Povedala, ako keby sa nič nedialo.

Odišli a nechali tam Draca s Harrym osamote.

„Tak vidíš. Je to v pohode“ povedal Draco a pohladkal Harryho po vlasoch.

Obliekli sa a ruka v ruke vyšli pred dom.

_____________________________________________________________

A je to tu

„Bol to krásny Silvester.“ Zaspomínal Harry v chrabromilskej klubovni.

Ron sa na neho pozrel a zatváril sa kyslo. Harry hneď pochopil, na čo si Ron spomenul a všetci traja sa zasmiali.

Bolo už 15. januára. Takže škola v plnom prúde. Učenia mali nad hlavy. Veď ich čakali veľké, dôležité skúšky.

O pár dní sa mal konať výlet do Rokvilu. Harrymu sa tam však nechcelo. Presne si vedel predstaviť, ako to bude vyzerať. Bude celý deň obkolesený nejakými ľuďmi z Rádu, alebo nebodaj z ministerstva, aby ho chránili.

Ron s Hermionou sa tam však tešili. Takže v to ráno, keď sa výlet konal sa pred portrétom Tučnej pani rozdelili.

Ron a Hermiona išli do Rokvilu a Harry sa vybral za svojou láskou.

„Ahoj“ šepol Draco a vtisol Harrymu jedni rýchlu pusu.

„Čo sa deje?“ opýtal sa Harry, ktorý si všimol, že Draco je nejaký nevrlý.

„Vieš, veľmi som sa na teba dnes tešil, ale bohužiaľ prišiel Snape.“ Povedal Draco sklamane. „Budem však veľmi rád, keď aj tak zostaneš. Ale asi by nebolo dobré, keby sa o nás Snape dozvedel“ šepol Draco.

„Čo keby som sa dozvedel?“ to už do kuchyne prišiel Snape a našťastie započul len posledné slová.

„Nič Severus“ ihneď odvetil Draco.

„Ou, pán Potter.“ Povedal Snape povýšenecky. „Tak, na čo čakáte? Pustite sa do učenia.“ Povedal Snape.

Harry si uvedomil, že sa vlastne ani poriadne neučili odkedy sú s Dracom spolu. Uškrnuli sa na seba a začali sa učiť.

Ani jeden sa však nevedel sústrediť. Stále boli myšlienkami nikde inde. Chceli byť spolu. Chceli sa jeden druhého dotýkať. Nebolo to však možné, Bol to až moc veľký risk. Keby ich Snape načapal, asi by sa zbláznil.

„Potter?“ Zakričal Snape. Kde ste nechali pána Weasleho a slečnu Grangerovú? Nemali ste sem náhodou chodiť všetci traja?“

„Áno pane. Mali, ale oni išli dnes do Rokvilu, tak som sa ponúkol, že prídem sám“

„ČOŽE? Oni sú v dedine?“

„Áno. Ale snáď pár úloh zvládnem Malfoyovi vysvetliť aj sám!“ Harry si odvykol Draca volať priezviskom. A najradšej ho oslovoval Dráčik. Bol však rád, že sa teraz nepreriekol.

„Pane bože, Potter, tu nejde o úlohy. Vaši priatelia sú vo veľkom nebezpečenstve. Pán temnôt sa chystal na príležitosť, kedy sa dostanú mimo Rokfort. Lebo len tam sú v bezpečí.“

„A prečo by chcel Voldemort ich a nie mňa?“ opýtal sa Harry trošku vystrašene.

„Potter, Potter. Vás strážia ako oko v hlave. Vás by sa Pán zla len tak ľahko nezmocnil. Ale vie, že ste priatelia a že ich určite pôjdete hľadať. Nerobte to. Zabije vás. Počkajte tu. Skúsim niečo vymyslieť.“ A odišiel z kuchyne.

No Harry bol rozhodnutý konať. Ak sú jeho priatelia v nebezpečenstve, tak ich musí zachrániť.

„Ľúbim ťa“ povedal Harry, vzal si hop-šup prášok a rozbehol sa ku krbu.

„Harry, počkaj. Samého ťa nikam nepustím.“

„Ty nemôžeš ísť so mnou. Je to riskantné.“

„Nepustím ťa samého. Veľmi ťa ľúbim. Chcem byť pri tebe“

Objavili sa v riaditeľni. Našťastie bola prázdna. Teda aspoň naoko.

„Harry, Draco“ započuli za sebou skôr, ako stihli otvoriť dvere.

„Profesor Dumbledore“ prihovoril sa Harry obrazu.

Ten ho však prerušil.

„Počuj, Harry. Viem, čo sa chystáte urobiť. Si vážne myslíš, že vo svojom dome nemám druhý svoj obraz?“

Harry sa začervenal. Panebože. Dumbledore vie, že mne s Dracom spolu.

„Harry, prosím, vypočuj ma na chvíľu. Zrejme si sa už pevne rozhodol, že do tohto boja ideš. Nebudem ti to vyhovárať. Si takmer dospelý. Sám vieš, čo je správne a čo nie. Chcem ti len zaželať veľa šťastia. Harry, ty na to máš. Ja verím, že ty ho zničíš. Nezabudni Harry. Ty si silnejší. Ty, na rozdiel od Voldemorta dokážeš milovať.“ Dopovedal a pozrel na Harryho a potom aj na Draca.

„Držím vám obom palce.“

A už ich nebolo. Bežali cez Rokfort až k soche jednookej čarodejnice, odkiaľ sa najlepšie dostali do Rokvilu. Bežali cez úzku chodbu, keď tu zrazu začuli nejaký šuchot.

„Tak predsa ste prišli, pán Potter. A priviedli ste zo sebou aj priateľa. No to je rozkošné“ Harry sa strhol. To nie je možné. Čo robí Voldemort tu? Tu a sám? Sám? Voldemort sám?

„Kde je Ron a Hermiona?“ opýtal sa okamžite Harry.

„Neboj sa Harry. Budú v poriadku. Možno. Už by mali byť na ceste k nám.“

Harry začal rozmýšľať. Voldemort je tu sám. Zrejme sa bál aj on vstúpiť na ulicu, lebo by ho ľudia zrejme ľahko spoznali. Tak sa rozhodol ukryť tu. Sám. Harry ani nevedel na čo čaká. Má jedinečnú možnosť zabiť toho hajzla.

Ale ako? To má naozaj použiť neodpustiteľnú kliatbu?

„Harry“ na čo čakáš?“ počul, ako mu Draco šepká. „ty to zvládneš. Bojuj. Ľúbim ťa!“

Dracove slová mu mimoriadne dodali energiu.

Okamžite vytiahol prútik a na plné hrdo a nesmiernym presvedčením zakričal:

„AVADA KEDAVRA“

Harry sa nestihol diviť, čo sa stalo. Keďže tam dole bolo prítmie, Voldemort si nevšimol, že sa na neho chystá zaútočiť.

Pohľad, aký sa Harrymu naskytol teraz bol neopísateľný.

Na zemi ležalo telo. Telo. Mŕtve telo Lorda Voldemorta, najobávanejšieho čarodejníka všetkých čias, ktorý zomrel pod rukou len 17 ročného žiaka strednej školy.

Harry tomu nemohol uveriť.

Rozplakal sa. Strašne sa rozplakal. Padol mu kameň zo srdca.

Dokázal to. On to zvládol. Splnil svoje životné poslanie.

Draco pribehol k nemu so slzami v očiach.

„Harry? Si v poriadku?“ opýtal sa Draco. „Mali by sme odtiaľto zmiznúť a odniesť jeho telo do školy. Tam sa už postarajú o to, aby sa aj so smrťožrútmi naložilo tak, ako si to zaslúžia. Harry, vnímaš čo ti hovorím?“

No Harry nebol schopný normálne rozmýšľať. Len prikývol a robil čo Draco povedal.

Vyniesli telo do hradu.

Žiaci v škole zhrozene kričal, keď ich zbadali. Bol to zvláštny pohľad. Draco, o ktorom si všetci mysleli, že je zradca, držiaci sa okolo pása s Harrym, večným nepriateľom. A aby toho nebolo málo, pred touto dvojicou sa vo vzduch vznášalo prútikom korigované mŕtve telo Lorda Voldemorta.

_____________________________________________________________

Už začína život

„Harry, Harry, ponúkli mi miesto na ministerstve. Budem pracovať na oddelení záhad. A čo ty?“

Spýtal sa natešený Ron svojho kamaráta v obývačke ich spoločného domu.

Harry práve prežíval najkrajšie obdobie svojho života. Konečne bol šťastný. Konečne mohol žiť tak, ako si to predstavoval. No, možno si po svojom boku predstavoval ženu, nie muža, ale takto to zrejme malo byť.

Pár mesiacov po skončení vlády Lorda Voldemorta sa všetci jeho stúpenci ocitli v Azkabane. Škola sa skončila, Harry, Ron, Hermiona a Dokonca aj Draco mali zo skúšok výborné hodnotenie. Severusa zbavili obvinenia. A všetko bolo až nadmieru krásne.

Všetci štyria bývali v bývalom Dumbledorovom dome a akurát si zháňali nejakú prácu.

„Ja? Vyzerá to tak, že zo mňa bude naozaj auror.“ Potešene povedal Harry.

„Hermiona a čo ty?“ spýtal sa Ron.

No, ja som dostala ponuku, aby som išla učiť na Rokfort. A prijala som to. Budem učiť transfiguráciu. Bude to zaujímavé. Len dúfam, že nebudem musieť učiť takých neporiadnikov, ako ste v dvaja.“ Pousmiala sa Hermiona a pozrela na Rona a Harryho.

„ A čo ty Draco?“ opýtala sa ho Hermiona.

„Ja som sa rozhodol rovnako ako Harry. Myslím, že lovenie čiernych mágov a podobných príšer bude zaujímavé.“ Povedal Draco a zasmial sa. Už sa nemusel báť vychádzať na ulicu, alebo sa nebodaj skrývať. Bol rovnako voľný ako jeho priatelia. Bol veľmi šťastný. A za všetko vďačil Harrymu. Chlapcovi, ktorý prežil a vyviezol len s malou jazvou.

[ » na začiatok « ]