Kapitola:
Pridaná: 9.9.2011, 19:38:03
Čítaná: 4310×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Karen, Sarah, Záškodníci

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Kapitola: 1 » Otrtavná cesta Rokfortským Expresom 2 » Záchrana toho odporného Blacka

No, akože nič moc. Prepáčte, je to krátke a nič zaujímavé sa tam zatiaľ nedeje. Ale nezúfajte, to sa vylepší :)

__________________________________________

Cesta na Rokfort prebehla v tichu. Aspoň z mojej strany. No vlastne, len z mojej strany.

Sarah sa rozprávala zo Záškodníkmi ako so starými priateľmi, zatiaľ čo ja som sa urazená krčila, čo najďalej od všetkých.

„Ahoj,“ prisadol si ku mne znenazdajky niekto. Bol to Remus Lupin

„Čau,“ odvetila som mu asi nie veľmi príjemným hlasom.

„Tak čo? Ako si prežila leto?“ opýtal sa ma s úsmevom na tvári.

„V pohode,“ pokračovala som nezmeneným tónom.

„Remus, nebaľ ju toľko“ sadol si oproti mne Black s posmechom na svojom hnusnom ksichte.

Aj napriek tme som videla ako sa Lupin usmieva popod nos. Alebo sa mi to iba zdalo?

Pozrela som na Sarah nech mi pomôže, ale tá sa ešte stále rozprávala s Evansovou a Potterom o nedávnom metlobalovom zápase.

„Mám ti ju prenechať?“ zasmial sa Remus.

„Haló. Ja som tu,“ ozvala som sa podráždene,“ A nerozprávajte o mne ako o veci!“

„Nehnevaj sa hneď,“ zaškeril sa na mňa Black.

„Black, zastrč si tie svoje zubiská a daj si pohov. Veď ani nevieš moje meno.“

Black zostal ticho. Tak, to som nečakala.

No to ma podržte! Chodím s ním do jedného ročníka v jednej fakulte šesť rokov a on ani nepozná moje meno. Tento chlapec musí mať nos naozaj až niekde v oblakoch.

„Hanbi sa, Sirius,“ smial sa z neho Lupin.

„A nebodaj ty poznáš moje ctené meno?“ podpichla som do neho.

„Jasné, že ťa poznám, Karen. To si myslíš, že šesť rokov sa stretávam s ľuďmi, ktorích ani nepoznám?“

Na Siriusovo šťastie sa skončila jeho asi prvá trápna chvíľka v živote a došli sme k hradu.

Ja som vystúpila z koča, už bez pomoci, ale za to som Lupinovi uštedrila peknú ranu na jeho chodidle, keď som mu na ňu náhodou pustila kufor. (Alebo to nebola až taká náhoda?)

Ja a moja hrdosť sme rozhodli mu nepovedať ani prepáč, pretože to, že pozná moje meno ho nerobí menej nenávideným.

Ale jemu to očividne nevadilo a smial sa na mne a rovnako aj na mojej hrdosti.

A tak sa začal nový školský rok.

Prvý deň v živote siedmačky prebehol...no...v pohode.

Jasné, že som sa z Rokfortu tešila a všetko, ale zase nové kóóópy učenia a vysedávanie za učebnicami až do noci, hľadanie nudných kníh v knižnici a tiež niektorí mnou nie veľmi obľúbení ľudia mi z nového školského roka robili nočnú moru.

A ešte aby som nezabudla na MLOK-y. Ďakujem pekne za takýto školský rok. Stala som sa siedmačkou a ani si to neviem poriadne užiť. Stávam sa dospelou, opúšťam školu a nedokážem myslieť na nič iné iba na učenie.

A ani učitelia vôbec nebrali ohľad na naše duté hlavy a hneď po prázdninách na nás sypali nové a nové informácie, či už o novom učive alebo o MLOKoch.

Aspoň z tej Transfigurácie som nič nezabudla. Viete, môj obľúbený predmet. Samozrejme, nebol by, ak by mi to tak nešlo, ale mám nejaký talent na tento predmet. Samozrejme, že na ostatné predmety už nevydalo.

Ale aj tak ma učenie dostatočne nezabavilo a potrebovala som nejaké rozptýlenie. Naskytlo sa hneď dva týždne po príchode na Rokfort.

A to rozptýlenie sa samozrejme udialo spolu so Siriusom Blackom. (No, pri mojom šťastí to ani nemohlo súvisieť s nikým iným.)

Och! Na čo to hneď nemyslíte! Ja nemám na mysli také rozptýlenie. Ó Merlin, chráň ma pred niečím takým.

Bola to, viac-menej, záchranná akcia.

Filch sa rútil oproti mne: „Black, kde si ty chlapčisko jedno!? Ja ťa dostanem!“

Snažila som sa mu odpratať z cesty, ale nepodarilo sa. Zastavil sa oproti mne a otočil ku mne svoj hnusný a mastný ksicht.

„Dievča, nevidela si Blacka?“

Už, už som išla odpovedať, že nie a chystala som sa utiecť, ale vtedy som ho uvidela skrývajúc sa za závesom za Filchovým chrbtom. Hodil na mňa tie svoje škriatkovské očiská a pokrútil hlavou zo strany na stranu.

A čo som mala robiť? Neprezradiť ho? No jasné. Za to ako sa ku mne správal? Ja nezabúdam, Black! A tiež si mi ukradol z mojej hrdosti. Prečo by som to teraz nemohla spraviť ja? Po prvý krát prichytený pri čine a to mojou zásluhou. Nepotrebovala som k šťastiu viac.

„Áno, videla som ho. Bežal tamtým smerom“ navigovala som ho. Až taká zlá, aby som mu priala Filchov hnev, som nebola.

Black si počkal, kým bol Filch už nedohľadne.

„Vďaka...ehmm...,“ spustil.

No to ma podržte! Tento chlapec si znova nevie spomenúť na moje meno. Naozaj som nevedela, či je táto situácia k plaču alebo k smiechu. Haló, veď len pred dvoma týždňami sme spolu cestovali v jednom koči!

„K....Ka....Kare,“ napomáhala som mu dosť nepríjemným hlasom.

„Jasné, veď ja viem, Karen,“ zasmial akoby nič a chytil ma za rameno.

„V každom prípade mi máš za čo ďakovať. To ťa vždy takto zachraňujú náhodné dievčatá po blízku,“ opýtala som sa ho s iróniou v hlase a zložila som si ruky na hruď.

„Vlastne, mňa ešte nikdy nikto nemusel zachraňovať. Toto sa mi ešte nestalo. Dnes som mal len slabú chvíľku, zlý deň.“ Hlavu zdvihol hore k stropu a nad niečím sa zamyslel.

A znova sa na povrch dostávajú slabé stránky jeho mizernej povahy. Mám dosť!

„Tak dobre,“ otočila som sa a šla som.

„Karen?“

Otočila som sa. Čo znova chce?

„Nechcela si ísť pred tým tadiaľto,“ ukázal na správny smer a len nepodarene skrýval smiech.

„Nie, nechcela, predstav si.“ Pokračovala som vo svojej ceste neviem kam. Chcela som ísť do klubovne, ale teraz som musela prejsť skoro celý hrad, aby som sa ta dostala, keďže som zo seba nechcela robiť hlúpu. A ešte by som náhodou musela ísť s ním. Tak to by ma porazilo.

Rozhodla som sa počkať za najbližšou sochou, kým Blacka stratím z dohľadu a potom som sa vybrala do tej klubovne. Sarah ma už určite netrpezlivo očakáva s tou úlohou z Obrany.

A kohože to po ceste nestretnem?

„Nemala si ma náhodou čakať v klubovni?“

„Hej, veď práve tam idem, len som ešte skočila do knižnice po jednu knihu.“

„Vážne? A kde ju máš,“ poznamenala som pri pohľade na prázdne ruky Sarah. Neodpovedala mi, len zahlásila heslo a vošla do klubovne.

[ » na začiatok « ]