Poviedka:
Pridaná: 31.8.2011, 22:36:22
Čítaná: 4312×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Jessika, Charlote, Fred, George
Stručný dej: Harryho treba dostať do bezpečia, avšak to nič nemení na tom, že Jessika sa bojí o svojho milého, ktorý je jedným z Harryho strážcov počas preletu... (nedokončená viackapitolovka)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Upozorňujem, že túto poviedku som nekopírovala od lupinky....je to moja vlastná tvorba...My sme kamarátky a túto poviedku píšeme spolu, len každá z pohľadu inej postavy...Spolu Vám prajeme príjemné čítanie a Ďakujeme...

1. Kapitola

Stáli sme v kuchyni u Weasleyovcov a čakali sme kedy Moody zavelí k odchodu.

,,Fred, dávaj si pozor,“ šepla som dnes už tretí krát.

,,Jesika, prosím ťa už sa o mňa neboj, ja a George to zvládneme,“ pousmial sa a na čelo mi vtisol bozk. Milujem tie jeho reči o tom ako to všetko spolu zvládnu, nie že by som im neverila, ale už sú dosť starý na to,aby s týmto dal už pokoj. Ešte viac má dokáže znervózniť, keď to povie.

Pozrela som sa po miestnosti a videla som, že aj Charlotte má starosti o Georga, ako ja o Freda. Už dobre vieme, že dnes ide o to, aby Harry dostali do bezpečia a ten plán, čo vymysleli, sa mi moc nepozdáva. Nesúhlasila s tým Ginny, ja a Charlotte tak isto.

Všetci už stoja zoradení na dvore, len jeden človek tu chýba. Hagrid. Opäť mešká, u neho je to už bežné, zvykli sme si.

Odrazu k nám doľahol rachot starej motorky a Hagrid sa pridal k Tonksovej, Kingsleymu a Lupinovi.

,,Tak a ide sa na to,“ povzdychol si Fred a naposledy ma objal.

,,Fred,“ oslovila som ho a oň sa na mňa zadíval tými jeho krásnymi zelenými očami. ,,Budem na teba myslieť,“ šepla som a venovali sme si bozk. Pousmial sa a pridal sa k ostatným.

,,Je čas ísť!“ zavelil Moody a všetky metly a testraly sa zdvihli k nebu, nasledované hukotom Hagridovej motorky.

Posledný očný kontakt s Fredom a boli preč. Hukot pominul a na dvore zostalo ticho.

Stáli sme tam len ja, Ginny, Charlotte a pani Weasleyová. Prvá dnu odišla pani Weasleyová a nás tri tam nechala pozerať do tmy na oblohu. Po piatich minútach nás to omrzelo a pobrali sme sa dnu. V kuchyni pobehovala pani Weasleyová a stále niečo robila.

,,Mami, pokoj, všetko bude v poriadku,“ oslovila ju Ginny. ,,Tu sa usaď a my sa o všetko postaráme!“ Posadila ju na pohovku a pozrela na nás.

Ja a Charlotte sme vytiahli prútiky a začali sme pracovať. Jemné pohyby rukou a riad sa začínal umývať, utierať a bielizeň skladať.

,,Ďakujem dievčatá. Viete som moc nervózna, proste musím niečo robiť.“ Zahľadela sa do prázdna. ,,Už viem, idem im uvariť večeru. Určite budú hladný keď sa vrátia.“ Začala pobehovať po kuchyni a chystať veci, ktoré bude potrebovať. S Charlotte a Ginny sme pozreli na seba, a povzdychli si.

,,Pani Weaslyová, pomôžeme vám?“ spýtala som sa jej ustarostene.

,,Netreba zlatíčka, zvládnem to sama,“ odpovedala rozstržito.

,,Mami, naozaj nechceš pomôcť?“ uisťovala sa Ginny.

,,Som si tým úplne istá,“ usmiala sa na nás pani Weasleyová.

Urobili sme si čaj a nezostávalo nám nič iné len si potichu sadnúť do obývačky.

Zobrala som si šálku a pozrela som sa na hodiny nad krbom. Prešlo ešte len desať minút a ja už som tŕpla. Bála som sa o Freda, o našich priateľov. Sami dobre vieme, že je to určité riziko. Premiestniť Harryho na toto miesto, aj keď majú mať jeho podobu.

Šálku som v ruke len obracala a ani glg som si neodpila. Nemala som ani chuť, pokiaľ som vedela, že sú v nebezpečenstve.

,,Hlavne treba veriť, že budú v poriadku, tak ako to robím ja.“ Pani Weasleyová ma vytiahla zo zamyslenia. Sadla si vedľa Ginny a pohladila ju po chrbte.

,,Treba veriť,“ šepla som a pozrela som sa na Charlotte. Bezducho pozerala na čaj v šálke a mala som pocit, že je ešte viac nervózna ako ja.

,,Koľko to je?“ spýtala sa vydesene Ginny.

Mala som strach sa pozrieť na hodiny, svoj zrak som sklopila do krbu na plamene a nebola som ochotná sa pozrieť hore.

,,Je to dvadsať minút,“ dodala pani Weasleyová, postavila sa k oknu a nervózne pozerala na dvor.

Len pokoj Jesika, Fred je v poriadku, nič sa mu nestalo. Sama som sa upokojovala, čo aj tak nepomáhalo, ale odpútalo to moju pozornosť od hodín, ktoré neustále vydávali ten nepríčetný zvuk tik-tak, tik-tak.

,,Kde sú toľko?“ nervózne som si zahryzla do peru, keď v tom cez okno presvitlo jasnomodré svetlo. Ani chvíľu sme neváhali a rozbehli sme sa von. Bohužiaľ to bola stará zhrdzavená plechovka, ktorou mali prísť Ron a Tonksová. Zhrozene sme sa na to pozerali a uvažovali, čo sa mohlo stať, že ho nestihli. Otočili sme sa, že ideme dnu, no boli sme iba pri dverách, keď znova niečo padlo na zem. Opäť sme sa išli pozrieť ale bola to len stará platená teniska, čo malo byť prenášadlo pána Weasleyho a Freda, no ich nikde nebolo.

Hlava sa mi zatočila a srdce mi zovrelo. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Otočila som sa k Charlotte a začala som plakať. Ak sa im niečo stalo, tak to neprežijem. Bez Freda si svoj život neviem predstaviť.

Ginny a Charlotte ma odprevadili dnu, kde ma usadili na pohovku. Ginny mi podala do rúk čaj a upokojovala, že sa im nič nestalo, že len nestihli prenášadlo.

Ja som sa jej slovám snažila veriť, ale nešlo to. Moje uši to vnímali, ale mozog to popieral. Myslela som len na to najhoršie. Srdce mi zvieralo a ten pocit bol nepríjemný. Bol to pocit prázdnoty. Teraz som dostala ešte väčší strach o ostatných a neverila som tomu, že sa ani jednému z nich nič nestalo. Slzy mi prúdom tiekli po tvári a každú sekundu sa vo mne prejavoval ešte väčší smútok ako doteraz.

Odrazu som cez moje pomotané myšlienky začula, ako k nám z dvora doliehal rachot starého železa.

Všetky štyri sme sa rozbehli von a už z diaľky sme videli, že je to Hagrid a Harry. Ginny sa rozbehla ešte rýchlejšie a hodila sa Harrymu okolo krku. Ten ju pevne objal a vyzeral, že ju už nikdy nechce pustiť.

,,Harry, čo sa stalo? Kde sú ostatní?“ Vychrlila otázky pani Weasleyová, ktorá prišla ako posledná.

,,Smrťožrúti nás napadli,“ dodal znepokojene a v tom som sa strhla. ,,Ako to myslíte, že ešte nikto neprišiel?“ opýtal sa zarazene.

,,Poď Hagrid, dám ti niečo napiť,“ Pani Weasleyová ho hnala dnu.

,,Bodla by wisky Molly,“ poznamenal Hagrid.

Po chvíli ako odišla Pani Weasleyová a Hagrid dnu, išla som za nimi. Slzy sa mi zasa začali kotúľať po lícach. Zatiaľ čo oni boli v kuchyni, tak ja som sa schúlila do kresla. Rukami som si objala kolená a hlavu som sklonila. Neverím, že už sa vrátia. Srdce mi puká, že som ho tam nechala ísť. Náhle na dvore zasvietilo jasnomodré svetlo. Nemala som chuť sa ísť pozrieť, kto sa vrátil. Z dvora sa ozýval hluk vydesených osôb. Spozornela som, ale popri tom som mala najväčšiu chuť si zapchať uši, len aby som to nepočula. Charlottine vydesené výkriky mi až prerezávali bubienky.

Odrazu dnu prišli Lupin a Harry podopierajúc Georga a za nimi kráčala Charlotte podopierajúc sa o Ginny. Ako náhle dopadlo na Georga svetlo, zovrelo mi žalúdok. Videla som, ako to Charlotte zasiahlo. S plačom si kľakla k nemu a začala ho hladiť po tvári. George len bezvládne ležal na pohovke a celú pravú stranu mal zakrvavenú. Prišiel o ucho a to si nechcem predstaviť, že ich mohli pokojne aj zabiť. Na toto všetko som sa bezducho pozerala z rohu obývačky.

Cez dvere ku mne odrazu doľahlo ďalšie jasnomodré svetlo, tak som sa išla bez nádeje sa pozrieť von, či je to Fred a pán Weasley. Na dvore som zbadala Hermionu a Kingsleyho.

Odvliekla som sa späť do obývačky. ,,Dorazili Kingsleyi a Hermiona,“ oznámila som.

V tom za mnou stál Harry a jeho pohľad padol na Georga. ,,Ako mu je?“ spýtal sa.

Túto otázku by som sa bála položiť, lebo som sa obávala odpovede.

,,Ucho už nedorastie ale žije,“ povzdychla si pani Weasleyová a pohladila ho po vlasoch.

Teraz som bola rada, že počujem to slovo žije, ale bola by som rada keby som vedela, že je to Fred.

,,Kingsley, okamžite ma pusť za mojim synom!“ rozkrikoval sa vonku pred domom pán Weasley. Ani chvíľu som neváhala a rozbehla som sa za jeho hlasom, aby som zistila, či je Fred nažive.

Zostala som stáť medzi dverami a snažila sa uveriť vlastným očiam, že ho mám živého, zdravého a hlavne celého. Rýchlo som sa rozbehla za ním a hodila som sa mu okolo krku.

,,Konečne,“ šepla som.

Pozrel sa mi do mojich utrápených a uslzených očí a venoval mi bozk na privítanie.

,,Už som myslela, že neprídete, že vás zabili,“ zavzlykala som.

,,Ale som tu a nikam nejdem.“ Odhrnul mi vlasy z tváre, chytil ma za ruku a pomaly sme vošli dnu. Fred pri pohľade na brata zbledol.

,,Ahoj švagrová,“ pozdravil ju Fred aby aspoň trochu odľahčil atmosféru.

,,Nazdar švagor,“ Charlotte ho pozdravila cez uslzené oči a pokúsila sa usmiať.

V tom sa George prebral.

,,George, zlatíčko, ako sa cítiš,“ oslovila ho ako prvá pani Weasleyová.

,,Do smrti môžem chodiť po vodu,“ uškrnul sa George. Všetci sme na neho nechápavo pozerali.

„Čo do čerta?“ ozval sa šokovane Fred.

,,Nechápeš?“ zamrmlal George. ,,Som bez ucha. Môžem chodiť do smrti po vodu.“

,,Hej, si môj krčah bez ucha,“ šepla Charlotte.

,,Dobre, teraz ho nechajme oddychovať.“ Pani Weasleyová nás vyhnala z obývačky, len Charlotte pri ňom zostala.

Ako sme sa presúvali do dorazili aj ostatní. Fred a ja sme šli do kuchyne. Sadla som si vedľa neho a chytila som ho za ruku.

,,Bála som sa o vás, ale hlavne o teba,“ šepla som.

,,Nečakali sme to.“ Objal ma a to ma upokojilo. Už ho mám konečne pri sebe.

,,Verím ti.“ Pohladila som ho po chrbte.

,,Ahojte,“ pozdravili nás Ron s Hermionou.

Obidvaja sme sa postavili a privítali sme sa s nimi. Hermionu som objala.

,,Už ste to počuli?“ spýtal sa ich Fred.

,,Už nám to Ginny povedala,“ povzdychol si Ron. ,,A Ginny hovorila aj niečo o krčahu,“ zamyslel sa.

,,No, hej, George je krčah bez ucha ale pre vodu môže chodiť,“ dodala som a všetci sme sa nad tým pousmiali.

,,Celý on,“ zasmiala sa Hermiona.

,,Hej,“ súhlasil s ňou Ron.

,,Viete o tom, že to Moody neprežil?“ spýtala sa nepatrne Hermiona.

,,Nie, nikto nám to nepovedal,“ spozornela som.

,,Moodyho zasiahli chvíľu po odchode od Harryho.“ Hermiona sklonila hlavu.

Geroge prišiel o ucho, Moodyho zabili a to nie je po všetkom.

Pozrela som sa na Freda, videla som na ňom, že ho niečo trápi.

,,Ideme späť za Charlotte a Georgem, ahojte,“ povedal a schmatol za ruku. Hermione a Ronovi som len zakývala a už som ich nevidela.

Charlotte sedela na pohovke vedľa Geroge a hladila ho po vlasoch.

,,Ešte sme na chvíľu prišli,“ šepol Fred.

,,Ste sa prišli pozrieť ako idem pre vodu?“ spýtal sa z úsmevom George. Ešte aj v tej najhoršej situácii to vie brať s humorom.

,,Nie, prišli sme vám povedať čo sa stalo.“ Pozrel na mňa a vedela som čo tým myslel.

,,Moody je mŕtvy,“ povzdychla som si.

,,Ako?“ spýtala sa ma Charlotte a myslím si, že sama tomu nedokázala uveriť.

,,Hermiona povedala, že ho zasiahli chvíľu po odchode od Harryho.“

,,Čo ešte sa stane?“ povzdychla si Charlotte. George ju chytil za rameno. Pozrela som sa na Freda a naznačila som mu, že by sme mali ísť.

,,Tak my si už pôjdeme ľahnúť,“ oznámil Fred.

,,Dobrú noc,“ šepla som.

,,Dobrú,“ šepla Charlotte a vyšli sme z obývačky.

Došli sme do izby, Fred zavrel dvere a sadol si vedľa mňa na posteľ.

,,Zajtra je tá svadba,“ povzdychol si.

,,Viem,“ chytila som ho okolo ramien.

,,Hneď po tej svadbe pôjdeme domov do Šikmej uličky, dobre?“ zadíval sa na mňa vydeseným pohľadom.

,,Tam zostaneme a už ani na Rokfort sa nevrátime, teraz keď je tam riaditeľom Severus.“

,,Dobre, že už si doštudovala, inak by som ťa tam nepustil.“ Venoval mi dlhý bozk.

Ihneď som sa cítila lepšie, keď som vedela, že aj on má o mňa strach. Milujem ho a život bez neho si neviem predstaviť. Keby prišiel o ucho ako George, alebo by sa mu niečo stalo, tak by som si to vyčítala, že som ho vystavila nebezpečenstvu.

Tak ako sme boli oblečení, sme si ľahli.

,,Do smrti by som si vyčítala, ak by sa ti niečo stalo,“ šepla som.

,,Jesika, už som tu pri tebe, tak sa o mňa neboj a spinkaj.“ Ani tieto slová nedokázali dostať z hlavy tie myšlienky, ktoré sa mi hnali hlavou, keď som sa oňho bála.

,,Ľúbim ťa,“ šepla som.

,,Aj ja teba.“ Cítila som ako si ma privinul k sebe. Už som zostala ticho.

Fred ma pred spaním hladil po vlasoch a to ma dokázalo vždy uspať, ale dnes nie. Zatiaľ čo Fred už spal, ja som rozmýšľala nad vecami ako škola, svadba, Charlotte, George a všetok ten chaos okolo.

Charlotte sa bude musieť zmieriť s tým, čo sa Georgovi stalo, ale viem veľmi dobre, že to bude pre ňu nebude ťažké. Dnes som aj na Fredovi videla, že to ťažko nesie, ale tak už sa to stalo a čas nevrátime. Musíme ísť ďalej. Moody je mŕtvi, Dumbledor je mŕtvi a na jeho miesto nastúpil Severus. Nič horšie sa nám stať nemohlo. Aspoň som si to myslela. Veď každý dobre vie, že Severus bol celú tú dobu na Voldemortovej strane. Pamätám si, ako sme všetci stáli na Rokfortskom dvore a pozerali na bezvládne telo Dumbledora. Harry nám hneď po tom povedal, že Draco mal zabiť Dumbledora a to každého prekvapilo. Teraz už vôbec neviem, čo mám robiť. Viem si predstaviť ako sa Fred bojí o svoju sestru Ginny, keď vie čo ju na škole stretne. Veď aj ja sa o ňu bojím, je to moja priateľka.

Fred odrazu niečo zamrmlal zo sna, ale spal ďalej. Už hodinu som len tak ležala a nedokázala spať. Opatrne som sa postavila z postele, nechcela som ho zobudiť a podišla som k oknu. Na dvore nikoho nebolo, tak som si zobrala prútik a pomaly a hlavne potichu som vyšla von. Všade bola tma a ticho, jediné svetlo vychádzalo z obývačky, kde jemne plápolal oheň.

Sadla som si na zem a pozerala som na hviezdy.

,,Lumos,“ šepla som a na konci prútiku sa mi vyčarilo svetlo. Položila som ho vedľa seba, zavrela som oči a snažila som sa z hlavy vyhnať všetky zlé myšlienky. Moodyho už nikdy neuvidím, tak by som ho mohla vyhnať z hlavy ale Georga dosť ťažko vyženiem z myšlienok lebo ho budem každý deň vidieť s jazvou. Už dnes mi bolo do plaču a neviem ako slzy zastavím neskôr. Charlotte sa oňho pekne stará a je na nej vidno, že ho miluje.

Cítila som, ako sa mi po lícach valia slzy a ako mi ich vietor rozfúkaval po tvári.

Zem nebola ani studená ani teplá, tak som na nej sedela ďalej.

Odrazu som začula hukot v poli. Zdvihla som sa a prútik som držala pred sebou.

,,Nox,“ šepla som a svetlo na mojom prútiku zhaslo.

Pomaly som kráčala do pola a snažila som sa zistiť, kto to je. Kráčala som v útočnej pozícii aby ma nič neprekvapilo. Zbadala som pred sebou dve siluety.

,,Keď si myslíš, že ide len o teba, tak si choď ale potom Moody zbytočne zomrel a George prišiel o ucho.“ Hovoril vyrovnane Ron.

,,Ron!“ skríkol Harry a v tom mi došlo, že by som to počuť nemala. Rýchlo som sa pobrala naspäť pred dom ale začuli ma. No stihla som prísť pred dom, sadnúť si a vedľa seba položiť prútik so svetlom.

O necelých desať sekúnd boli Ron a Harry pri mne. Mierili na mňa prútikmi.

,,Jesika, čo tu robíš?“ spýtal sa ma Harry a prútik si odložil do vačku.

,,Myslí na Freda, čo iné by robila,“ doberal si ma Ron.

,,Snažím sa dostať z hlavy zlé myšlienky,“ sykla som na Rona.

,,Nemala by si tu byť sama.“ Harry mi pomohol vstať.

,,Vnútri sa necítim dobre a nedokážem spať.“ Zdvihla som si prútik. ,,Nox.“ Svetlo sa opäť zhaslo.

,,Tak to sme dvaja.“ Harry kráčal pomaly dnu.

,,Na čo máš ten ruksak?“ spýtala som sa aj keď som dobre vedela, že chcel odísť.

,,No to je nadlho ale chcel som odísť,“ dodal.

Ja a Harry sme sa usadili v kuchyni a naliali sme si čaj, ktorý tam nechala pani Weasleyová.

,,Čo Fred?“ spýtal a zahľadel sa na mňa. ,,Ty si plakala, lesknú sa ti oči,“ poznamenal.

,,Spí,“ šepla som. ,,A to nič,“ dodala som s jemným úsmevom.

,,Si v poriadku? Lebo nevyzeráš šťastne,“ zadíval sa mi do očí, ktoré som sa pokúšala utrieť.

,,A kto by nevyzeral, keď vie, čo nás čaká a neminie?“

,,Máš pravdu,“ povzdychol si a odpil si s čaju.

,,Ani vy nemôžete spať?“ Zjavila sa pri nás Charlotte.

,,Nie,“ šepla som.

,,Ako je Georgevi?“ spýtal sa ustarostene Harry.

,,Nanovo som mu obviazala ranu. Pred chvíľou zaspal. Len som sa prišla pozrieť, kto tu dole sedí, lebo som počula hlasy,“ povzdychla si Charlotte. ,,No idem si ľahnúť. Dúfam, že už zaspím,“ zívla si a odišla.

,,No, aj ja by som mala už ísť, lebo ak sa Fred zobudí a nebudem tam, tak ma bude hľadať.“ Čaj som dopila a šálku položila do drezu. Jemne som švihla prútikom a šálka sa sama umyla, utrela a jemný pohybom vložila do kredenca.

,,Dobrú noc,“ šepol Harry.

,,Aj tebe,“ pousmiala som sa a odišla som. Potichu som otvorila dvere izby a Fred stále spal. Bol taký zlatý, až sa mi chcelo plakať. Sama neviem, čím som si ho zaslúžila. Dala som mu bozk na líce a ľahla som si vedľa neho. Už sa mi hlavou nepremávalo toľko myšlienok, tak som sa schúlila vedľa neho a v priebehu desiatich minút som zaspala.

[ » na začiatok « ]