Kapitola:
Pridaná: 16.8.2011, 10:56:59
Čítaná: 4527×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: slečna Griffithová

Literárna forma: próza
Žáner: horor

Kapitola: 1 » Izba I. 2 » Izba II. 3 » Izba III. 4 » Izba IV. 5 » Izba V. 6 » Izba VI. 7 » Izba VII. 8 » Izba VIII. 9 » Izba IX. 10 » Izba - Epilóg

Tak, a je tu epilóg tejto krátkej poviedky =). Chcela by som sa poďakovať Stephenovi Kingovi, že napísal úžasnú predlohu pre film; Mikaelovi Hafstromovi, že nakrútil taký úžasný psychologický horor; Johnovi Cusackovi, za to, ako úžasne zahral hlavnú rolu; aj Samuelovi L. Jacksonovi, ktorému to v tom elegantnom obleku nesmierne pristalo a Mary McCormack, za to, ako nádherne zahral Mikeovu oddanú manželku =).

A aj vám, ktorí ste čítali aj komentovali, ďakujem vám všetkým strašne krásne, veľmi si to vážim a každé hodnotenie aj komentár ma nesmierne potešili; menovite sú to:

Demi, za jej nadšené komentáre, ktoré ma vždy potešili

Olegovi, za jeho vtipné poznámky

Jamesovi P. Potterovi, ktorému sa táto poviedka páčila, aj keď videl film, ktorý je podľa mňa dokonalý =)

MarryLinne, ktorá oddane komentuje nielen túto, ale aj všetky moje ostatné poviedky

Raniyi, za jej postrehy

Dominike, za to, že sa na mňa nenahnevala pre meno hlavnej hrdinky

Anke, za jej neuveriteľné oduševnené a vášnivé komentáre ku každej kapitole

Deivovi, za úžasnú poklonu, ktorú mi zložil

Lily, ktorá si dúfam pozrela aj film a páčil sa jej

Haničkeeee, za jej potešujúce a veselé komentáre

Ešte raz vám strašne krásne ďakujem =). Ľúúúúbim!!! =)

----------------------------------------------------------------------

Teraz, keď dokončujem tento príbeh, je to už päť rokov, čo som Izbu navštívila. Nikdy som nezabudla na to, čo som v nej videla, a ani na to, čo mi povedal Enslin. Nikdy som nepochybovala o tom, že som v nej bola, no niekedy som pochybovala, či som sa z nej niekedy dostala.

Ešte stále sa mi v snoch zjavujú veci, ktoré som v nej videla, spím som v mäkkej, čistej posteli, steny sú pokryté zlatožltými tapetami, na nočnom stolíku hrá rádio a cez okná preniká do Izby rušný zvuk newyorských ulíc. Občas počujem v ušiach Enslinov hlas, raz či dvakrát som dokonca zazrela jeho ducha, ako na mňa hľadí z rohu mojej obývačky a nikdy, nikdy som sa neprestala spytovať, či toto nie je len ďalší trik Izby, ako ma obalamutiť a každú chvíľu sa nezobudím u nej v posteli, na gauči či na zemi a na hodinkách na mobile nebude svietiť 60:00.

Neviem ani to, či ste skutoční vy. Ak toto čítate, vedzte, že netuším, či ste iba výplodom mojej fantázie alebo faktom skutočného sveta. A možno sme všetci po celý život uzavretí v našich malých Izbách so svojimi najhoršími nočnými morami a nikdy sa z nich nedostaneme, a Izba je toho len stelesnením. Možno je naozaj svedomím. A možno iba obyčajnou sviňou, ktorá zabíja, pretože to má v sebe.

Pretože ak som sa niečo počas svojho hodinového pobytu v Izbe naučila, tak to, že Olin aj Enslin mali pravdu. Zlo nepotrebuje dôvod. Zlo jednoducho je.

[ » na začiatok « ]