Kapitola:
Pridaná: 3.8.2011, 21:28:44
Čítaná: 3184×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle, Minerva McGonagallová, Rubeus Hagrid, Albus Dumbledore, Horace Slughorn

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » 1. časť 2 » 2. časť 3 » 3. časť 4 » 4. časť 5 » 5. časť 6 » 6. časť 7 » 7. časť 8 » 8. časť 9 » 9. časť 10 » 10. časť 11 » 11. časť 12 » 12. časť 13 » 13. časť

Túto kapitolu venujem tej otravnej lame Lucy, ktorú strašne ľúbim! :D :*

_____________________________________________________________

„...ako už všetci iste viete. Preto ju na poste učiteľa Obrany proti čiernej mágii dočasne nahradí pani profesorka Galatea Merrythoughtová, ktorá kedysi tento predmet na našej škole učila tých starších z vás, a láskavo sa ponúkla, že napriek tomu, že je oficiálne v dôchodku, nám v týchto ťažkých časoch pomôže s chodom školy,“ rečnil Dippet na pódiu vo Veľkej sieni, kde boli pred ním nastúpení všetci žiaci aj učiteľský zbor.

„Aj tak nechápem, prečo ešte stále nezavrel školu,“ zašomrala Minerva.

„Mal by?“ spýtala sa Stella.

Minerva na ňu nechápavo pozrela. „Niečo tu napáda študentov, Stella. A očividne aj učiteľov. Hayley, brat tvojej kamarátky Shannon, pani Dodgesová, Emily Wrightová v Bifľomoru, jej bratranec Nigel, jeden druhák od nás, potom zopár Bystrohlavských prvákov... Rokfort už nie je bezpečný a Dippet to dobre vie, len sa to snaží ututlať.“

„Musí sa to dať napraviť, keďže ešte nezavrel školu. Nezostanú tak, nie?“ opýtala sa Stella.

„Samozrejme, že sa to dá napraviť,“ povedala Darnella. „Stačí obyčajný odvar z mandragor, ale tie musia najprv dozrieť, a to skôr ako pred koncom školského roka nebude.“

„Stella, môžeš na chvíľočku?“ zastavil Stellu profesor Dumbledore, keď s ostatnými žiakmi vychádzala z Veľkej siene.

„Áno?“

„Počul som, že si mala v knižnici menší... konflikt s pánom Riddlom. Čo je na tom pravdy?“

Stella sa začervenala. „Všetko okrem toho, že bol ‚menší‘.“

Dumbledore sa zasmial. „Mohol som si myslieť. Údajne ťa obvinil, že si otvorila Tajomnú komnatu.“

„Áno,“ povedala Stella a sklonila hlavu.

„Neverím tomu.“

„Prosím?“

„Neverím tomu, že si ty otvorila Tajomnú komnatu.“

„Ja... ďakujem,“ povedala Stella prekvapene.

„Zajtra máš prvé skúšky VČÚ. Ako to vnímaš?“

„Ehm... ja... asi tak, ako každý iný. Bojím sa, že to pokazím.“

„Profesorka Dodgesová tvrdila, že ti Obrana proti čiernej mágii ide,“ poznamenal Dumbledore.

„Naozaj? Ja... asi nemôžem povedať, že mi nejde... Ale stále mám pocit, že mám vo všetkom medzery. Že sa mám stále čo učiť. Nemyslím, že som stopercentne pripravená...“

„To je dobre,“ povedal Dumbledore. „Ak by si si to myslela, s najväčšou pravdepodobnosťou by si to nespravila. Takže veľa šťastia zajtra!“

„Ďakujem,“ povedala Stella zmätene a rozlúčila sa. Ako kráčala po prázdnych chodbách smerom k žalárom, opäť do niekoho vrazila.

„Stella! Čauko! Tuším máme na seba šťastie!“

„Ahoj... Rubeus. Rada ťa znova vidím.“

Chlapec sa kyslo zatváril. „Račej Hagrid.“

„Fajn, tak Hagrid,“ zasmiala sa Stella. „Kam ideš?“

„Já... nó.. do klubovne.“

Stella si ho pochybovačne premerala. „Nemáte klubovňu náhodou na druhom konci hradu?“

„Nó... ja som si niekde stratil prútik, tak reku že pójdem pozrieť, či som ho nezabudol vo Veľkej sieni,“ povedal nervózne.

„Hagrid, máš ho v ruke,“ povedala Stella.

„Fakticky? Wáu... ja som ale trdlo,“ povedal a predviedol niečo, čo len vzdialene pripomínalo nenútený smiech.

„Nie si veľmi presvedčivý,“ poznamenala Stella. Hagrid si ju pozorne prezrel od hlavy až po päty.

„Udržíš tajomstvo?“ spýtal sa vážne.

„Budem mlčať ako hrob,“ odpovedala Stella rovnakým tónom.

Zastali pred starou nepoužívanou komorou na metly pred východom z hradu smerujúcemu k ihrisku.

„Ja... Som sa chcel spýtať, či sa náhodou nebojíš nejakého druhu zvierat,“ povedal Hagrid opatrne. Stella pokrútila hlavou.

„Aj tak,“ zašepkal nervózne. „Skús nekričať, dobre?“

Priznávam, musela som sa veľmi premáhať, aby som mu vyhovela a nezakričala.

„Hagrid! Čo je to?“ zaskučala Stella priškrteným hlasom. V ruke zvierala pod habitom prútik a tisla sa ku kamennej stene, čo najďalej od neveľkej truhličky, ktorú pred chvíľou Hagrid otvoril.

„To je... je to Acromantula,“ povedal. Kútikom oka mu šklbalo.

Obdarila som ho mojim najlepším ‚to-ako-myslíš-vážne?‘ pohľadom.

„Ja VIEM, čo to je,“ povedala Stella, stále zazerajúc. „Myslím tým... čo to robí tu? A ako, do pekla, si sa k tomu dostal ty?“

„Nevrav o ňom ako o veci,“ povedal Hagrid napoly urazene. „Volá sa Aragog, a zaslúži si trochu rešpektu.“

„Ty snáď žartuješ!“ vyhŕkla Stella neveriacky.

„Nekrič! Niekto to môže počuť... ak by ho tu našli...“

„Vysvetľuj,“ povedala Stella rozhodne. Hagrid si vzdychol.

„Kúpil som ho ešte ako vajíčko,“ priznal. „V Šikmej uličke, od pouličného predavača... dúfal som, že to bude drak...“

„Čo? Ty si tu chcel vychovávať draka?“ spýtala sa Stella šokovane. „V prípade, že by si si to neuvedomoval, draky dorastajú do veľkosti tri krát väčšej, ako Acromantuly! To je dva krát viac, ako by sa sem zmestilo!“

„Šak potom by som ho vypustil... do lesa...“

Stella sa nadýchla, chystajúc sa dať Hagridovi ďalšiu prednášku, no Aragog sa vtedy začal štverať von z truhly.

„Arania Exumai!“ vykríkla Stella okamžite. Aragog skĺzol späť na dno.

„Čo ti šišlo?“ zakričal Hagrid. „Mohla si mu ublížiť. Mohol to niekto počuť!“

„Ticho,“ prerušila ho Stella, rýchlo vybehla von z komory a v poslednej chvíli uvidela koniec rokfortského habitu, keď mizol za rohom.

„Čo?“ vykukol za ňou Hagrid.

„Nič,“ zaklamala Stella. Počkala, kým Hagrid Aragoga nakŕmil a zamkol, rozlúčila sa s ním a ponorená do myšlienok sa vybrala do klubovne.

„Tak? Ako ste dopadli?“ spýtal sa Aaron, keď spolu s ostatnými sedel po skúške z Obrany proti čiernej mágii pri rokfortskom jazere. „Stella?“

Stella vzdychla. „Všetko som vedela.“

„Tak prečo ten nespokojný pohľad?“

„Pri mojom šťastí som to pokašľala napriek tomu, že som to vedela,“ zavrčala.

Aaron sa zasmial. „Bea?“

„Teória bola pohoda-jahoda. Praktické kúzla som úplne pokašľala,“ povedala Beatrice, nahnevane šklbúc trsy trávy rastúcej naokolo.

„Shan?“

„Myslím, že Shannon sa ani pýtať nemusíme,“ poznamenala Beatrice. „Spoznám výraz ‚Troll‘ hneď, ako ho uvidím.“

„Nesmejte sa. Nevedela som si spomenúť na obyčajné primitívne protego,“ zašepkala Shannon, premáhajúc plač.

„Chris?“

„Asi dobre,“ povedal váhavo.

Aaron sa uškrnul. „Jared?“

Takmer som cítila, ako všetkými trhlo. Aaron silno zaťal päste a zahryzol si do pery, keď si uvedomil, čo povedal. Ticho by sa vtedy dalo krájať.

„A čo ty, Aaron?“ spýtala som sa, snažiac sa zachrániť situáciu.

„Dobre,“ povedal neprítomne. Opatrne pozeral na Shannon, ktorej prúdom stekali slzy po lícach.

„Ja... asi pôjdem do hradu. Mala by som sa učiť na ďalšiu skúšku... Viete... elixíry... zajtra... ja idem,“ bľabotala Shannon, nemotorne vstala a neisto odkráčala preč.

Aaron zaťal zuby. „To som pokašľal, čo?“ Beatrice pokrútila hlavou.

„Nikto ti to nezazlieva,“ povedala. „Je čudné, nemať ho tu.“

Pomaly som prikývla. Pohľad mi zablúdil k hradu, ktorý vyzeral teraz omnoho temnejšie, než keď som ho videla prvý krát. Čierna hmla mi na chvíľu zastrela výhľad, no skôr, než som sa stihla nazdať, bola preč. Ako vždy.

„Kde je Shan?“ spýtal sa pri večeri Chris.

„Vravela, že nie je hladná,“ povedala Stella. Aaron previnilo sklonil hlavu.

‚No tak, Stella, uteš ho!‘ kričala som sama na seba. ‚No tak! Chyť ho za ruku! Nech vie, že si tu pre neho! Sprav niečo!‘

„Aaron,“ povedala Beatrice vážne. „prestaň sa tak tváriť. Shannon len prospeje, keď sa vyplače. Vypustí emócie. Hlavu hore, no tak! Majú čokoládový puding! Za normálnych okolností by tu už nebol. Jedz. Ak sa vyhladuješ, nikomu tým nepomôžeš.“

Si hlúpa, Stella. Taká hlúpa...

[ » na začiatok « ]