Kapitola:
Pridaná: 31.7.2011, 19:32:16
Čítaná: 5242×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Upíri

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Krvavé sny 2 » Poznanie 3 » Spomienky 4 » Lúčenie 5 » Výber 6 » Kamarádstvo 7 » Sen 8 » Ples

Venujem túto kapitolu Kennethovi, ktorý dúfam, že neprestane čítať tieto poviedky, ako som ich ja neprestala písať. A ďakujem, že si mi pomohol nájsť ešte kúsok nádeje, aby som ich už úplne nezahodila (myslím tie poviedky:). Tak a venujem aj všetkým, čo radi čakáte na ďalšie kapitoly. :)

--------------------------------------------------------------------

Vyšla som na chodbu a započúvala som sa do tajomných zvukov lesa. Eric odišiel, keď som ho o to poprosila, takže teraz som bola v dome sama. Ale nepoprosila som ho o to len tak, mala som dôvod.

Začula som šuchotať lístie, a vedela som, že už je tu, tak som vybehla pred dom.

„Vladimir, ty odporný zbabelec, prečo mi to robíš?!“ skríkla som do noci a predo mnou sa zjavil, kto iný ako Vladimir.

„Prečo tu kričíš? Čo keby ťa niekto počul?“ spýtal sa a pohladkal ma po líci, ale ja som mu hneď tú ruku odtiahla.

„Nie.. Prečo? Prečo musím stále a stále pozerať do svojej minulosti? Nevieš prečo?“ nazúrene som na neho hľadela.

„Náhodou, viem,“ s úškrnom na mňa hľadel ako na dieťa.

„Vieš, zabudla si na jednu dôležitú a jednoduchú vec, na ktorú ťa chcem upozorniť. Ale ty nie a nie ju spoznať. Musíš to vidieť, inak..“ nedokončil vetu a už bol tak blízko pri mne, že som cítila jeho dych.

„Anna, ty nemôžeš byť tak zaslepená Ericom. Ty vieš, že s ním nemôžeš byť. Ty ho zabiješ,“ oznamoval mi tichým hlasom a už sa perami dotýkal mojich.

Nevedela som, čo robím. Začal ma tam bozkávať a ja som si to ani neuvedomovala. Po chvíli ma prestal bozkávať.

„Ty.. sa nebrániš. Zvláštne. Inak, radím ti prísť na ten ples v škole, a asi už zistíš, čo ti hrozí,“ povedal potichu a znova ma začal bozkávať. Bozkávali sme sa tam asi celú hodinu, a vôbec som si neuvedomovala, že ho nenávidím. Bol tak podobný svojmu bratovi, že mi to bolo jedno. Až dovtedy, kým neprišiel Eric. Vtrhol pred môj dom, kde sme sa bozkávali a nevedel uveriť vlastným očiam. Ihneď som sa od Vladimira odlepila, ale on sa len uškŕňal.

„Vitaj braček, vidím, že nevieš, čo máš na to povedať. Tak ti ja poviem,“ začal Vladimir a každým slovom ho hnal do zúfalstva. „Myslím, že som vyhral. Áno, vyhral som svojím šarmom, alebo.. no to je jedno, proste som viac príťažlivý, ako ty. A myslím aj, že teba tu už nebude potrebovať, sama povedala, že ťa tu už nechce,“ povedal Vladimir a ďalej sa uškŕňal.

„To je lož, ty zbabelý klamár!“ kričala som na neho, ale Eric prehovoril.

„Tak prečo si sa s ním bozkávala, povedz mi, prečo to všetko?“ spýtal sa smutným hlasom a z každého slova z neho vyžarovala bolesť. Ja som tam len tupo stála a kým som sa zmohla slova, už bol preč. Vladimir sa na mňa pozrel s víťazoslávnym úsmevom.

„Ty- ty klamár! Čo mi robíš? Nútiš ma, aby som sa nebránila a potom mu klameš do očí!“ chcela som mu vraziť, ale on mi len chytil ruku.

„To ma ešte poriadne nepoznáš, viem byť aj krutejší,“ povedal tónom vraha a v sekunde ho už nebolo vidno.

Sedela som na gauči a premýšľala. Bol to ten najhorší skutok, aký som spravila. No, možno druhý najhorší, hneď po tom v minulosti. Tupo som zízala do telky a nevydala ani hláska. Potom som si uvedomila, že za pár hodín je ten ples. „Inak, radím ti prísť na ten ples v škole, a asi už zistíš, čo ti hrozí,“ stále som myslela na jeho slová, aj keď som chcela na ne nemyslieť. Nie, ja nemôžem ísť na ples, bude tam Eric, Jess a neviem kto ešte. Všetci sa na mňa hnevajú. Ale, čo tu budem len tak sedieť a nič nerobiť? Musím to ísť skúsiť..

Po hodine som bola pripravená ísť na ples. Na sebe som mala krásne modré šaty stredovekého štýlu a pre istotu som mala nasadenú elegantnú masku. Vyrazila som a onedlho som bola už v škole. Všetko bolo zariadené tak, aby to malo nádych 14. storočia. Vošla som do telocvične, kde mal byť parket a nervózne som sa obzerala po voľnej stoličke. Keď som si už na jednu chcela ísť sadnúť objala ma jedna neznáma tvár. Až po niekoľkých sekundách som zistila, že ma objíma Jessica. Bola som veľmi prekvapená, ale aj rada.

„Ach, Anna, veľmi ma to mrzí, mne bolo tak smutno, dúfam, že sa už nehneváš, prosím odpusť mi,“ vychrlila zo seba a pozrela sa na mňa s nádejou v očiach. Usmiala som sa a prikývla som, na viac som sa nezmohla. Jess sa rozžiarila od radosti a potom mi ešte dlho rozprávala, ako sa cítila.

Moc som ju nepočúvala, ale to nebola moja vina. Zazrela som Erica v elegantnom obleku a veľmi som sa chcela za ním rozbehnúť a pobozkať ho. Bolo vidno, že Eric sa vyhýba mojim očiam, ale stále som na neho hľadela, kým mi nezmizol z očí.

„.. a tak to bolo,“ dokončila Jess a usmiala sa na mňa. Aj ja som sa na ňu usmiala a potom išla tancovať. Ja som len sedela na stoličke celé dve hodiny a pozorovala som Erica.

Po dvoch hodinách sedenia vyšiel na pódium dejepisár, ktorého som spoznala podľa veľkých hranatých okuliarov. Vyzeralo to, akoby chcel hovoriť nejakú reč, tak som sa postavila ako všetci ostatní. Jessica sa postavila vedľa mňa a pozrela na pódium.

„Ehm.. eh.. dávajte pozor. Áno, aj vy, pán Booger. Dobre, takže som sa rozhodol, že vám poviem niečo, nejakú udalosť, neveľmi známu, ktorá sa odohrala v 14. storočí,“ po tejto vete sa v telocvični ozývali nesúhlasné výkriky a neslušné hlášky.

„Ticho prosím! Áno, mali by ste sa vzdelávať. Takže..“ odmlčal sa a v telocvični zrazu zostalo hrobové ticho. „Chcel by som vás oboznámiť s jednou udalosťou, ktorá sa odohrala už veľmi dávno. Bola to krutá a zlá udalosť, udalosť, ktorá bola počiatkom upírov,“ povedal učiteľ, niekoľko chlapcov sa zasmialo, no Jessica sa vystrašene na mňa pozrela a ja som zacítila paniku.

„Áno, je to pravda, upíri sú stále medzi nami. Ale vtedy.. vtedy to dávali najavo.

Bolo jedno krásne mestečko, už nikto nevie, ako sa volalo. No tu žila matka s dvoma dcérami. Mali sa dobre, žili ako princezné, keď k nim prišli pracovať dvaja záhradníci,“ vyľakane som sa pozrela na Erica, ktorý veľmi pokojne počúval príbeh, akoby vôbec nebol o ňom.

„Sestry spolu veľmi dobre vychádzali, aj s mamou, keď sa zrazu matka rozhodla ich opustiť. Sestry zostali samé, len pod opaterou.

Vtedy to boli hrozné časy chrípok a chorôb. Nanešťastie onedlho ochoreli aj tieto dve sestry. Ale nikto nevie ako, dostali sa zo strašnej choroby a stali sa upírkami.

Pravdaže som zabudol povedať, čo sa stalo so záhradníkmi. No, do nich sa zamilovali tieto dve sestry, každá do jedného. Ale potom, jedna žiarlivá a sebecká zo sestier, uchmatla si do svojich pazúrov aj toho druhého. Upíry sú povestní svojim presviedčaním. Onedlho sa sebeckejšia sestra začala stýkať s obidvoma bratmi naraz. Tá druhá sestra to zistila a vynadala svojej sestre, že jej vzala aj to posledné, čo mala- toho chlapca. Uvalila na ňu kliatbu a odišla. Medzitým sa sebeckejšej sestre podarilo premeniť chlapcov na upírov.

Ó, a ešte som sa zabudol zmieniť o kliatbe. Áno, sestra na ňu uvalila tú najkrutejšiu kliatbu. Keď ju už žiaden muž nebude milovať, ani v hĺbke duši, tak bude pomaly uhorievať, až sa premení na popol. Ale nebude to rýchlo. Bude to po kúskoch a mesiacoch. Kliatba sa dá zrušiť len vtedy, keď sa sestry budú mať zasa radi a odpustia si, čo proti sebe napáchali,“ dokončil svoje rozprávanie učiteľ a zliezol z pódia. Takže toto, zhorím, ak ma nikto nebude milovať? To je šialené.

Až teraz som zistila, že z očí sa mi valia slzy. Nie, nie, nie, ja.. nechcem zhorieť hroznou a dlhou smrťou. Ja.. pozrela som na Erica a ten sa na mňa konečne pozeral. Zrazu sa ku mne blížil a Jess to pochopila a odišla. Eric rýchlo ku mne prišiel a rýchlo ma pobozkal. Pocítila som úľavu, ale aj výčitky svedomia.

„Ja nechcem, aby si zomrela,“ povedal, keď ma už prestal bozkávať.

„Takže ty si myslíš, že je to pravda?“ spýtala som sa a on prikývol.

„Nanútil mu to povedať Vladimir. Chcel, aby si to vedela, ale neviem prečo,“ povedal rýchlo a utrel mi moje slzy.

„Ale.. ale ja nechcem zomrieť..“ povedala som a znova som sa potichu rozplakala.

„Ja viem,“ utešoval ma Eric a objímal ma.

„Tak mám dojem, že budem musieť zájsť za sestrou na svadbu,“ odvetila som a začala som sa báť, že ma už nikto nikdy nebude milovať.

[ » na začiatok « ]