Poviedka:
Pridaná: 28.7.2011, 19:34:24
Čítaná: 3025×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: Fiction
Postavy: Viktória

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Toto je poviedka, ktorá nemá nič spoločné s fantasy. Ale nebude to ani „obyčajné“. Aj keď neviem či niekedy napíšem ďalšiu kapitolu, pretože nápad ma prepadol len tak, a neviem či ho naozaj dokážem spracovať.

Viem že vo FF už existuje poviedka s takým názvom, a úprimne sa ospravedlňujem, ale podľa mňa sa tento názov dokonale hodí. Aj keď to z tohto nebude jasné :D

______________________________________________________________

Prológ

„Crrrrrrrn...“

Viktória sa načiahla za budíkom a zhodila ho z nočného stolíka ako každé ráno. Posadila sa na posteľ a pomaly rozlepila očné viečka. Jej mozog začínal pracovať a jej hlava sa otočila. Zazrela prázdne miesto na posteli. Prišlo jej to ako keby prešla večnosť keď sa naposledy zobudila vedľa neho.

Znova sa pozrela pred seba a spomenula si na spadnutý budík. Vzala ho zo zeme. Stále šiel. Položila ho na stolík a do očí jej udrel dátum v kalendári. Prešli len dva týždne čo sa neukázal, ale ona mala pocit že je to oveľa dlhšie. Potriasla hlavou a nohou nahmatala jednu šľapku. Druhú nemohla nájsť. Kľakla si a pozrela sa pod posteľ. Bola tam. Načiahla sa za ňou a obula si ju. Ešte chvíľu sa zamýšľala nad tým, ako sa tam dostala, keď si bola takmer istá že včera ju položila vedľa tej druhej. Bol to taký tik. Iba keď mala náročný deň, sa jej šľapky mohli dostať aj pod posteľ. Inak boli pekne vedľa seba. A včerajšok bol predsa normálny, aj keď ... vlastne nie. Viktória si už ničím nebola istá. Opäť potriasla hlavou akoby chcela všetky tie divné myšlienky vypudiť z hlavy.

Poobzerala sa po izbe a vybrala sa k oknu. Odtiahla závesy a otvorila ho. Na chvíľu sa vyklonila a nadýchla sa čerstvého vzduchu.

„Dobré ráno.“ Povedal jej sused. Stál v záhrade a staral sa o svoje ruže. Viktória ho už považovala za súčasť svojho života.

„Dobré ráno sused.“ Usmiala sa na neho.

„Dnes je nádherný deň,“ povedal. Viktória akosi tušila že by tam stál aj keby bolo lialo, boli hromy–blesky a stále by jej povedal aký je nádherný deň.

Viktória nechala okno otvorené, iba zatiahla záves a vybrala sa do kuchyne.

[ » na začiatok « ]