|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




Sovička Marika

Jediná, ktorú kedy ľúbil...


... a nikdy nemohol mať...


Venujem Dominike =). Ešte raz všetko najlepšie, moja =).


--------------------------------------------------------


"Hej, Slobodová!“ začula som za sebou.

Prudko som sa otočila. Ten hlas som dôverne poznala, no zrejme by ma jeho majiteľ potom schytil zozadu a zatočil, a mne dnes ráno nebolo dvakrát najlepšie.

„Čo, Black, tak veľmi som ti chýbala?“ opýtala som sa s úsmevom a prekrížila si ruky na prsiach.

„No, ani nie. Len by som potreboval radu,“ poškrabal sa po hlave.

Zdvihla som obočie. Sirius Black nikdy nepotreboval rady. Teda, potreboval, ale nikdy to nepovedal priamo. Vždy to bolo štýlom tvárim – sa – ako – macher – a – nechám – ju – nech – to – zo – mňa – vytiahne. Navyše, ak sa s tým obracal na mňa, muselo to byť niečo veľmi vážne. Dievčatá rozoberal s Jamesom, Peterom a Remom. Ja som tu bola na tie najdôležitejšie rozhodnutia. A tie boli zatiaľ vlastne len dve. V ostatných veciach mal Sirius Black vždy jasno.

„Netvár sa tak, je to vážne,“ povedal podráždene a pozrel von oknom, zatiaľčo sa okolo nás premávali štvrtáčky a už sa stihli trikrát otočiť, aby si ich Sirius všimol, no on bol naozaj akýsi zamyslený.

To musí byť naozaj vážne, prebleslo mi mysľou.

„Dobre, prepáč,“ pookriala som a zvedavo sa mu zahľadela do tých jeho šibalských očí. „Niečo s Regulusom? Alebo mamou?“ spýtala som sa po chvíli, pretože Sirius akoby sa zdržiaval v inej dimenzii a na chvíľu úplne zabudol, kde je.

„Black!“ zvolala som a luskla mu pred očami, na čo sa prebral z tranzu a prekvapene na mňa pozrel. „Tak, o čom potrebuješ hovoriť?“ opýtala som sa a odtiahla ho bližšie k oknu, pretože tie štvrtáčky ma už naozaj rozčuľovali.

Sirius bol chvíľu ticho a len hľadel niekam doprázdna. Nevedela som, či sa mám rozčuľovať, alebo sa začať báť, no zvolila som radšej tú druhú alternatívu, pretože bol nezvyčajne bledý.

„Merlin, Sirius! Už mi povedz, o čo tu ide, prosím,“ zaúpela som a cítila som, ako mi začína zvierať srdce.

„Snáď nie ďalší útok? Sú všetci v poriadku? James... alebo Pete? Či Remus?“ vymenovávala som chvejúcim sa hlasom, na čo ma rázne prerušil.

„Nie, neboj sa, moja, nič s Voldemortom. Len... to je jedno. Už musím bežať,“ odvetil rýchlo, venoval mi jeden úsmev a rýchlo odbehol.

Hľadela som za ním a oprela som sa o okennú parapetu. Nezdal sa mi. Siriusa som poznala lepšie ako vlastnú dlaň. Odkedy sme sa v prvom ročníku spoznali, okrem Záškodníkov som bola snáď jediný človek, s ktorým mal dôvernejší priateľský vzťah a jediné dievča na škole, ktoré sa nikdy nepokúšal baliť. Teda, vážne baliť. Občas si neodpustil nejakú poznámku, no ja som vedela, že je to len vrámci srandy a že to nemyslí vážne. Vtedy som mu väčšinou nahrávala naspäť, na čo sa naša debata skončila tým, že Remus vyhlásil, že ide radšej spať, pretože „toto bolo naňho už priveľa“, James sa šialene rehotal, väčšinou povzbudený ohnivou whisky a Peter sa červenal na celej tvári a hľadel do zeme, tváriac sa, že nás nepočuje. Vždy to bola sranda a po tých šiestich rokoch som mala pocit, že sme so Siriusom spriaznené duše.

Vedela som o všetkom. O jeho sklamaniach, o jeho úspechoch (aj keď o tých vedel asi každý), o jeho trápeniach a obavách. Bolo to trochu zvláštne, teda, aspoň na začiatku, pretože mamka mi odjakživa vtĺkala do hlavy, že chlapi sa za svoje city hanbia a so ženami sa o nich nerozprávajú, no buď sa moja mamka mýlila, alebo ma Black považoval za chlapa. Hoci, pri ňom človek nikdy nevie.

„Pete, nevieš, čo je so Siriusom?“ spýtala som sa ho šeptom, keď sme vchádzali do učebne Transfigurácie.

Peter na mňa prekvapene pozrel. „Nie, neviem,“ pokrútil hlavou a sadli sme si do zadnej lavice. Pred nás sa usalašili James s Remom a tvárili sa nadmerne spokojne. Netušila som, čo môže byť zdrojom ich šťastia, a nechcela som vyzvedať, no nech to bolo čokoľvek, predpokladala som, že zrejme nevedia o Siriusovom „trápení“, pretože by asi vyzerali inak.

„Prečo sa pýtaš?“ ozval sa zrazu Pete a ukladal si na stôl knižky.

Pokrčila som plecami. „No, preto, lebo dnes ráno si ma odchytil na chodbe a vyzeral dosť ustarane,“ vysvetlila som rýchlo.

„Sirius nikdy nevyzerá ustarane,“ podotkol nevinne.

„Ja viem. Práve preto sa trochu bojím,“ priznala som.

Po zvyšok hodiny sme sa na túto tému už nebavili. McGonagallka hovorila o animágoch a nech hovorila koľko chcela o tom, aké je to náročné, musela som sa podvedome uškŕňať. Občas som úkosom pozrela na Petea vedľa alebo na Jamesa pred sebou a v duchu preklínala Blackovo rozhodnutie nezapísať si ďalej Transfiguráciu. Pohľad na jeho vypätú hruď, keď sa hovorilo o niečom ťažkom, čo on zvládol ľavou zadnou, ma ešte vždy dokázal pobaviť, a toto by na to bola bývala tá najvhodnejšia príležitosť.

Nanešťastie, ani po hodine som ho nikde nevidela. Netušila som, kde môže byť a dúfala som, že to naozaj nebude nič vážne. Chcela som sa opýtať Jamesa, no ten každú prestávku odbiehal za svojím metlobalovým tímom, aby s nimi prebral posledné body stratégie, pretože zajtra mal byť prvý zápas sezóny. James sa naňho chystal od septembra a niekedy mi pripadalo, akoby mal v hlave okrem Evansovej už iba metlobal. Dokonca sa zabudol aj potulovať po chodbách a tri mesiace bez trestu bol asi jeho doterajší rekord.

Nakoniec prišiel na rad Remus. Mala som ho veľmi rada a dúfala som, že ak niekto vie, čo sa tu deje, tak jedine on.

„Remus?“ sadla som si k nemu počas obeda.

„Nie si hladná?“ opýtal sa starostlivo a úkosom pozrel na môj tanier, kde sa kopili hranolky s mäsom rozbŕdané do všetkých smerov.

Pokrútila som hlavou. „Nie. Nevieš, čo je so Siriusom?“ opýtala som sa a ustráchane pozrela na Rema.

Ten sa zatváril napoly pobavene, napoly ľútostivo, no dlho nevravel nič. Nevedela som, ako na to zareagovať, až sa nakoniec nadýchol a pomaly odvetil: „Nie som si istý, či by si to mala vedieť odo mňa,“ pokrútil hlavou a pozrel do svojho taniera.

Poklesli mi plecia. Ak nie od neho, tak od koho? Pete nič nevie, James sa venuje metlobalu, Sirius vyzerá, akoby sa stretol s Dementorom a Remus si nemyslí, že je vhodný na to, aby ma oboznámil s touto ošemetnou situáciou?!

„A od koho?“ spýtala som sa podráždene. „Od rána som Blacka nevidela, nie je ani na obede, a ráno sa dokonca neobzeral po dievčatách, Remus, a sám uznáš, že to nie je normálne,“ vravela som rýchlo a prebodávala ho očami.

Remus si znova vzdychol a chytil ma za ruky. Robil to vždy, keď ma chcel utešiť alebo upokojiť.

„Pozri, Dominika, jediné, čo ti môžem povedať je to, že to nie je nič vážne. Sirius bude v poriadku, len sa musí trochu upokojiť. Len zistil niečo, čo ho trochu vykoľajilo. No ak bude chcieť, povie ti to sám. On sa cez to prenesie,“ hovoril upokojujúco.

Najprv sa mi to nepáčilo. Len sa musí trochu upokojiť? Kedy si Black robil z niečoho ťažkú hlavu? Zistil niečo, čo ho vykoľajilo? Čo mohlo Blacka vykoľajiť tak, že sa neobzeral po dievčatách?

Prosebne som pozrela na Rema. „Prosím ťa, Remus, povedz mi to,“ zažiadala som, no on pokrútil hlavou.

„Prepáč, ale ak Sirius bude chcieť, povie ti to sám. Ja nemám právo sa do toho miešať,“ odvetil rozhodne.

Vedela som, že nemá zmysel ďalej doňho dobiedzať.

Zhlboka som si vzdychla pozrela ku vchodu do Veľkej Siene. Podvedome som dúfala, že tam konečne uvidím Siriusa, aspoň aby som zistila, že je v poriadku, no nezjavil sa.

„Poď, máme Elixíry,“ ťahal ma Remus von zo Siene. „Tam ho určite uvidíš a môžeš sa ho na to spýtať,“ žmurkol na mňa a ja som nakoniec privolila.

No na hodine akoby ma Sirius ani nepoznal. Hoci sa snažil tváriť pohodovo ako vždy, vedela som, že sa v jeho vnútri čosi deje. Poznala som ho pridobre. Až pridobre na to, aby predo mnou dokázal zakryť svoje obavy. Občas na mňa úkosom pozrel a ja som mu len ústami naznačila „Čo sa deje?!“ no, on vždy pokrútil hlavou a najviac ma rozčúlilo a sklamalo to, ako bleskovo vyletel z učebne bez toho, aby sa mi čo i len pozdravil.

„Maj sa, Remus! Vidíme sa večer!“ zavolal James a vybral sa von z učebne, no ja som mu zatarasila cestu.

„No tak, Slobodová, pusti ma, prosím, mám tréning!“ zvolal protestne a snažil sa ma obísť, no ja som rezolútne pokrútila hlavou a postavila sa do stredu dverí, pričom som roztiahla ruky, takže nemal ani najmenšiu šancu.

„Prepáč, James, ale potrebujem to vedieť. Čo sa stalo so Siriusom?“ povedala som rýchlo. Nechcela som ho zdržiavať, no naozaj som sa túžila dozvedieť, prečo pred nami Black tak uteká.

Remus za Jamesovým chrbtom pokrútil hlavou a zašepkal mi „Nechceš to vedieť“, no ja som ho ignorovala a rozhodne prepaľovala Jamesa pohľadom.

James chvíľu mlčal, akoby sa rozhodoval, čo má urobiť, až nakoniec vybuchol smiechom.

„No, musím sa priznať, že takúto reakciu som ani ja nečakal, teda, z jeho strany...“ habkal cez slzy smiechu, „ale vyzerá to tak, že ho to naozaj trochu vzalo!“ chichúňal sa škodoradostne.

Hľadela som naňho. Nechápala som. Čo môže byť pre Siriusa také vážne, až sa z toho James tak strašne rehoce? Mala som pocit, že sa tam od smiechu poskladá.

„James, už sa upokoj,“ požiadala som ironicky, „lebo ťa na ten tréning naozaj nepustím. A povedz mi, čo sa stalo so Siriusom,“ dodala som rýchlo, keď na mňa James nepekne pozrel.

„No, ide o to, moja drahá Dominika, že náš Sirius do toho konečne spadol!“ zvolal natešene , potľapkal ma po pleci a elegantne ma obišiel.

Sirius do toho spadol? Do čoho? Naozaj som bola taká hlúpa, alebo mi dnes tak veľmi nepálilo?

„Do čoho spadol?“ zakričala som za Jamesom.

Ten sa otočil okolo vlastne osi, potom znova ku mne a miznúc v jednej z tajných chodieb s metlou v ruke odvetil: „Sirius sa nám zamiloval!“

Ak by James nebol Siriusovým najlepším priateľom, Remus nebol taký diskrétny, Pete taký nevšímavý a Sirius dnes taký vážny, tak by som to považovala za veľmi krutý žart.

Sirius Black... sa zamiloval? Už len meno „Sirius“ so slovom „zamilovať sa“ v jednej vete tvorilo veľmi čudnú, nepravdepodobnú, dokonca úplne absurdnú kombináciu, no akosi som mala pocit, že je to pravda.

Takže Sirius sa naozaj zamiloval? Po šiestich rokoch randenia len tak „pre zábavu“, keď dokonale poznal snáď každé dievča v škole, si nejaká ukradla jeho srdce. Môj najlepší priateľ, ktorý mi vždy sveto – svete prisahal, že sa nikdy, nikdy, nikdy nezaľúbi, do „toho spadol“, ako trefne povedal James? Sirius sa zamiloval?

Musela som sa zasmiať. Normálne som chytila záchvat smiechu. Nebola som si istá, či to bolo od škodoradosti, pocitu víťazstva, že som vždy vedela, že raz to príde aj naňho, alebo z rýdzeho šťastia, že konečne aj on spoznal, aké krásne je milovať, no zrejme to bolo všetko. Celou cestou do chrabromilskej klubovne som sa rehotala.

„Jasné víťazstvo!“ povedala som heslo a Tučná pani sa odklopila.

Vošla som dnu a rozhliadla som sa po klubovni. Nevedela som, ako mám zareagovať. Remus mal pravdu. Ak by Sirius chcel, povedal by mi to sám. No on aj chcel, ale neodvážil sa. Lenže prečo? vŕtalo mi hlavou.

Klesla som do jedného z kresiel a ustarane si vzdychla. Teraz som si naplno uvedomila, prečo je Sirius taký vykoľajený. Celý život bral dievčatá len ako zábavu, ukončenie vzťahu bolo preňho jednoduché, pretože ho videl ako začiatok nejakého nového, s inou babou. A teraz ho zrazu ovládla posadnutosť menom láska. Muselo ho to zlomiť. Jeho, takého frajera, ktorý lámal srdcia, no nikdy nijaká nezlomila srdce jemu, zrazu pocítil niečo, o čom si myslel, že jemu sa nikdy nemôže stať.

„Lily?“ otočila som sa k nej. Nechcela som ju rušiť pri štúdiu, no chcela som vedieť, kde je Sirius.

„No, prosím? Čo potrebuješ?“ spýtala sa milo.

„Nevieš, kde je Sirius?“ opýtala som sa jej.

Lily sa zamračila. „To by si mala vedieť skôr ty, nie?“ odvetila mi protiotázkou.

Pokrčila som plecami. „Hej, lenže dnes sa mi celý deň vyhýbal,“ odvetila som skleslo.

„Skús na dvore. Pri Vŕbe. Nechodieva tam stále aj s Potterom, Remom a Peterom?“ opýtala sa.

Nadšene som na ňu pozrela.

„Že mi to skôr nenapadlo!“ plesla som sa po čele.

Lily posmešne nadvihla obočie a vrátila sa ku knihe.

Rýchlo som sa postavila a vyplachtila sa z klubovne. Využila som jednu z tajných chodieb a vynorila som sa vo Vstupnej hale.

Zbehla som dole schodmi a spred hradu som sa rozhliadla po areáli.

Hľadala som jedinú osobu. A takmer okamžite som ju aj našla. Neďaleko Zúrivej vŕby sa prechádzal môj najlepší priateľ.

Pomaly som vykročila k nemu. Nebola som si istá, ako sa mám tváriť, ani som nechcela vyzvedať, kto je tá vyvolená, ktorá ho donútila zaľúbiť sa, no bolo mi jasné, že ak za mnou dnes ráno bol práve preto, aby mi to povedal, tak zrejme naozaj potreboval trochu postrčiť.

„Sirius!“ zavolala som naňho. Prudko sa otočil.

„Slobodová! Čo tu robíš?“ opýtal sa prekvapene a podišiel ku mne. Vyzeral byť ustaraný. Súcitne som naňho pozrela.

„No, chcela som vedieť, čo ti je. Dnes ráno si ma riadne vystrašil. Myslela som si, že sa stalo niečo vážne!“ osopila som sa naňho s úsmevom.

Chvíľu na mňa nechápavo hľadel a snáď prvý raz v živote stratil reč.

„No, vieš...“ začal neurčito a poškrabal sa po hlave.

Prikývla som. „Viem, James mi to povedal.“

Siriusovo obočie vyletelo až kdesi na druhý koniec hlavy.

„James ti to povedal? Všetko?“ koktal pomaly.

Zasmiala som sa a podišla k nemu. „No tak, Black, spamätaj sa!“ tresla som ho do ramena. „Si predsa chlap! Teba niečo také ako láska nezloží!“ povzbudzovala som ho.

Pousmial sa, no vzápätí znova zvážnel. „Takže ty nevieš...“

Pozrela som naňho. Čo neviem? Nechápavo som pokrútila hlavou.

„Uf, to je dobré,“ vydýchol si a vykročil smerom k jazeru.

Nechápala som. Už druhýkrát za dnešný deň som ho nechápala a to sa mi vôbec, ale vôbec nepáčilo.

„No tak, Sirius, čo neviem? Kto to je? Poviem ti, nech je to ktokoľvek, ja budem rada. Asi ju celú vybozkávam od šťastia, že si dokázala ukradnúť tvoje srdce,“ zasmiala som sa šťastne.

Sirius zastal na kraji jazera a sadol si na zem. Pridala som sa a objala ho kolo pliec.

Prečo sa mi zdalo, že ho to trápi viac, než by bolo normálne? Je možné, že to dievča ho nechce? Ale, to je hlúposť! Ktoré dievča by ho nechcelo? Teda, okrem mňa?

„Problém je v tom, že ona ma nechce,“ zamrmlal sklamane a bolestne si vzdychol. Prvýkrát v živote som ho videla naozaj nešťastného. Zamrazilo ma. Pustila som mu ramená a trochu sa posunula, aby som naňho poriadne videla.

Chytila som ho za bradu a štýlom, ktorý bol mne úplne neznámy, pretože som sa pri ňom správala vždy tak trochu ako chlapec, som mu podvihla bradu, aby som mu videla do očí.

„Tomu neverím?“ pokrútila som hlavou. „Ktorá by ťa nechcela? Si lámač ženských sŕdc, nepoznám dievča, ktoré by ti odolalo,“ vravela som povzbudzujúco a prebodávala ho očami.

On si však len smutne vzdychol a pozrel kdesi za mňa.

A vtedy mi napadla šialená myšlienka. Opatrne som ho donútila, aby sa na mňa znova pozrel a pomaly, akoby som sa pýtala malého dieťaťa, som sa spýtala: „Alebo je to niektorá z tých, ktorým si už zlomil srdce a bojíš sa, že ťa neprijme späť? O to sa nemusíš báť, Sirius, každá baba, ktorú si kedy zbalil, by bola šťastná, ak by si jej povedal, že ju ľúbiš!“ dohovárala som mu a radostne som sa usmievala. Všetkým, čo som hovorila, som si bola absolútne istá. No on akoby moje slová prepočul, len smutne pokrčil plecami a neurčito mi hľadel do očí.

„No ták, Sirius!“ zatriasla som ním. Vyzeral, akoby bol v nejakom tranze. „Pozri sa, musíš to vyskúšať. Kde sa podel ten odvážny Sirius, ktorý sa nikdy ničoho nebál?“ nadvihla som obočie prísne.

V tej chvíli som sa zarazila. „Snáď to nie je Evansová?“ spýtala som sa zhrozene a prikryla som si ústa.

Konečne sa usmial. „Nie, nie je, neboj sa,“ pokrútil hlavou.

„Uf, no to som rada, lebo James by ťa asi zabil,“ uškrnula som sa. „To vieš, nečudovala by som sa ti. Evansová je asi jediné nezadané dievča na škole ktoré ťa odmietlo, teda, okrem mňa, lenže ja sa nerátam,“ dodala som rýchlo, keď ma prebodol očami.

„To je pravda,“ zamrmlal.

Pokrútila som hlavou. „Počuj, nech je to ktokoľvek, choď za ňou a povedz jej, čo cítiš. My dievčatá nie sme ako ty, ktorý nad vyznaním lásky mávneš rukou a o týždeň ťa vidíme s inou, pre nás každé vyznanie lásky niečo znamená, tak za ňou choď a povedz jej to, lebo sa môže stať, že to namiesto teba urobí niekto iný, a ver, neexistuje nič bolestivejšie, ako zlomené srdce,“ dohovárala som mu pomaly.

„Tak teda dobre,“ prikývol nakoniec.

Spokojne som sa usmiala. „No že si sa spamätal, Bl...“

Nedokončila som. V tej chvíli spravil niečo také nečakané (teda, aspoň v mojom prípade), že som prestala dýchať a mala som pocit, akoby mi do žalúdka vysypali vedro ľadu.

Rýchlo sa naklonil ku mne pobozkal ma. Tak nežne, tak vášnivo, až som mala pocit že ak by medzi nami nebolo také dlhoročné priateľstvo, tak by som sa asi zosypala, no takto som ani len netušila, čo si myslieť. Len som na svojich perách cítila jeho jemné pery, no niečo vo mne mi bránilo opätovať mu jeho vrúcny bozk, hoci vtedy som si uvedomila, že to všetko, čo som mu povedala, som myslela vo všeobecnosti, na mňa to neplatilo.

Nič z toho, že každé dievča by bolo šťastné, ak by jej vyznal lásku, na mňa neplatilo. Ja som bola predsa Dominika Slobodová, najlepšia priateľka Siriusa Blacka, jediné dievča, ktoré nikdy neodolalo jeho šarmu a nepodľahlo ilúziám o jeho neexistujúcej láske.

Jemne som sa zaprela svojimi dlaňami o jeho hruď a odtlačila som ho od seba.

„Sirius,“ pokrútila som hlavou a v tej chvíli som si uvedomila, že mi po tvári stekajú slzy. Preto mi to nechcel povedať. Poznal ma lepšie, než ja sama. Vedel, že ho odmietnem, práve preto mi to nechcel povedať. Práve preto mi nechcel povedať, kto je jeho vyvolená. Pretože som ňou bola ja.

Ja som tá, ktorá mu zlomí srdce. A vôbec to nebude vtipné, pretože ja budem, ja už som príčinou jeho nešťastia v láske, na ktorú ani neveril. O ktorej vždy vyhlasoval, že je nemožná a že neexistuje. A teraz tu sedel, predo mnou, a každým svojim pohľadom, dotykom a bozkom mi ju vyznával. A ja som si v tej chvíli uvedomila, aká som bola hlúpa a slepá. Že som dovolila Siriusovi Blackovi, aby sa do mňa zamiloval, len tak, bezhlavo, práve do mňa, do dievčaťa, ktoré mu nemohla opätovať lásku!

„Ja viem,“ sklopil pohľad. Ešte nikdy som ho nevidela takého zlomeného.

„Mrzí ma to,“ zašepkala som so slzami v očiach a tuho ho objala.

„Nechaj ma, prosím ťa,“ povedal potichu. V hrdle mi navrela hrča. Zase som taká sprostá! Zlomila som mu srdce a teraz ho tu objímam?! Rýchlo som ho pustila, bez slova sa postavila a odišla.

Nechala som ho tam, sediaceho pri jazere, veľkého, šarmantného, krásneho, všetkými ženami žiadaného Siriusa Blacka, teraz zlomeného láskou. Nešťastnou láskou ku mne. K jedinému dievčaťu, ktoré kedy naozaj chcel, no nikdy nemohol mať.


[ » na začiatok « ]


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Nevyhnutnú súčasť väčšiny protijedov tvorí práve koreň mandragory.
CITÁTY
Bol som talentovaný, bol som skvelý, chcel som ujsť, chcel som zažiariť, chcel som slávu.

Albus Dumbledore,
HP7: Dary Smrti
(kap. 35, str. 591)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018