Poviedka:
Pridaná: 27.6.2011, 18:12:21
Čítaná: 6239×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Phillip Kassend, Sectum Snape, Sevana Snapeová
Stručný dej: Starý Snape zomrie... aký má závet?

Literárna forma: próza
Žáner: tragédia

Posledná vôľa starého Snapa

Vážený pán Severus Seamus Snape. Z poverenia notára mám tú smutnú a neodkladnú udalosť, oznámiť Vám, že sa máte dostaviť na dedičné konanie po Vašom zosnulom otcovi Seamusovi Lukasovi Snapovi.

Tento lístok si Severus od jeho doručenia ráno prečítal snáď tisíckrát. Stále nemohol uveriť, že ten človek, ktorý sa tváril, že ho vychováva, ale namiesto toho si nenechal utiecť žiadnu príležitosť na to aby ho udrel. Jeho alebo jeho mamu, ktorá možno trošku morbídne povedané, utiekla od neho na druhý svet. Striaslo ho pri spomienke na toho večne nazúreného tyrana, ktorého muklovský notár nazval „jeho otcom.“

Zúrivo si ešte raz prečítal tento krátky úryvok, ktorý si zvýraznil z tých všelijakých omáčok, ktorých tam bolo strašne veľa. Vzal ho do ruky a premeral si papier zúfalým a možno trochu zvedavým pohľadom. Čo mu mohol tento krutý človek len nechať?

Spomenul si na ich posledné stretnutie, na to stretnutie, ktoré ho tak poznačilo. Ak ho predtým bral niekto za utiahnutého čudáka po tomto to musel naozaj zvážiť. Boli vtedy práve v šiestom ročníku, keď za ním do triedy vošiel profesor Albus Dumbledor. Mali hodinu so Slughornom, ktorý keď videl Dumbledorov smutný pohľad akým prosil o uvoľnenie z hodiny Severusa, pochopil. Vyšli spolu na chodbu a vtedy ešte mladého Severusa premkli náhle pocity strachu a zúfalstva. Čo sa deje, že sa Dumbledore- ten veľký dobrotivý čarodej tvári tak skormútene? Za chvíľu sa to dozvedel a teraz s odstupom času si uvedomoval, že po hodine, keď on skormútene kľačal na zemi a potichu smoklil do vreckovky, aj výrazy tých večne uštipačných chrabromilčanov boli veľmi ľútostivé.

Prebral sa z myšlienok a prudko vstal z postele. Nie pre toho chumaja si tu nebude vylievať slzy ani keby neviem, čo sa dialo. Mamu mal rád, vždy ho ochraňovala, ak mohla a zdedil po ňu tú najlepšiu vec v jeho živote. Mágiu. Pred tým než zomrela veľmi jej vyčítal, že si vzala mukla a preto sa neraz dokonca hádali. Ale po tom, čo ho mal na starosti, len tento tyran sa už naozaj nemohol dočkať času, keď dosiahne sedemnásť rokov.

Odvtedy žil tu na tomto pre niekoho veľmi nepríjemnom mieste, no on to považoval za raj na zemi. Hlavne preto, že to bolo len jeho miesto a nikto sa nestará o to ako žije a čo robí. Ešte raz si zúfale prečítal celý list, v domnení, že tam bude aspoň naznačené, čo mu mohol nechať.

„Dofrasa!“ zvrieskol do tichého, prázdneho domu, kde bol vždy sám. Nevedel prečo, ale zrazu potreboval vyliať všetku nenávisť, ktorú voči tomu človeku cítil. No nadávku už nevypustil zo svojich úst. „Len pokoj Severus, pokoj. Oklumencia.“ šepkal a premkol ho dokonalý pocit zmätenia. „Dooo...“ chystal sa zahrešiť, no spomenul si na to, čo si sľúbil tak sa ovládol. Veď si zabudol prečítať kedy vlastne to dedenie je!

„...prosím dostavte sa na adresu Londýn..bla, bla, bla... dňa 14.7. o 2.00 poobede.“ prečítal si záver listu, na ktorý sa doteraz ani nepozrel. Intuitívne sa pozrel na kalendár, ktorý mu visí nad posteľou a veľmi šokovane si uvedomil, že je 13., teda ak sa to ráta je už 14. tesne po polnoci. Ľahol si, vyčistil myseľ a vďaka tomu sa mu podarilo zaspať. Konečne.

„Dobrý deň.“ ozval sa prísnym hlasom, keď vošiel do miestnosti notára Phillipa Kassenda. Sedel za stolom a vyzeral prinajmenšom milo. Bol to nízky troška bucľatý muž, s hnedými prešedivenými vlasmi a svetlohnedými očami.

„Ach dobrý deň ste Severus Snape, všakže?“ milo sa opýtal a Severus rázne prikývol. „Tak si tu pekne sadnite a môžeme začať.“ usmial sa na nich povzbudivo a vybral si nejaký papier spod kopy na jeho stole.

„...svojmu synovi Sectumovi zanechávam dom na tejto adrese z toho dôvodu, že tam bývala tvoja mama a mal by to byť tvoj majetok, ale ona to vtedy napísala na mňa.“ prečítal a Severusa zamrazilo. Takže jeho otec sa potom znova oženil a mal dokonca syna! Striaslo ho a miernym úkosom pozrel na ešte chlapca vedľa seba ako preberá list vlastníctva.

„...ďalej mu zverujem do vlastníctva aj záhrady a polia v okolí Oxfordu, ktorých som podielový vlastník.“ znova sa tu zastavil a podal jeho mladšiemu nevlastnému bratovi ďalší list vlastníctva. Severus aj keď sa mu to priečilo, musel uznať, že sa naňho Sectum dosť podobá.

„...svojej dcére Sevane zanechávam sad neďaleko Oxfordu..“ zarazil sa notár a zahľadel sa na bratov. „Kde je vaša sestra?“ spýtal sa a najprv pohľadom prešiel na Severusa, ktorý len pokrčil plecami, lebo naozaj si nemyslel, že má sestru.

„Naša nevlastná sestra Sevana Alena Snapová, je bohužiaľ mŕtva.“ oznámil mu Sectum a podal mu jej úmrtný list.

„Ach, ale aj v takomto prípade je tu zátvorka. ...Sad získa teda Severus, ale len pod podmienkou, že dovolí Sectumovi chodiť tam po hrozno.“ povedal a úkosom pozrel na oboch nevlastných bratov. Takýto zvrat naozaj nikto nečakal.

„Ešte niečo mi odkázal?“ opatrne sa opýtal.

„Už bohužiaľ nič pán Snape.“ odpovedal mu Kassend.

„Dobre, ale teraz už môžem ísť?“ rázne sa opýtal Sev, keď vo svojich rukách pevne zvieral list vlastníctva. Nedokázal pochopiť ako je možné, že už nie je taký chladný ako keď sa tú správu dozvedel. Možno zistenie, že má brata, ktorý vyzeral skoro rovnako ako on a ešte mal aj sestru, ktorá zomrela? Dvaja nevlastní súrodenci, o ktorých nič nevedel a jeden- teda jedna už nežije? Prečo sa o tom dozvedel až teraz?

„Samozrejme môžete ísť.“ povzbudivo sa naňho usmial notár, ktorý si zjavne myslel, že tie otázniky na jeho tvári spôsobila smrť jeho otca Seamusa Lukasa Snapa.

***

Marike Scrooge a môjmu malinkému Olymu :)

[ » na začiatok « ]