Poviedka:
Pridaná: 23.6.2011, 22:07:59
Čítaná: 5696×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Kalíchová, Sapot,...
Stručný dej: Kalíchová sa na seminári profesorov elixírov bezhlavo zaľúbi do Severusa Snapa, ale ten z toho musí nejako elegantne vykľučkovať... podarí sa mu to?

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Severus Snape, Kalíchová a Sapot

Mnohí z vás nevedia, kto sú harpya a Sapot tak to rýchlo zhrniem. Sapot a Kalíchová sú učitelia na jednej čarodejníckej škole v Európe a so Snapom sa stretnú na seminári v ich Európskej škole.*

„Tak, čo si myslíš o tom, ako sa vyučuje na iných školách?“ opýtal sa Kalíchovej Sapot, keď prechádzali chodbami európskej školy. (pozn. Nebudem ju menovať!) Bol večer v prvý deň semináru učiteľov elixírov a dnes sa prezentovali učitelia z Abú Dhabí.

„Neviem, čo si o nich mám myslieť. Počul si ako zvláštne hovoria? Skoro nič som im nerozumela.“ posťažovala sa a medzitým študovala poznámky, ktoré si napísala počas výkladu.

„Ukáž mi tie tvoje poznámky. Ja som totiž tiež neporozumel ani slovu, tou ich angličtinou.“ povedal jej Servín a chystal sa jej vytrhnúť poznámky z ruky, ale ona si ich pritisla na prsia a vystrela sa. „No tak nebuď taká.“ usmial sa na ňu a znova sa jej ich chystal zobrať.

„Mal si počúvať Servín. Žiadnu inú pomoc ti nemôžem dať.“ hrdo zdvihla hlavu a odišla hore do svojej kancelárie. Nemohol predsa vidieť to, čo mala napísané za okrajmi svojich poznámok, ktoré vlastne pozostávali len z dvoch poznámok- Oni sa učia na zemi, a , Kotlíky majú len vo veľmi dôležitých elixíroch, inak používajú misky.

Za okrajom je napísané meno jedného učiteľa, ktorý sa prezentujú zajtra. Jeho meno by teraz napísala aj odzadu aj spredu. Nádherné meno a ročník rovnaký ako ona. Skoro celý čas som na neho pozerala, len vtedy nie, keď sa na ňu pozeral Sapot. Kedysi s ním mala plány, ale teraz...

„Nádherné ráno všetkým prajem! Dnešný deň sa nám odprezentujú ako prví Angličania zo školy Rokfort.“ pri tomto slove sa riaditeľka pozrela na muža v čiernom hábite, na ktorého sa Kalíchová veľmi rada pozerala. „A ďalej sa odprezentujú Belgičania zo školy ...“ a ďalej už ona nepočúvala. Zaujala ju myšlienka na toho učiteľa. Volal sa Severus Snape, ako sa včera predstavil a stále sa tváril veľmi neprístupne a odmerane ako ona, keď zvyčajne učí. Včera sa vždy pozeral na toho, kto rozprával alebo na roh svojho hábitu.

Veľmi ju to trápilo, ale vedela, že teraz bude musieť na niekoho hľadieť a chcela si nahovoriť, že by to mala byť práve ona. Severus vyzeral rovnako, ako vždy. Celý v čiernom, ostrý nos a veľmi krásne tmavé čierne oči, v ktorých by sa Kalíchová najradšej utopila. Práve predstúpil pred všetkých učiteľov elixírov a chvíľku blúdil očami. Zastavili sa tesne pri nej a ona neodolala a otočila sa aby zistila, kam sa díva. Veľmi sa divila, že pozerá na Sapota, ale svoju chvíľkovú nepozornosť zamaskovať tým, že pozrela do svojich poznámok a zapisovala si všetko, čo hovoril. Už teraz premýšľala nad tým ako ho osloví.

„Snape?“ oslovila ho opatrne, keď ako skoro posledná za ním vychádzala z konferenčnej miestnosti vedľa riaditeľkinej pracovne.

„Áno?“ opatrne sa obzrel a keď zbadal ju nachvíľku sa mu v očiach mihol závan prekvapenia, ale hneď ho vystriedal ten istý výraz, ako pred tým. „Ach profesorka Kalichová! Čo potrebujete?“ jemne sa jej spýtal a mierne naklonil hlavu.

„Potrebujem sa spýtať na niečo, čo je trošku, no ako to povedať...“ zaváhala na chvíľku a zatvárila sa veľmi zmätene. Veľmi nevedela, čo mu má povedať a tak.

„Zrejme sa nechcete pýtať na školu,“ usmial sa na ňu a to jej dodalo odvahy.

„Ach tak ja len, či nechcete ísť so mnou na večeru?“ povedala prvé, čo jej napadlo a Snapov zarazený pohľad skormútene sklonila hlavu a chystala sa utiecť, tak ako nejaká malá školáčka.

„Ach pani profesorka! Neviem, čo je to veľmi dobrý nápad, ale rád vám vyhoviem.“ usmial sa a veľmi ju tým prekvapil. Toto by od neho nečakala. Usmiala sa naňho tiež a bez rozlúčky sa najprv len veľmi rýchlou chôdzou a potom až šprintom rozbehla do svojej spálne. Hodila sa na posteľ a skoro až jasala nad tým, že Severus teraz potvrdil jej pozvanie skoro na rande.

V živote sa netešila tak ako na dnešný večer. Celé vyučovanie pri deckách presnívala a ony jej to odpustili, keď videli aká je šťastná. Nikdy sa viac netešila a dievčatá si dokonca sadli cez prestávku ku nej a vypytovali sa jej na to. Bola veľmi rozrušená, ale všetko im povedala len v hádankách bez presných mien. Akokoľvek sa snažila odučiť aspoň jednu hodinu s tretiakmi nešlo jej to. Tak im dala presne ten elixír aký ona teraz už nepotrebovala, elixír šťastia.

Má ju aspoň trocha rád? Táto myšlienka sa jej vracala ako bumerang večer, keď sa pripravovala na to ako ho príjme. Chcela ho prijať vo svojej kancelárii, ale dievčatá jej to vyhovorili, lebo vedeli ako to skončí.

„Za katedrou ste až príliš prísna pani profesorka.“ smiali sa z nej a radili jej aby ho privítala vo svojej obývačke. Urobila tak a keď niekto zaklopal na jej dvere od vzrušenia mu takmer neotvorila. Prišiel rovnaký ako vždy, aj keď sa na ňu usmieval. Bola šťastná a táto večera ju udržala v tom, že medzi nimi naozaj preskočila iskra.

Celý tento mesačný seminár strávili spolu ako pár a každý im hovoril akí sú spolu zlatí. Mali sa veľmi radi, no nakoniec on odišiel, ale prezradil jej tajomstvo.

„Vieš, ja viem, že ma máš veľmi rada, ale uvedom si, že by to takto nešlo. A jedno tajomstvo. Sapot ťa ma radšej ako ja a vy sa k sebe viac hodíte.“ smutne sa na ňu usmial a odišiel...

----

Venujem Marike Scrooge, ktorá ich všetkých má rada :).

[ » na začiatok « ]