|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




Allyn Suová

A bude po mojom!

1. kapitola: 1


Námet: Allyn Suová

Text: Marika Scrooge

__________________________________________________________

Ella zbehla dole schodmi a skočila na prah dverí. Z ramien jej visela vyťahaná flanelová košeľa, na plecia jej padali rozcuchané svetlohnedé vlasy a v ruke držala malý ruksak.

„Ocko, môžeme ísť!“ zavolala do kuchyne. Jej otec sa ešte stále trápil s novou umývačkou riadu. Bol to skvelý človek, veľmi ho ľúbila, no bol jednoducho technický antitalent.

„Hneď idem, Elli, len... ešte...“ začula tresknutie, „musím nejako vypnúť...“ ďalšie tresknutie, „tú umývačku!“

Ella pregúlila očami a pustila batoh na zem. „Ukáž to sem,“ rozkázala s úsmevom a mierne odsunula otca nabok. Sklonila sa nad umývačku, vytočila rúčku a stačila červený gombík.

Otec stál nad ňou a začudovane ju pozoroval. „Aha, takže takto!“ zvolal natešene.

„Áno, takto,“ uškrnula sa, schmatla ho za rukáv a ťahala ho k dverám. „Poďme už, oci, lebo zmeškáme a ja chcem večer pozerať film,“ zahundrala napoly nedočkavo, napoly posmešne, strčila nohy do botasiek a vyšla von na ulicu.

„Čo zase dávajú?“ spýtal sa a zamkol dvere.

Elle sa rozžiarili oči a šťastne odvetila: „Harryho Pottera.“

Otec pregúlil očami a vykročil na cestu. „Veď už si to videla najmenej miliónkrát.“

„Oci, ty si videl Krstného otca najmenej miliónkrát, a aj tak si ho vždy pozrieš, či nie?

„No, áno, ale to je iné,“ odporoval jej.

Ella nadvihla obočie. „Naozaj? A prečo?“

„No... lebo Krstný otec je zlatá klasika,“ odvetil a pozrel do neba. Jeho slabosť pre osudy mafiánskej rodiny Corleonovcov sa vyrovnala iba Ellinej slabosti pre Harryho Pottera.

„A Harry Potter nie je? Ocko, ja ťa nechápem. Je to Rocky našej doby!“ zvolala rozčúlene, až sa za ňou zopár ľudí obzrelo.

„Porovnávať Harryho Pottera a Rockyho,“ pokrútil hlavou neveriacky a pozrel do diaľky na malú cukráreň, kde sa mal stretnúť so svojou novou priateľkou. Ella každé dva až tri mesiace absolvovala takéto stretnutia. Jej otec bol dobrý človek, len sa o ňu príliš bál. A bál sa aj o seba. Odkedy ho opustila Ellina matka, nechodil ani s jednou ženou bez toho, aby mu ju Ella neschválila. Čo znamenalo, že ešte zatiaľ nemal normálny vzťah. Okrem jedného.

„No nehovor,“ pokračovala Ella. „Rocky má šesť dielov, Harry Potter sedem, filmových osem – teda, o chvíľu,“ dodala skľúčene, „navyše, sú nakrútené podľa knižky, a hlavne, chlapi sa tam nemlátia hlava-nehlava.“

„Rocky nie je len o boxe,“ podotkol otec a zastal na semafore.

Ella si založila ruky na prsiach a zamračila sa na plagát na druhej strane cesty, z ktorej svietili tváre troch jej odľúbených hrdinov – hnedovlasého dievčaťa, ryšavého chlapca a chalana s očami modrými ako nebo. Modrými! Vždy, keď Ella ten plagát videla, išlo ju roztrhať od zlosti.

„Ja viem, a ani Harry Potter nie je len o čarovaní!“ odsekla, hoci vedela, že táto debata nikam nevedie. Jej otec nemal pochopenie pre jej záľuby, hlavne nie pre Harryho Pottera, a to jej vadilo najviac.

Ako vravievala Alena – otcova bývalá priateľka, „chlapov nezmeníš“ – a ani sa o to nepokúšala. Len jej to niekedy strašne prekážalo.

„Ešte mi povedz, čo je vlastne zač,“ zamumlala a ešte stále sa mračila na plagát k DVD Harry Potter a Dary Smrti I.

„Je to servírka. Pracuje v tej cukrárni, kam ideme.“

Ella sa zarazila: „Len mi nehovor, že nás bude obsluhovať.“

„Nie, na dnes si vybrala voľno, špeciálne kvôli nám,“ usmial sa.

Ella si nespokojne vzdychla. „To určite. Kvôli tebe.“

Jej otec bol veľmi šikovný právnik, boli relatívne bohatí, a v poslednej dobe sa naňho lepili iba samé babizne, ktorým nešlo o nič iné, než o jeho prachy. Natasha ich volala „zlatokopky“, a v niektorých prípadoch musela Ella uznať, že iné pomenovanie sa pre ne ani nehodí.

Otec jej podržal dvere a Ella vstúpila dnu. Zvalila sa na stoličku a položila si ruksak k nohám. Z vrecka vytiahla mobil a začala hľadať v zozname Natashu.

„Odlož ten mobil,“ zahundral otec a sadol si vedľa nej.

„Veď tu ešte nie je,“ odvrkla nahnevane a začala písať SMSku.

„Povedal som, aby si ten mobil odložila,“ zavrčal a nevraživo na ňu pozrel.

„Teraz vyzeráš ako Snape,“ odsekla mu, uložila správu a vložila si mobil späť do vrecka.

„Už ti niekto povedal, že si príliš drzá, mladá dáma?“

Ella si vzdychla, no nepovedala nič. A čo iné mi ostáva? pomyslela si trpko a obzerala si jedálny lístok.

„Ozett!“ začula za sebou piskľavý hlas, až nadskočila.

„To nie je možné!“ zahundrala Ella a tresla jedálničkom o stôl.

Nevrlo sa otočila a zbadala za sebou vysokú ženu s peroxidovými vlasmi, ostro naružovanými perami a úzkymi letnými šatami.

„Sandy!“ usmial sa Ozett a postavil sa, aby jej pritisol na líce bozk.

Ella privrela oči. Bála sa, že sa pozvracia. Už vtedy jej z nej bolo zle, no to, čo nasledovalo potom, ju vytočilo takmer do nepríčetnosti. Sandy nerozprávala o ničom inom, len o sebe, o tom, aké tričko si včera kúpila, ako miluje topánky na vysokých opätkoch, ako miluje maľovať sa a ako by sa aj Elle zišlo trochu vytrhať obočie a dať špirálu, aby vyzerala viac ako dievča. Toto už bolo na Ellu dosť.

„Prepáčte, ak nechcem vyzerať tak umelo a cukríkovo, ako vy!“ zrúkla nahnevane a pustila vidličku do taniera.

Sandy párkrát zažmurkala a potom pozrela na Ozetta. „Ty jej dovolíš, aby sa ku mne takto správala?“ vyskočila dotknuto a takmer prevrhla šálku s kávou.

Ozett mlčal, no po chvíli sa otočil na Ellu a prísne prikázal: „Ospravedlň sa jej.“

Elle klesla sánka. Nemohla tomu uveriť. On prikazuje jej, vlastnej dcére, aby sa ospravedlnila za niečo, čo ani neurobila?

Zaryla nechty do stola a rezignovane odvetila: „Nie.“

„Urazila si ju,“ zasyčal, no Ella ho nepočúvala.

„Ona ma urazila ako prvá,“ trvala na svojom tvrdohlavo. „Som taká aká som, a som na to hrdá. Mňa nikto meniť nebude. Ak sa ospravedlní ona, ospravedlním sa aj ja. Inak nie,“ pozrela do diaľky.

Zrazu jej pohľad padol na niekoho na druhej strane ulice. Zmätene otvorila ústa a cítila, ako sa jej zastavuje dych. Nie, to nie je možné, prebleslo jej mysľou. To nie je on... To nemôže byť on! premýšľala zmätene a ťažkopádne preglgla. On nie je skutočný!

„Ella! Ella!“ začula vzdialený hlas svojho otca a vzápätí sa jej pred očami zjavila jeho nahnevaná tvár.

„Nesnaž sa ma ignorovať, mladá dáma, okamžite sa Sandy ospravedlň!“

Ella ho nepočúvala. Pred chvíľou zbadala na ulici niekoho, koho vidieť nemala. Nikdy, okrem svojich predstáv a filmoch. Zmätene pokrútila hlavou a priložila si ruku na čelo.

Spamätaj sa, dievča! Je načase, aby si otec našiel nejakú normálnu priateľku, pretože ti z nich ešte preskočí, vravela si v duchu.

„Ella počúvaš ma?“ ozval sa Ozett a lúskol jej pred očami prstami.

„Tamto stojí Sandy a čaká na tvoje ospravedlnenie,“ ukázal prstom na ružovú ženu.

Ak by bola nižšia a tučnejšia, vyzerala by čisto ako Umbridgová.

Do frasa, Ella, už prestaň! tresla sa po čele. Tebe z toho Harryho Pottera už šibe! No tak, dievča, spamätaj sa! Máš tu nazúreného otca a urazenú zlatokopku, nie je čas premýšľať na Harrym Potterom!

„Tak bude to?!“ zvolal Ozett nahnevane a takmer tresol päsťou do stola.

Ella schmatla ruskak a vyhodila si ho na rameno. „Nie, ak sa najprv neospravedlní ona!“ zopakovala, postavila sa a zadívala sa Sandy do jasnomodrých očí.

Chvíľu na seba mlčky hľadeli, Sandy mala prekrížené ruky a mierne si arogantne klopkala topánkou o podlahu.

Ella pokrčila plecami a vyšla von.

„Ella! Ella!“ počula za sebou otca, no ignorovala ho. Ak mu je nejaká jeho „priateľka“ dôležitejšia než jeho dcéra, tak ho nebude počúvať.

Ella odomkla dvere a zatresla ich za sebou. Vošla do obývačky a zvalila sa na gauč. Vedela, že toto sa nezaobíde bez kriku. A rodinné problémy sa riešili vždy v obývačke.

„Myslel som si, že tu budeš,“ ozvalo sa za ňou a o chvíľu si k nej prisadol otec. Ella naňho ani nepozrela, len čumela pred seba a v duchu bola odhodlaná obhajovať svoju vlastnú pravdu.

„Vieš, ublížila si jej,“ začal Ozett zmierlivo a položil jej ruku na plece.

Elle bolo do plaču. Tu nešlo o to, koho urazila a či vôbec niekoho urazila. Tu išlo o to, že jej otec vedel obhajovať vždy všetkých ostatných, no Ellu nikdy. Za všetko, čo sa stalo, mohla ona, aj za to, keď nedopatrením (a netušila ako), vyhádzala z kontajnera pred domom všetky smeti alebo jej po hádke so spolužiakom náhodou z ruky vyskočil laboratórny potkan a kusol ho do prsta. Nikdy sa za ňu nepostavil, čokoľvek sa stalo, zo všetkého ju len obviňoval. Nikdy mu to nepovedala, väčšinou sa ich hádky končili plačom, Ella vybehla hore do svojej izby a jej otec chodil pár dní nafúknutý ako kohút a ledva s ňou prehodil nejaké slovo.

„A čo ona mne?“ odsekla a vzdorovito a pozrela opačným smerom.

„To, že ti niekto povie, aby si si vytrhala ako obočie, ešte nemusí byť urážka!“

„Nie, to je konštatovanie, ktoré mi ublížilo,“ odvrkla.

„Ako ti môže ublížiť, ak tie niekto povie, že máš husté obočie!“ zasmial sa nechápavo.

Ella naňho neveriacky pozrela: „Tak, ako jej ublížilo, keď som jej povedala, že je umelá a cukríkovská alebo keď tebe niekto povie, že ti nesedí oblek! Ale chápem!“ zalomila rukami a zrazu cítila, ako sa v nej všetok ten hnev, ktorý v sebe tak dlho potláčala, hromadí a derie sa na povrch. „Tebe je to jedno, ty si chlap, tebe to neublíži! Lenže mňa to urazilo, ocko!“

Teraz už kričala a bolo jej úplne jedno, že jej otec vyskočil z gauča, akoby mu bola bývala jednu vrazila. Mlčal, no päste mal zaťaté a prepaľoval ju svojimi hnedými očami.

„Je mi jedno, či ťa to urazilo, alebo nie,“ zavrčal, „môžeš sa spoľahnúť , že najbližšie dva týždne nikam nepôjdeš. Zo školy rovno domov, až kým sa nenaučíš, čo je slušnosť. Teraz choď hore do svojej izby!“ prikázal rozčúlene a prst sa mu triasol.

Ella sa snažila potlačiť slzy, ktoré sa jej tisli do očí. Nemienila sa však s otcom hádať. Vedela, že by to aj tak bolo zbytočné. A tak len schmatla ruksak a vykročila von z obývačky.

„Mimochodom, ani na tú oslavu nejdeš!“ zavolal za ňou.

Ella sa ani neobzrela. To jej bolo jasné. Vedela to, už keď vytiahla mobil v cukrárni pred tým, než prišla Sandy. No už vtedy sa rozhodla. Rozhodla sa, že je načase niečo urobiť. Že je načase ukázať svojmu otcovi, že sa o seba dokáže postarať aj sama. Ak mu nestačí to, že brigáduje, stará sa o domácnosť a ešte sa aj sama učí, tak možno útek z domu mu konečne otvorí oči. Natashinu oslavu sedemnástych narodenín nezmešká. Bola to jej najlepšia kamarátka, darček mala pre ňu kúpený už takmer rok predtým, a teraz nebola ochotná čučať v izbe a sedieť v tme, zatiaľ čo jej najlepšia kamarátka bude sklamaná, že na jej oslavu neprišla.

Zatresla za sebou dvere a zvalila sa na posteľ. Čo si obliecť? prebleslo jej mysľou. Nikdy sa o módu veľmi nestarala, ale Natashi sľúbila, že si vezme niečo elegantnejšie, ako len mikinu alebo dlhú košeľu a rifle. A že sa učeše, samozrejme.

Postavila sa pred skriňu a založila si ruky vbok. Mlčky pozorovala oblečenie na vešiakoch a poličkách.

„Toto nie, toto nie, toto nie,“ hundrala si a šmátrala medzi hŕbou oblečenia. „Do frasa, to tu nemám nič, čo by som si mohla obliecť?“ zahromžila rozčúlene a schmatla mobil.

„Nataša, ahoj,“ začala, keď jej zdvihla najlepšia kamarátka.

„Čau, už som ti chcela volať, potrebujem pomôcť s prípravou,“ ozval sa z druhého konca linky sklamaný hlas.

„Prepáč, ale otec mi dal zaracha. Ale neboj sa, ja za tebou dôjdem, len trošku neskôr, prepáč mi to,“ vysvetľovala Ella rýchlo a ešte stále hľadala niečo na seba.

Nataša si vzdychla, chvíľu mlčala a potom odvetila: „Dobre, kašli na to, a otcovi odkáž, že ťa oberá o skvelú zábavu.“

Ella nadvihla obočie. „Ak by som mu to povedala, asi ma vyrazí z domu.“

„Tak to by si aspoň mohla prísť k nám skôr, či nie?“ zasmiala sa.

Ella sa zachechtala. „To mi nenapadlo. Ale nie preto ti volám. Počuj, neviem...“

„... čo si máš obliecť, rozumiem,“ dokončila Nataša.

Ella neveriacky pokrútila hlavou. Boli priateľkami viac než desať rokov, no nikdy neprišla na to, ako je možné, že Natasha väčšinou vždy presne vie, čo chce povedať.

„Nemáš ešte ten top s Audrey Hepburn, čo ti kúpila Alena?“ spýtala sa nevinne.

„Veď vieš, že mám.“

„Tak ho nahoď na seba. Nezabudni lak a ceruzku, a špirálu,“ komandovala ju a Ella lietala po izbe a vyťahovala zo šuflíkov všetky veci, ktoré jej Natasha diktovala.

„A dole?“ spýtala sa Ella s úškrnom.

„Príď dole bez, aspoň budeš originálna,“ zachichotala sa. „Ale nie, veď rifle. Vidím to tak, že ti budem musieť dať rýchlokurz módy. Odkedy odišla Alena, nejako si sa v nej stratila.“

Ella pokrčila plecami. Odkedy odišla Alena, množstvo vecí sa stratilo.

„Ešte mi povedz, že si mám vytrhať obočie, aby som vyzerala ženskejšie a asi ti ten darček nedám,“ zahundrala, a schmatla uterák.

„Čo? Prečo? Nechápem,“ začudovala sa Tasha.

„Nerieš, o polhoďku som u teba,“ zakončila Ella, hodila telefón na posteľ a vliezla so kúpeľne.


„Dobre, dievča, je načase, aby si využila svoje horolezecké schopnosti,“ zahundrala si popod nos, pevne objala veľký balíček a pozrela dole z okna. „Ale veď ty žiadne nemáš,“ zaúpela vzápätí a zaryla nechty do mäkkého papierového obalu, ktorý sa mierne natrhol.

„Do frasa!“ zanadávala a vzápätí si prikryla ústa rukou. Dúfala, že otec ju nepočul. Opatrne si sadla na parapetnú dosku, narovnala knihu a pustila ju dole. So slabým buchotom dopadla na mäkký trávnik. Vyzula si topánky a šmarila ich kdesi do tmy. Veď po ceste ich snáď nájde.

„Teraz by mi sa mi naozaj zišlo vedieť sa premiestňovať,“ zamumlala, zaprela sa ruka mi o parapetu a pomaličky sa začala spúšťať dole. Snažila sa oprieť bosými nohami do steny, aby sa náhle nezošmykla a nezlomila si členok.

Chodidlá ju už boleli, no ďakovala všetkým svätým za brečtany, ktoré sa šplhali pozdĺž celého múru. Opatrne sa do nich opierala a nechala gravitáciu, nech urobí svoje. Zem bola už tak blízko. Na pol metra. Teda, aspoň tak sa jej zdalo.

Ella sa zhlboka nadýchla a pustila sa. Zavrela oči a snažila sa dopadnúť na špičky, aby si mohla čupnúť. Kedysi chodila na tanečnú a ešte stále ich mala dosť pružné.

Dopadla nohami na zem a čupla si. Trochu ju boleli, no bola rada, že sa nezranila. A že neskočila na knihu, ktorá ležala len pár centimetrov od nej. Vzala ju zo zeme, v tme našmátrala topánky, rýchlo sa obula, naposledy pozrela hore do okna a rozbehla sa k Natashinmu domu.

Všade sa svietilo, zvnútra prichádzala vrava a Ella zadychčane kráčala k domu Kovaľovovcov.

„Ahoj, Tasha, už som tu!“ zrevala do mobilu. Pochybovala, že by ju Tasha cez ten hluk, čo bol vo vnútri, poriadne počula.

O pár sekúnd sa otvorili dvere a v nich stála Ellina najlepšia kamarátka, v čiernych šatách po kolená, s nafúkanými vlasmi a večne milým úsmevom na perách.

„Už som sa bála, že si sa stratila,“ pousmiala sa, objala Ellu a voviedla ju dnu. Ella čakala, že sa na ňu nahrnie kopa ľudí, no Tasha ju ťahala preč od obývačky, do svojej izby.

„Tak, a teraz mi povedz, čo sa stalo s otcom,“ založila si ruky na prsiach a prísne na ňu pozrela.

„Vyzeráš ako McGonagallová,“ zasmiala sa Ella a pohodlne sa usadila na posteli.

„Ďakujem,“ zachichotala sa, no ešte stále čakala, kým jej Ella vysvetlí, čo sa vlastne stalo.

Ella si vzdychla a pozrela von oknom.

„Pohádali sme sa. Znova mi predstavil jednu zo svojich priateliek. Mala by si ju vidieť, čistý cukrík, už len keď na ňu pomyslím, stúpa mi hladina sacharidov v krvi,“ pregúlila Ella očami a neprítomne začala jemne škrabkať obal, v ktorom bola zabalená kniha pre Tashu.

„Taká usmievavá?“ spýtala sa Tasha a podišla k Elle.

„Nie, taká ružová. Ako cukrová vata. Fuj! Mesiac sa sladkostí ani nedotknem!“ striasla sa.

„Ale, nemohla byť až taká zlá,“ utešovala ju Tasha.

Ella pokrčila plecami. „Možnože nebola. Ale keď mi povedala, že si mám vytrhať obočie, aby som vyzerala ženskejšie, to bola posledná kvapka. A tak som jej odsekla, že nechcem vyzerať tak umelo, ako ona. Na to sa urazila, a prikázala otcovi, aby ma donútil ospravedlniť sa,“ vysvetľovala rozčúlene a cítila, ako jej na líca vystúpili červené fľaky. „Hlavná vec, že ona mňa urazila ako prvá. Otcovi to bolo zase jedno. Preto som sa rozhodla utiecť. Nemienim s ním dnes večer ostávať v jednom dome. A, navyše, mám tu pre teba darček,“ žmurkla na Tashu, „ktorý som ti kúpila už pár mesiacov dozadu.“

Vzala do ruky ťažkú knihu, postavila sa a slávnostne natiahla k najlepšej kamarátke ruku. „Nebudem ti želať, čo všetko máš mať, lebo to už všetko vlastne máš. Len nech ti to ostane aj naďalej a nech si navždy taká skvelá priateľka, ako doteraz. Mám ťa rada,“ usmiala sa Ella a tuho Tashu objala.

„Ďakujem,“ zasmiala sa Tasha a dlho tam len tak stáli a šťastne sa objímali.



Ella vyšla von, ešte raz kývla hlavou k Tashi a chystala sa zavrieť dvere.

„Si si istá, že tu nechceš prespať?“ spýtala sa Tasha a podišla k nej.

Ella pokrútila hlavou. „Nie, ďakujem. Otec sa už určite bojí, kde som zmizla. Teda, ak to zistil. A ak nie, tak o tomto ani nemusí vedieť,“ odvetila.

„Takže sa naňho už nehneváš?“ opýtala sa Tasha s nadvihnutým obočím.

Ella sa zamyslela a po chvíli odvetila: „Hnevám, ale nechcem utiecť z domu. Aj keď je tvrdohlavý, má ma rád. Nechcem ho trápiť,“ smutne sa usmiala.

Tasha chápavo prikývla a ešte raz objala najlepšiu priateľku. „Aj tak ti doživotne nezabudnem, že si prišla na moju oslavu. Ďakujem,“ zasmiala sa. „A ešte..,“ zniekadiaľ vybrala malý mafin z jednou sviečkou. „Hm, ako keby tortu.“

Ella sa nadýchla, silno fúkla a priala si. Prosím nech sa vráti Alena.

Prikývla hlavou a pozrela za Tashu do kuchyne. Jej mama zúrivo rozhadzovala rukami a ukazovala na hodinky.

„Myslím, že mamka ťa už posiela spať,“ podotkla nevinne, veľavýznamne pozrela na Tashu, zapriala jej dobrú noc a zavrela za sebou dvere.

Otočila sa na prázdnu, tmavú ulicu a vzdychla si. Nenávidela obšmietať sa po nočných uliciach. Obzrela sa okolo seba a pomaly vykročila. Pritiahla si bundu tesnejšie k telu, aby jej nebola zima, a opatrne kráčala domov.

Zrazu sa sebou začula tichý hlas.

„Ella?!“

Telom jej preleteli zimomriavky, až ju striaslo, dych sa jej zastavil, a takmer zakopla o obrubník. Nervózne sa otočila a zažmúrila do diaľky. Netušila, kto to je, no ak ju poznal, určite jej neublíži. Teda, aspoň v to dúfala. Na to, čo uvidela, ju však nedokázal pripraviť nikto.

Z diaľky, v jemnom svetle pouličnej lampy, na ňu svietila dlhá strieborná brada a žiarili dve jasnomodré oči spoza polmesiačikových okuliarov, nasadených na krivom nose.

Ella pustila bundu, podlomili sa jej kolená, a musela sa oprieť o neďaleký strom, aby nespadla.

Nie, to ne je možné! mútilo sa jej mysľou. Nie, to nemôže byť on! Dnes doobeda to bola len nejaká smiešna fatamorgána, jednoznačne to nebolo skutočné!!! Ešte aj Tasha, ktorá verila na všetky možné povery, jej povedala, že postavy z kníh v skutočnosti neexistujú!

No napriek tomu pred ňou teraz stál, vysoký a majestátny, ako si ho vždy predstavovala, možno trocha starší, no tá žiara v očiach bola nezameniteľná.

„Pro... profesor Dumbledore...?“ zajachtala neveriacky a sťažka preglgla.

Nevedela, čomu by sa potešila viac – ak by nepovedal nič a len tak zmizol, ale tomu, čo urobil – vystúpil z tieňa, podišiel k nej a vľúdne sa usmial.

„Vidím, že si ma spoznala,“ podotkol nenútene a so zaujímavosťou si obzeral BMWčko stojace obďaleč.

Jednoznačne je to Dumbledore, prebleslo Elle mysľou pobavene a čakala, čo od nej bude chcieť.

„Určite sa pýtaš, prečo som tu,“ začal a prebodol ju svojimi modrými očami.

Ella prikývla.

„Môžem ťa uistiť, že toto sa neodohráva len v tvojej predstave. Je to skutočné. Môžeš sa ma dotknúť, ak mi neveríš,“ usmial sa vľúdne.

Ella pokrútila hlavou. „Nie, myslím, že toto mi stačí,“ odvetila chrapľavo.

„Pochybujem, že by si so mnou odišla len tak, bez vysvetlenia, a tak si myslím, že máš právo vedieť aspoň to, prečo som za tebou teraz prišiel.“

Elle naňho neveriacky hľadela. Odísť s Dumbledorom? Teraz hneď? Jasné, že áno!

„Tvoja mama bola čarodejnica,“ oznámil jej.

Ella nadvihla obočie. Dobre, toto začína byť smiešne. Pred chvíľou mi ešte predstava, že profesor Dumbledore je skutočný, pripadala krásna. No moja mama a čarodejnica? Nie, také neexistuje.

„Viem, že mi neveríš, ale pozri sa na seba. Nikdy ti neprišlo čudné, že sa tvoje vlasy menia vzhľadom na ročné obdobia? Alebo, že keď ťa niekto naštve, stane sa mu niečo zlé? Alebo keď si vydesená, tak...“

„Dobre, dobre!“ prerušila ho Ella rozrušene. Živo si spomínala na tisíc takýchto prípadov, kedy sa jej pričinením stalo niečo čudné, no nedokázala si to vysvetliť. Vždy snívala o tom, že rovnako ako Harrymu v knihe, aj jej príde list, v ktorom jej oznámia, že je prijatá na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. No leto prešlo, a ona nič nedostala. A po rokoch sa zmierila s tým, že jej detský sen – aby bol svet Harryho Pottera skutočný – sa nikdy nenaplní.

Ešte aj po tých rokoch ju to mierne zabolelo.

No napriek tomu, teraz tu pre ňou stál sám veľký Dumbledore, jeden z najmocnejších čarodejníkov všetkých čias, a práve jej povedal, že jej mama bola čarodejnica. To znamená, že ona je tiež čarodejnica. Ale ako je potom možné, že...

„Ministerstvo o tebe nevedelo,“ odpovedal Dumbledore na nevyslovenú otázku.

Ella sa uškrnula. Legilimencia. Určite je skutočný.

„Nikto ani len netušil, že Adolpha bola tehotná. Na rok zmizla a nik ju nevedel nájsť. Po roku sa vrátila, akoby sa nič nestalo. Nikomu ani len nenapadlo, že by za sebou mohla zanechať manžela a dcéru. Dcéru, ktorou si ty,“ dokončil.

Ella cítila, ako sa v nej búri všetka krv. Takže jej mama ju nielenže opustila, ale bola dokonca čarodejnica. A nechala ju len tak, a odišla, a už sa nevrátila, a... Cítila, ako sa jej do očí tisnú slzy hnevu a nenávisti, obrovskej krivdy, ktorá jej bola spôsobená.

„Dozvedeli sme sa o tebe len nedávno. A práve preto som za tebou teraz prišiel. Nijakému čarodejníkovi by nemalo byť odopreté právo vzdelávať sa. Na Rokfort nemôžeš ísť, pretože máš už šestnásť. No môžeš ísť so mnou do domu, kde budeš dostávať súkromné hodiny. Určite poznáš Hermionu Grangerovú,“ pozrel na Ellu a tá prikývla, „je to jedna z najšikovnejších čarodejníc, aké kedy chodili na Rokfort. Bude ťa učiť.“

Ella prekvapene otvorila ústa. Ona sa bude učiť čarovať? Ona? Nemohla tomu uveriť. Bolo to rovnako... nepravdepodobné? Ako že jej teraz otec kúpi auto. A predsa, pred ňou stál Dumbledore, a navrhoval jej možnosť, po ktorej túžila celé roky, skryto, hlboko, vo svojej duši.

„Dobre,“ prikývla a vykročila, no vzápätí sa zarazila. „A čo môj otec? Čo povie, ak zistí, že som preč?“ opýtala sa zrazu priškrteným hlasom. Chcela utiecť, to áno, ale nechcela otcovi spôsobovať žiadne starosti.

„O to sa postarám, neboj sa,“ usmial sa a ukázal na dlhé čierne auto stojace obďaleč.

Ella nadvihla obočie. „Limuzína?“

Dumbledore pokrčil plecami. „Snažíme sa byť nenápadní.“

„A čo takto deluminátor?“ navrhla Ella nevinne a vykročila k čiernej limuzíne.

Dumbledore sa pousmial. „Obával som sa, že by ťa to priveľmi vystrašilo.“

Ella musela uznať, že má pravdu. Ak by zhasli všetky svetlá na ulici, zrejme by si myslela, že ju naháňa Freddy Krueger, a nie že po ňu prišiel Dumbledore.

Naposledy sa pozrela na ulicu a nasadla do auta.

„Kam pôjdeme?“ opýtala sa Ella, keď opúšťali mesto a pred nimi sa týčila dlhá diaľnica.

„To uvidíš. Budú ťa tam čakať Harry, Ron a Hermiona. Vyspíš sa a zajtra sa začneš učiť.“

„Zdvih a švih a také?“ opýtala sa Ella so vzrušeným hlasom.

Dumbledore sa milo usmial. „Áno, presne také. No prútik pôjdete kúpiť zajtra ráno. Harry ťa odvedie do Šikmej uličky.“

Ella sa naňho nedočkavo pozrela. Do Šikmej uličky? Prútik? Však nesnívam? Prosím!

Zvyšok cesty prebehol v tichosti. Ella nemala šajnu, kam idú, a bolo jej to jedno. Pred očami mala jednu, jedinú vec – svoj prútik, ktorý ešte ani nemala vybratý, no nedokázala vyčkať chvíle, kedy ho chytí do rúk a vyskúša s ním prvé čary, nech je to len Alohomora.


Auto zastalo na ceste posypanej štrkom a Ella vystúpila. Bola tma, no cez lampy na dome videla, že to, čo sa na najbližšie mesiace stane jej novým domovom, je niečo obrovské. Akási masa tehiel, niečo ako kaštieľ, no krásny kaštieľ. Dúfala, že pri učení sa na ňom nič nezničí, pretože by jej asi puklo srdce.

Veľké dubové dvere sa zrazu otvorili a vyšiel z nich vysoký muž s lampášom v ruke.

Ella čakala všeličo, no toto nie. Nepredpokladala, že ju príde privítať samotný Ron Weasley. Jeho ryšavé vlasy svietili v tlmenom svetle ako ohnivé plamienky a Ella ani na minútu nepochybovala, že je to on.

Boli trochu iní ako vo filme a knihách, no boli to oni...

„Nechám ťa tu, Ella,“ ozval sa Dumbledore, až nadskočila. Ešte stále nedokázala spracovať šok z toho, že vidí Ronalda Weasleyho, a úplne zabudla na svet okolo seba.

Neprítomne pozrela na Dumbledora a prikývla. Pomaly vykročila k domu. Za sebou počula krátke puk! Otočila sa, no Dumbledora nebolo nikde. „Do frasa!“ zahrešila. Mohla vidieť, ako sa odmiestňuje, ale ona sa musela otočiť a obdivovať Rona Weasleyho!

„Ahoj,“ zamumlal Ron. Ella videla, že má opuchnuté a oči a prekonáva neodolateľné nutkanie si zazívať.

„Ahoj,“ usmiala sa naňho.

„Už sme ťa čakali,“ podotkol podráždene a odstúpil, aby mohla Ella vojsť dnu.

No prepáč, netušila som, že ťa zobudím, pomyslela si podráždene a vstúpila do obrovskej predsiene prikrytej mäkkým kobercom.

„Tvár sa trochu nadšenejšie, Ronald!“ začula Ella kdesi zozadu, a nemusela byť vešticou, aby vedela, že ten mierne panovačný, no teraz už láskyplný tón, patrí Hermione Grangerovej.

„Ahoj, som Hermiona Grangerová, veľmi ma teší,“ usmiala sa milo a potriasla Elle rukou. Tá prikývla. „Ja som Ella.“

„Ja viem,“ odvetila Hermiona a ťahala ju do niečoho, čo vyzeralo ako veľká obývačka. Veľmi veľká.

„Prepáč, Harry už zaspal, nik nečakal, že prídeš tak neskoro,“ pokračovala, a viedla ju hore po schodoch, doprava po tmavej chodbe, k posledným dverám.

„Toto je tvoja izba,“ otvorila dvere. „Dobrú noc, poriadne sa vyspi, a zajtra ráno pôjdete do Šikmej uličky, dobre?“ pousmiala sa vľúdne, Ella prikývla, a vošla dnu.

Zvalila sa na veľkú posteľ s baldachýnom a pozrela na strop posiaty stovkami hviezd. Asi jej tiež začarovaný, ako ten vo Veľkej Sieni, pomyslela si s úsmevom a pokojne zavrela oči.

Netušila, prečo je taká pokojná, ani prečo jej toto všetko nepripadá ako sen, no bolo jej to jedno. Bola taká šťastná, že sa jej splnilo jej tajné, najväčšie prianie, že len pomaly, so šťastným úsmevom na tvári, zaspala.


„Môžem vojsť?“ začula akýsi vzdialený mužský hlas. Pomaly otvorila oči a rozhliadla sa okolo seba. Kde to som? bola jej prvá myšlienka, keď nad sebou zbadala mierne zamračenú oblohu. Až po chvíli si uvedomila, kde vlastne je. No to, kto jej klope na dvere, ešte stále netušila.

„Si hore, Ella?“ ozvalo sa spoza dverí.

„Áno, už hej!“ zakričala a posadila sa.

Dvere sa otvorili a v nich stál vysoký, štíhly čiernovlasý chlapec s okuliarmi na nose a očami zelenšími než smaragd.

Ella neveriacky otvorila ústa. Nebola ani tak prekvapená z toho, že ju prišiel zobudiť Harry Potter, ako z toho, aký bol. Vždy si ho predstavovala ako dosť vychudnutého, zhrbeného, no teraz pred ňou stál krásny chlapec, vlastne už muž, s nesmierne vľúdnym úsmevom na perách, žiarivými očami a... Ella ani nevedela, čo má povedať, alebo urobiť. Harry Potter sa vymykal zo všetkých, aj tých najbúrlivejších predstáv, aké o ňom kedy mala. Bol... krásny... To bolo jediné slovo, aké naňho našla.

„Dobré ráno,“ povedal trochu rozpačito a vošiel dnu. „Prišiel som ťa zobudiť, aby sme mohli ísť do Šikmej uličky,“ oznámil jej a pozrel na strop. „Asi bude pršať, tak sa obleč do teplého, nieže nám prechladneš hneď v prvý deň,“ usmial sa, kývol hlavou a vyšiel z izby.

Ella za ním chvíľu nemo hľadela a pokúšala sa nájsť svoj hlas, no nejako sa jej nedarilo, a tak sa len neprítomne postavila, vošla do kúpeľne, umyla sa, v skrini našla nejaké hrubšie šaty, a zišla dole do tej veľkej haly.

Za denného svetla vyzerala ešte krajšie a majestátnejšie ako v noci. Obrovské mramorové múry boli pokryté obrazmi so zlatými rámami – Ella nepoznala ani jedného z mužov na tých portrétoch, preto predpokladala, že to budú nejakí čarodejníci.

„Dobré ráno,“ pozdravila sa Hermiona, keď vošla dnu. „Nechali sme ťa trošku si pospať, jedlo som vám zabalila, aby ste nehladovali, do Londýna je to dosť dlhá cesta, ale neboj sa, zvládnete to. Knihy aj habity máš už kúpené, potrebuješ len prútik,“ rapotala rýchlo, a Ella len prikyvovala.

„Harry ťa už čaká vonku, premiestnite sa. Bude to trochu drastické, ale neboj sa, aj to ťa naučíme.“

Ella nadvihla obočie. Drastické? Podľa toho, čo si pamätala z knižiek, ľudia po tom vracali. Dúfala, že jej sa to nestane.

Vyšla von pred dom. Oblohu práve preťal blesk a vzápätí zahrmelo. Ella mierne nadskočila. Nikdy veľmi neobľubovala búrky.

„Môžeme?“ otočil sa Harry a pozrel do neba. Ella neurčito prikývla.

„Dobre, chyť sa ma za ruku,“ usmial sa a natiahol k nej dlaň.

Ella sťažka preglgla. Ešte stále nezabudla na ten hrejivý pocit, ktorý zažila hore vo svojej izbe. A teraz prichádzal znova. Harryho žiarivé oči sa na ňu vľúdne usmievali a Ella cítila, ako sa celá zachvela. Podlomili sa jej kolená a na chvíľu úplne zabudla na svet okolo seba. Natiahla sa k Harrymu, pevne mu stisla ruku a podišla k nemu bližšie.

„Pripravená?“ opýtal sa. Ella pokrčila plecami. Asi nie, prebleslo jej mysľou, no nepovedala nič.

Harry jej pevne stisol ruku a vzápätí pocítila trhnutie. Pred očami jej vírili tisícky farieb, mala pocit, že ju hodili na akýsi šialený kolotoč, ktorý sa vrtí všetkými smermi a po pár sekundách si želala, aby to čo najskôr prestalo. Na ruke cítila Harryho silný dotyk, no teraz si želala, nech by aj bola bez Harryho, len aby už stála.

Zrazu ňou znova mierne trhlo a pod nohami zacítila kamennú zem. Pred očami mala čierne škvrny, točil sa s ňou celý svet, a žalúdok mala až kdesi v krku. Zohla sa, zaprela sa rukami o kolená a zhlboka dýchala. Knižky mali pravdu. Ella sa nečudovala, že ľudia po premiestňovaní zvracali. Bála sa, že ona skončí rovnako, a teraz jej už nebolo všetko jedno. Dýchaj, Ella dýchaj, nad tebou stojí Harry Potter, Harry Potter, vyvolený! Ani to však nepomáhalo, aby ju prestalo napínať.

„Nechceš si sadnúť?“ počula Harryho akosi vzdialený hlas a neprítomne prikývla. Harry ju pevne chytil za ramená a opatrne ju posadil na zem.

„Len dýchaj,“ vravel trpezlivo.

A čo robím? prebleslo jej mysľou podráždene. Zavrela oči a pokúšala sa sústrediť na to, prečo sem prišli. Na prútik. Na jej prútik!

Po pár minútach jej bolo lepšie. Pomaly sa postavila a obzrela sa okolo seba. Pred sebou zbadala maličký zošúverený hostinček s nápisom Deravý kotlík.

Ella si myslela, že po stretnutí s Harrym, Ronom, Hermionou a Dumbledorom, premiestňovaní a oznamu, že jej mama bola čarodejnica, ju už nič neprekvapí, no čím hlbšie sa ponárala do sveta mágie, toho sveta, ktorý poznala len z kníh, tým viac ju prekvapoval fakt, že je toto všetko vlastne skutočné.

„Poďme, nemáme veľa času,“ poháňal ju Harry a rázne sa otočil k tehlovej stene.

Vytiahol prútik, poklopkal po tehlách a Ella so zatajeným dychom sledovala, ako sa stena pomaly otvára a odkrýva jedno z miest, ktoré po Rokforte túžila vždy vidieť najviac – Šikmú uličku.

„Poď. Opatrne, aby si nezakopla,“ upozornil ju milo a podal jej ruku, aby mohla prejsť cez dieru v stene.

Ella sa zachvela, no pomoc prijala a na chvíľu, na maličkú chvíľu, sa jej oči stretli s Harryho. Vždy ju jeho oči fascinovali – smaragdovozelené, zelené ako kliatba, ktorá ho takmer zabila a kliatba, ktorá nakoniec zabila jeho úhlavného nepriateľa – Lorda Voldemorta. A teraz do nich hľadela a konečne si začala uvedomovať, že jeho dobrodružstvá nemilovala len preto, že boli úžasné, plné humoru aj nebezpečenstva, ale aj kvôli nemu. Kvôli Harrymu. Tomu, aký bol. Už od malička.

„Asi by si si to tu rada obzrela,“ začal pomaly a s pobavením sledoval, ako Ella zastavuje na každom kroku a otáča sa za obchodmi, ktoré poznala len vo svojej mysli a srdci, „ale musíme sa ponáhľať.“

Ella ho ledva počúvala. Vedela, že nemajú času nazvyš, aj keď nechápala prečo, no teraz jej to bolo jedno. Šikmá ulička. Obchod s čarodejníckou literatúrou pre malých aj veľkých, Zázračný zverinec, Scribbulove písacie potreby, Apatieky... Do očí sa jej tlačili slzy radosti a nedokázala potlačiť neodbytný pocit, že je konečne doma.

„Ella!“ zavolal na ňu Harry kdesi z diaľky.

Ella sa otočila za hlasom a zbadala ho, ako stojí pred malým obchodíkom s nápisom OLLIVANDEROVE PRÚTIKY.

Pribehla k nemu a žiarivo sa usmiala. Prútik. Idú vyberať prútik pre ňu! Ešte stále tomu nemohla uveriť.

Harry odtisol dvere a Ella vošla dnu. Za pultom stál starý pán a oprašoval dlhé čierne krabičky. Dúfam, že mi bude sedieť aspoň jeden z nich, pomyslela si Ella neisto a mierne nadskočila, keď sa Harry za ňou ozval: „Dobrý deň, pán Ollivander.“

Starý ujko zamyslene zdvihol hlavu a keď zbadal Harryho, oči sa mu rozradostili, akoby mu práve niekto oznámil, že Vianoce budú už zajtra.

„Á, pán Potter!“ zvolal a natešene podišiel k Harrymu. Ella neverila, aké obrovské má šťastie.

Harry Potter si podáva ruku s mužom, ktorý vyrobil tie najmocnejšie prútiky na svete (teda, okrem Bazového, samozrejme), prútiky Harryho Pottera a Lorda Voldemorta.

„Cezmína a pero z fénixa, dvadsaťosem centimetrov.

Harry prikývol. „Nanešťastie sa zlomil,“ pokrčil plecami skľúčene.

„Ak by sa nezlomil, nikdy by ste neboli bývali porazili Voldemorta,“ zdvihol prst a veľavýznamne sa usmial.

„To je pravda,“ uznal Harry a otočil sa k Elle. „Ale dnes sme tu kvôli nej,“ usmial sa a ukázal na ňu.

Ella cítila, ako jej na líca vystúpila červeň a sklopila hlavu, aby si to Harry nevšimol.

Ollivander si ju so záujmom obzrel a podišiel k nej. Z vrecka vytiahol krajčírsky meter, rozvinul ho a potom ho pustil. Ella sa mykla, aby ho zachytila, no meter ostal ladne visieť vo vzduchu a očividne mu vôbec neprekážalo, že ho jeho majiteľ len tak nechal robiť si svoju prácu a odišiel kdesi dozadu.

Ella pokojne stála, no nedokázala spustiť oči z metra, ktorý pohodlne, priam kráľovsky, poletoval okolo nej a meral všetko, čo sa dalo, vrátane malíčka na ľavej nohe.

„Tu je to!“ zvolal pán Ollivander a pomaličky sa prišuchtal dopredu. „Vyskúšajte tento, slečna,“ úctivo sa uklonil a podržal Elle podlhovastú krabičku. V jej strede ležala tenká, tmavohnedá palička.

Ella napäto natiahla ruku a chytila ju do spotenej dlane. Cítila, ako sa jej trasú ruky, no hoci čakala a dúfala, že zažije ten povestný pocit chvenia, chvenia, ktoré bude znamenať, že práve našla svoju stratenú polovicu – zdroj svojej sily a moci – nič sa nestalo.

Ollivander sa zamračil, vytrhol jej prútik z ruky a vyliezol hore na rebrík.

„Netráp sa, ja som vyskúšal takmer všetky, kým som našiel ten pravý,“ žmurkol na ňu Harry.

„Viem,“ usmiala sa nesmelo.

„Ach, jasné, prepáč, stále zabúdam, že o nás vieš všetko,“ neisto odvetil Harry.

Ella sa chcela ozvať, že určite nepozná všetko, no práve vtedy sa pri nich zjavil pán Ollivander s troma krabičkami pod pazuchou.

„Jeden z týchto by vám mal byť dobrý, vyskúšajte tento,“ vystrel pred Ellu ďalšiu otvorenú krabičku.

„Cezmína, šľacha z dračieho srdca, tridsaťtri centimetrov.

Ella pokrčila plecami a vzala do ruky prútik. V tej chvíli ju zalial blažený pocit tepla a preletela ňou triaška. V dlani ju pálilo, akoby v nej držala žeravý drôt, no napriek tomu jej to nebolo nepríjemné. Nohy sa jej podlomili, no vzápätí v nich pocítila takú silu, že by dokázala vyskočiť aj po strop. Srdce jej prudko bilo a vo chvíli, keď sa okolo nej rozvíril vzduch, vedela, že našla svoj prútik.

„Výborne!“ zvolal pán Ollivander a nadšene zatlieskal.

„Vidíš, ani to nebolelo,“ usmial sa Harry milo, zaplatil za prútik a vzal Ellu za ruku.

„Prepáč, ale musíme sa ponáhľať,“ vravel rýchlo a ťahal ju cez preplnenú uličku späť k Deravému kotlíku.

„Áno, to už som počula,“ zamrmlala Ella nespokojne.

Harry vzápätí zastal. otočil sa k Elle a chytil ju za ramená. Jeho nádherné, smaragdovozelené oči ju prepaľovali a Ella mala pocit, že sa o chvíľku zrúti na zem.

„Viem, že sa ti to nepáči,“ povedal chápavo a smutne sa usmial. „Viem, aké to je, keď sa u teba niekto zrazu zjaví a oznámi ti, že nie si čarodejnica. No ja nie som ten pravý, kto by ti mal všetko vysvetliť. Hoci by som veľmi chcel, musíš počkať,“ dokončil a kráčal ďalej.

Ella rozrušene dupotala za ním, v hlave jej vírilo tisíc otázok, v ruke zvierala prútik a v srdci začínala pociťovať niečo, čo nikdy predtým – niečo, čo ju nútilo usmievať sa, hoci na to nemala jasný dôvod, niečo, čo jej spôsobovalo zimomriavky po celom tele a zvláštne chvenie v bruchu. Niečo, o čom doteraz počula len od Aleny... Niečo ako... láska...


[ » na začiatok « ]


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 15
Spolu: 78
FAKTY
Škriekajúca búda je najmátožnejšie miesto v Británii.
CITÁTY
Vkročme teda vpred do novej éry otvorenosti, efektívnosti a zodpovednosti, s cieľom zachovať, čo sa zachovať má, a zdokonaliť, čo treba zdokonaliť, a odstrániť všetky zvyky, ktoré by sa mali zakázať.

Dolores Umbridgeová
HP5: Fénixov rád
(kap. 11, str. 210)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018