Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Fiction
Postavy: -
Stručný dej: Krátky príbeh o tajomnom dievčati a jej ešte tajomnejšom osude.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma
Napísané vo chvíli, kedy ma kopla múza a moje prsty lietali po klávesnici ako šialené :D
Za každý komentár a pripomienku som veľmi vďačná :)
Na jednom zvláštnom mieste žilo ešte zvláštnejšie dievča. Hnedé vlasy s kde-tu odrasteným melírom, ktoré sa pri konci točili jej padali na plecia ako perleťový závoj. Jej pery pripomínali dva ružové lupene ruží, ktoré sa často zvlnili do krásneho úsmevu pri ktorom odhalila rad bielych zubov nie až tak bielych ako z reklamy na zubné pasty. Na krku sa jej vinímala strieborná retiazka s červeným srdiečkom, ktorý nosila každý deň ako svoj talizman, ktorý ju chránil pred zlom tohto sveta. Na sebe mala krémovo biele šaty na ramienka padajúce až ku kolenám, pri ktorých sa krásne vlnili v letnom vánku. Tie šaty boli zdobené červenými kvetmi, červenými ako krv vytekajúca z rany pozaneného zvieraťa.
Toto neobyčajne obyčajné dievča stálo uprostred lúky. No, kedysi to bola lúka. Dnes by to už nikto tak nenazval. Vysušené steblá trávy jej na niektorých miestach, ktoré ešte neboli ušliapané, siahali až po kolená a šteklili ju na nahých nohách. Nahý strom uvalený do rúk a vplyvov jesene sa hrozivo knísal zo strany na stranu. Svoje staré vysušené konáre načahoval k dievčaťu ako keby su chcel schmatnúť do svojej moci. Vietor rozfúkal opadané, jeseňou sfarbené lísie, ktoré stratilo posledné náznaky chlorofilu vo svojich žilkách. Toto mieto pôsobilo nevľudne, strašidelne, strašidelnejšie ako cintorín navštívený o pol noci.
Dievčina stála a vdychovala vôňu jesennej prírovy a prichádzajúcej zimy. V ľahkých šatách jej bolo trochu zima a tak ju striaslo od zimy. Kráčala ďalej. Nezastavolala sa. Chcela byť už tam. Prišla na miesto, kde nerástla ani tráva, ani burina, na miesto, kde bola iba neúrodná rokmi ušliapaná pôda. Postavila sa tam a rozhiadla sa naokolo. Nikde nikoho. Iba vtáčik smutne začvirikal na opustenom strome. Zdvihla hlavu k nebu a zapozerala sa na hrozivo tmavnúce mračná. Nie, nesmie ju to odradiť. Musí tam prísť. Musí! Pravidelne kládla jednu nohu pre druhú. Neuvažovala nad tým, čo robí, ani nad tým kam kráča. vedela iba, že musí. Jej odhodlanie prevyšovalo všetko na svete. Vieror zosilnel a bránil jej v chôdzi. Fúkal jej do tváre a suché lístie naviate vetrom ju pichalo v tvári keď lietalo vo vzduchu. Sklonila hlavu a zahľadela sa na svoje nohy, obuté iba v ľahkých sandáloch.
Takto kráčala chvíľu, no nedokázala spočítať, koľko táto chvíľa trvala. Zdvihla hlavu, a v tom to zbadala. V diaľke, malý chatrč, z diaľky nie väčšia ako necht. Nedočkavosť sa v nej ešte zvýšila. Zrýchlila krok a zanedlho bola tak blízko, až videla detaily malej, vekom opustenej chatrči. Bol to nízky domček s opadanou omietkou a dvoma malými oknami. Strecha nemala polovicu škridlí a zdobilo ju veľka dier ktorými príroda fúkala dnu lístie a iné veci. Zrýchlila krok natoľko, že takmer bežala. Musela zistiť, čo je ten dar. Čo je to tajomstvo, ktoré jej výrilo v hlave celý jej, dosiaľ krátky život.
Bola tu. Bola si istá. Už stála pred starými dverami pozostávajúcimi z poziepaných latiek, bez kľučky, bez klopadla, iba kus dreva. Potisla ich a oni s rachotom spadli na prašnú zem. Do vzduchu za zdvihol kúdoľ dymu a ona na dvere ležiace na zemi opatrne stúpila. Bola na mieste. Srdce sa jej prudko rozbúchalo a dych sa jej zrýchlil na maximálnu rýchlosť. Teraz už len musí násť to, po čo prišla. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Pocítila náhly prísun energie a tak sa vybrala preskúmať dom. V tom akoby z ničoho nič začítila vo vzduchu strach. Strach zaplavil celé jej telo a nevedela sa pohnúť. Hovorila si, aby sa pohla, ale telo ju neposlúchalo. Bola ako v tranze. Iba tam tak stála a nemohla nič urobiť. Jej myseľ sa akoby nespájala s telom. Nevedela pochopiť prečo sa tak bojí. Čo ju v tejto chatrči môže čakať?
Vtom z poza rohu steny uvidela pohyb. Chcela vykríknuť: Kto je to?, no nemohla. Bola ako v tranze. A tak sa iba nemo prizerala ako z poza rohu vychádza stvorenie. Nebol to človek. Nebolo to zviera. Bol to muž. No póza, v akej sa nachádzal nasvedčovala tomu, že to nie je človek, ale predátor. Predátor, a ona je jeho korisť. Ruky aj nohy mal na spráchnivenej podlahe, nohy mal pokrčené, takže pôsobil ako tiger pripravený skoliť svoju korisť. Pod jeho plavými mierne zvlnenými vlasmi sa skrývali oči so žltými zreničkami ktoré priamo upieral na bezmocnú dievčinu pripravenú zomrieť. Ústa mal otvorené a tesáky vycerené. Vyzeral ako človek, ale vo vnútri skrýval netvora. Strach dievčaťa každou sekundou narastal. Vnútri jej každá bunka kričala: Uteč! Uteč! Zachráň sa! Ale ona nemohla. Bola pripútaná k podlahe doposiaľ nepoznanou silou.
„Dlho som na teba čakal, princezná," povedal hlbokým strašideným hlasom. Dievčina mu chcela niečo odpovedať, no jej telo ju neposlúchalo.
Potom sa muž pohol. Urobil prvý krok. A potom druhý. Krok za krokom sa približoval ku svojej koristi nesený svojimi inštinktmi. Už ho od nej delil iba jeden meter. Dievča sa tak strašne bálo, že sa prinútilo zatvoriť oči. Počula iba päť sekúnd ticha a potom iba zúrivé vrčanie. A ticho. Nevedela, či je mŕtva, alebo nie. Nevedela či je v realite alebo v nebi. A tak nehybne stála či ležala bez toho aby nevedela čo sa stalo a kto vlastne je.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...