Kapitola:
Pridaná: 24.5.2011, 20:30:12
Čítaná: 4423×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Záškodníci, Camille Madynsová, Lilly Evansová a i.
Stručný dej: Camille a jej romantické dobrodružstvá s...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » 1. kapitola 2 » 2. kapitola 3 » 3. kapitola 4 » 4. kapitola 5 » 5. kapitola 6 » 6. kapitola 7 » 7. kapitola 8 » 8. kapitola 9 » 9. kapitola 10 » 10. kapitola 11 » 11. kapitola 12 » 12. kapitola 13 » 13. kapitola 14 » 14. kapitola 15 » 15. kapitola 16 » 16. kapitola 17 » 17. kapitola 18 » 18. kapitola 19 » 19. kapitola 20 » 20. kapitola 21 » 21. kapitola 22 » 22. kapitola Epilóg

Keď som ráno otvoril oči, uvidel som ju ešte stále ležať vedľa seba. Bola nádherná... nehybná... a... mŕtva.

Rýchlo som jej skúsil pulz s nádejou, že sa stal zázrak. Nenahmatal som ho a z oka mi vyšla neposlušná slza.

"Cam," šepol som jej posledný raz do vlasov.

Nemohol som tomu uveriť. Moja Cam... Môj osobný anjel... Bol preč. Navždy preč.

Nevedome som sa obliekol, obul a zobral som ju do náručia. Jej hlavu som si položil na plece a zišiel som dole. V klubovni bolo pomerne málo ľudí, no to som si všimol len zbežne. Keď ma uvideli, baby sa rozplakali, lebo asi každá vychádzala s Cam dobre. Chalani potláčali slzy. Aj medzi nimi bola obľúbená. Našlo sa aj pár takých, ktorý mi slovne prejavili úprimnú sústrať. Nevnímal som to. Môj mozog nič iné ako Cam v mojom náručí nevnímal. Žiadne slová však nemohli opísať moju bolesť. Mal som pocit, akoby časť môjho srdca teraz vypĺňala prázdnota, ktorá pohlcovala všetko ostatné.

Pomalou chôdzou som zišiel do Nemocničného krídla, kde akurát boli McGonnagalová a Pomfreyová. Keď uvideli nebohú Cam, z hrdiel sa im vydrali vzlyky. Nevediac ako, som položil Camille na najbližšiu posteľ a vyšliapal som si to až na Astronomickú vežu. Prišiel som až k okraju.

"Už nemám čo stratiť," šepol som vetru, ktorý mi vial pomedzi vlasy. Oči sa mi zaplnili slzami. "Môj celý život odišiel a nechal ma tu samého. Je načase to skončiť."

Bol som pripravený skočiť a odovzdať sa do rúk smrti, no vtom ma niekto silno chytil za plece. Pozrel som sa do čiernych očí môjho priateľa, Siriusa Blacka.

"Remus. Nerob to."

Tak a toto bol definitívny koniec tejto poviedky. Pre tých čo by nepochopili: Remus prežil. Ešte som dlžná nejaké to vysvetlenie, prečo Cam zomrela.Už od začiatku som mala tento koniec v hlave, lebo som chcela aby to bolo podľa knihy čo najrealistickejšie a tak musel o x rokov skončiť Remus s Dorou. Je mi to ľúto ale muselo to tak byť. Chcela som aby sa o niekoľko rokov spoznal Remus s Dorou, lebo sú úplne nádherný pár...

A ak by sa Rem a Cam 2. mája roku 1996 stretli v nebi viem, že Camille by mu priala len to najlepšie a bola by rada, že sa Remus dal po jej smrti dohromady s niekým takým dobrým ako Dora, lebo celé tie roky ho ochraňovala ako jeho anjel strážny.

P.S. tento koniec aj s týmto vysvetlením bol písaný pri Rihanna - California king bed, tak si myslím, že aspoň melódia celú situáciu vysvetľuje...

Tak a teraz poďakovania:

Marika Scrooge - ďakujem, že si s touto poviedkou vydržala až dokonca a vedela si ma vždy podporiť a vnuknúť mi nápady :) :) hlavne okolo Rema :)

kvetinová víla - som rada, že si vydržala až do konca :) :) a ak mám pravdu povedať, vždy ma potešilo, keď som videla, že mám od teba koment :) ďakujem

Pútnička Melanie - svojim komentárov k 20. kapitole si mi riadne zlepšila náladu :D :D ďakujem

Saška - moja budúca pani K. :D ty vieš čo tým myslím a som rada, že sa ti podarilo počas týchto chaotických dní pri mne ostať a pomôcť mi so správnym výberom slov a s ďalšou budúcnosťou poviedky :D

Lenka

Lilly Heathcliff

Lord of the Dance

Bee

Ariana Black

Lysandra

ĎAKUJEM

[ » na začiatok « ]