Kapitola:
Pridaná: 24.5.2011, 16:23:50
Čítaná: 4408×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Tom Riddle, Horace Slughorn
Stručný dej: Tomove činy na Rokforte.

Literárna forma: próza
Žáner: horor

Kapitola: 1 » Odchod 2 » Porada 3 » Príchod 4 » Spomínanie 5 » Rokville 6 » Útok

Horace Slughorn rezkým krokom kráčal na toaletu. Dokončil všetko, čo na zajtra mal, upratal žaláre a tak mal už dne voľno.

„Ahoj, Tom!“ pozdravil Slughorn Toma. Práve vychádzal z toalety a mal vydesený výraz.

„Profesor Slughorn! Rád vás vidím! Poďte, rýchlo! Profesor Flindrus! Na záchode...“

Viac nepovedal, len otvoril dvere záchodov. Obaja vošli a Tom rýchlo priskočil ku jednej z kabíniek.

„Tu!“ ukázal na podlahu.

„Ááááárrgghhh!“ Slughorn saa neubránil výkriku.

Flindrus ležal rozčapený na zemi. Na tvári mal prázdny výraz, bez duše. Ľavú nohu mal v neprirodzenom uhle, mohla byť aj zlomená. Ruky mal roztiahnuté smerom od tela. Vyzeral desivo.

„Preboha, Tom, čo sa stalo?“

„Ja neviem. Len som ho tu tak našiel a bežal som po pomoc, no a natrafil som na vás.“

„Dobre. Poď, donesieme ho do nemocničného krídla.“

Slughorn vyčaril nosítka. Pomocou Wingardium Leviosa profesora na ne položil. Levitujúcim kúzlom ho spolu držali vo vzduchu celú cestu.

Ocitli sa pred dverami nemocničného krídla. Tom o dušu zaklopal. O pár sekúnd otvorila madam Pomfreyová.

„Nemusíte tak nahlas, veď nie som hluchá...“

„Opakuje sa to znovu! Opäť!“ kričal Slughorn.

Madam Pomfreyovej viac netrebalo vedieť. Okamžite Flindrusa odtiahla dnu a všetci traja ho spoločnými silami dostali na posteľ. Chvíľu vydychovali.

„Treba zájsť do skleníkov, kvôli mandragorám,“ rozhodla madam Pomfreyová.

„Ja pôjdem!“ skríkol Tom a už aj bol na ceste.

Vydarilo sa to. Všetko presne podľa plánu. Nemohol sa ubrániť úsmevu. Opäť raz zavládne panika. A k tomu ešte profesor. To bol ale tromf!

Hoci si profesorov vážil, Flindrus nielenže bol humusák, ale takisto Toma nemal rád. Neraz ho obvinil z podvádzania na teste, z našepkávania, či z opisovania. Neprávom samozrejme. A toto bola skvelá príležitosť na pomstu.

Zaklopal na dvere skleníkov, a znovu nasadil vážnu tvár. Profesorka Sproutová mu zvedavo otvorila.

„Paní profesorka, opäť niekto skamenel! Potrebujeme odvar z mandragor. Prosím!“

„Kľud chlapče! Dám sa do roboty.“

„Ďakujem! Veľmi vám ďakujem!“

Sproutová hlasno zabuchla dvere.

Myrtla už toho posmievania mala po krk. S plačom vošla na záchody. Tej hlúpej dievčine, ktorej vadí, že nosí okuliare sa všetko raz vráti.

Tom sa cítil víťazoslávne. Teraz už iba stačilo poslať baziliska späť do komnaty. Rozbehol sa k hradu. Na lúke práve stál Dolohov.

„Tom! Čo tak naponáhlo?“

„Neskôr!“ odpovedal mu v behu.

Na chodbách nestretol nikoho, čomu bol rád, pretože by ho to mohlo len zdržovať. Každá sekunda bola drahá a keby niekto na záchodoch uvidel sedem metrového hada, tak to by bol veľký problém.

Vošiel do dievčeských záchodov. Rýchlo podišiel k umývadlám, otvoril vchod a potom pošepkal hadovi aby išiel preč.

Niektootvoril kabínku. Bolo to njaké tmavovlasé dievča. Skôr než stihla niečo povedať, padla na zem mŕtva. Pozrela sa baziliskovi do oči.

Tom nevedel, čo má robiť. Had vošiel do vchodu a Tom vyšiel zo záchodov.

Musí to na niekoho zvaliť. Jediná varianta mu prišla ten hlúpy polobor Hagrid. Choval pavúky a bohvieakú háveď ešte. Aj ho udal a prešlo mu to, ale Dumbledore sa ho zastal a presvedčil Dippeta, aby tu Hagrid ostal pracovať ako hájnik.

No a o 50 rokov...

KONIEC

-----------------

Tak dúfam, že sa vám táto kratučká poviedočka páčila :)

[ » na začiatok « ]