Kapitola:
Pridaná: 13.5.2007, 20:59:53
Čítaná: 2784×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Lilith Lestrange, Harry Potter, Ginny Weasley, Luna Lovegood
Stručný dej: Lilith sa neuveriteľne podobá na svoju matku. Nastupuje na Rokfort a v prvom momente sa zdá, že to bude arogantná mrcha...

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Prechádzala sa po chodbe v sprievode ozveny. Rozmýšľala, zahĺbená do seba. O tom, ako rok musela stráviť na Beauxbatonse, v spoločnosti víl, ktoré z nej urobili zatrpknutú čudáčku. Ako ju odtiaľ vyhodili, kvôli čiernej mágii, ktorú ovládala lepšie ako polovica učiteľského zboru. Ako ju jej rodičia za prísnej dohody s riaditeľom dotlačili na Durmstrang.

,,Dáš si niečo moja milá?“ Opýtala sa postaršia dáma s ružovými líčkami obsluhujúca vozík so sladkosťami. Lilith smutne pokrútila hlavou. Všimla si Denného Proroka pod pazuchami dámy.

,,Alebo, jeden Denný Prorok.“ Vysypala zo seba, podala jej zopár bronzových a strieborných mincí a vydala sa späť do kupé.

,,A never všetkému, čo tam je napísané!“ zakričala za ňou žienka. Lilith sa usmiala a prikývla. Kráčala. Pomaly a ticho, vyhýbajúc sa skupinkám študentov aj keď cítila desiatky pálčivých pohľadov, neveľmi príjemných. Potiahla čierne dvere, zatriasla hlavou na pozdrav a roztvorila Proroka, keď už sedela. Predná strana nebola lákavá. Začítala sa až do článku o smrťožrútoch.

,,Je tam niečo zaujímavé?“ Spýtal sa Harry.

,,Nie – smrťožrúti.“ Usmiala sa.

,,A Voldemort, starý známy.“ Neville si pri tom mene odkašľal. Ginny prekrútila oči a Harry spozornel. Zazubila sa a zložila Denného Proroka.

Zdvihla oči. Harryho oči spočinuli na nej. Tiež mu venovala tie svoje. Prebodával ju očiskami, dvihlo jej žalúdok, ako vždy keď jej niekto hľadel priamo do očí. Rýchlo ich sklopila a pozerala na dlážku.

,,Prečo si vlastne na našej škole?“ Ozval sa chlapec, ktorý prežil.

Nechápala Harryho. Bol taký zvedavý a odvážny. A za tú odvahu mu odpovedala príjemným tónom.

,,Mám Vás chrániť, doštudovať a pomôcť Fénixovmu rádu nájsť horcruxy.“

,,Mal som to v pláne ja, ale rozhodol som sa skôr doštudovať. Kvôli Ginny.“ Uškrnul sa na Lilith. Potom sa oprel o kreslo a pobozkal Ginny na vlasy. Lilith prekrútila očami a pozerala von oknom. Zvyšok cesty bola ticho, hoci ostatní náruživo debatovali o metlobale.

,,Hrala si metlobal?“ Prebudil ju z myšlienok Harry. Lilith sa vystrela a pokrčila plecami.

,,Na Durmstrangu. Ako triafačka.“

,,Durmstang, fuj.“ Ozvalo sa od dverí z úst Ginny.

,,Nenadávaj na Durmstang. Bojíš sa hádam čiernej mágie?“ Oborila sa na ňu Lilith.

,,Prečo na ňu vrieskaš?“ Votrel sa do toho Harry. Lilith sa postavila a zvrchu naňho pozrela.

,,Myslíš si, Potter, že keď si toľkokrát prežil, lebo Ti matka fúkala na zadok, si viac? Daj mi pokoj, dobre? Rozprávam sa s Weasleyovou!“

,,Moju matku z toho vynechaj dobre?!“

,,Prečo? Ty nenávidíš tú moju a ja zas na oplátku tú tvoju.“

,,Čo?“ Harry očividne nechápal. Postavil sa pred ňu. Hľadeli si do očí. Lilith sa znovu obrátil žalúdok.

,,Pekná jazvička. Ja mám niečo podobné, Potter.“

Vyhrnula si rukáv. Uškrnula sa. Po ruke jej liezol had. Rýchlo sa vrátil na svoje pôvodné miesto, skrútil sa do klbka a vytvoril smrťožrútske znamenie.

Harry sa chytil za čelo.

,,Príjemné, však?“

V očiach sa jej zaleskli slzy. Takto to chcela, aby ju každý nenávidel. A aby všetko mohla zvaľovať na svojich rodičov.

,,Tvoji rodičia sa za teba obetovali! A vieš, čo robia moji? Zabíjajú, ničia nevedomých a nevinných.“

,,Ja...“

,,Daj mi pokoj.“ Odsekla namrzene. Zakryla si ruku bielu ako stena. Spadla do kresla a otočila sa. Naznačila tým, že už nechce v debate pokračovať. Znova otvorila noviny.

Vtom ju zamrazilo. Srdce jej zastalo. Hľadela na papier. Sústredene, neprerušovane. V očiach sa jej zbierali slzy. Tri posledné vety nenápadného článku čítala stále dookola.

Vrahyňa Luda Bagmana(pozn. ,,ten dobrý smrťožrút“)- Bellatrix Lestrangeová si zrejme nelámala hlavu so stopami, ktoré po seba po vražde zanechala. Po stenách domu napísala svojou krvou vcelku zaujímavé slov:

,,Túto smrť venujem svojej dcére, nech vie, pre čo žijeme.“

Vcelku zaujímavý dar.

Ľadová slza jej nanešťastie skĺzla po ľavom líci. Druhá slza na seba nedala čakať. Po chvíli jej už po lícach stekali toky sĺz. Nikto nič nepovedal. Skrčila sa do klbka. Boleli ju slová jej matky, činy jej matky a hlavne dôvod jej žitia. Túžila ju zabiť. A zároveň objať. Plakala, hoci ticho, no viditeľne. Pozrela po kupé a zamračila sa. Všetci boli mĺkvi.

Sú vari slzy neviditeľné?

Až vtedy pochopila slová Samary.

,, Som tu stále ja. Aj keby už nikto nebol.“

Zaborila si tvár do mikiny a neprestávajúc plakala.

Pekný čarovný večer. Rada by som poprosila ľudí, ktorým sa príbehy o Lilith páčia či nepáčia nech mi napíšu názor. Veľmi to poteší. A tiež mi to povie, či mám ešte ďalej písať pre Vás, alebo či len píšem pre seba. Veľmi ďakujem :) Očakávam sovky.

[ » na začiatok « ]