Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Kristie, Peter
Stručný dej: Kristie si vždy v triede pripadala ako vyhnanec. Avšak v jeden deň ju pozval Peter na kofolu s priateľmi. Konečne má kamarátov. Konečne sa cíti šťastne. Avšak toto jej šťastie netrvá dlho...
Literárna forma: próza
Žáner: romantika
Sedela som na posteli, a hľadela von oknom. Do ničoho...
Ozvalo sa dunenie. Je to zemetrasenie?
Skryla som sa pod posteľ, nevediac, čo mám robiť.
No vonka nepanovala hystéria, všetci boli pokojní, a ďalej sa prechádzali.
Vytiahla som sa spod postele, a pozrela von.
K našej vile bežala Irova manželka Kirstie. Vzdychla som si, a otvorila okno. „Kirstie!“ zakričala som na ňu.
Ona sa usmiala, kľakla si, no aj tak bola vysoká, tak sa naklonila ešte viac.
„Iro ti klamal,“ snažila sa povedať potichu, no aj tak to bolo počuť všade.
„Čo?“ nechápavo som na ňu pozrela.
„Bol zbavený kúzla pravdy, ani nevieme prečo. Prosím, musíš mi veriť, Kristie.“
„Prečo? A skadiaľ to vieš?“ stále som nechápala.
„Už dávno ho toho zbavili, lebo, ani neviem. Ale počula som váš rozhovor, klamal ti. Peter ťa miluje, sám mu to povedal, ako je do teba zbláznený, a že ťa neopustí.“
„Čo? Teda, naozaj? A to že ho postihol démon je pravda?“ vypytovala som sa zo záujmom.
„To áno. Ale to, že ťa neľúbi, je čistý klam.“
Vydýchla som si. Všetko zlé, čo som si o ňom myslela vraciam späť! Je proste úžasný...
„Tak dobre.“ Zavrela som okno, a ľahla si na posteľ, a rozmýšľala, ako vrátim radosť Petrovi. Únava neskôr nado mnou vyhrala, a ja som zaspala.
Zobudila som sa v hlbokú noc, zrejme preto, že som zaspala cez obed. Vôbec mi to nevadilo, veď noc je super.
Vyšla som z izby, a pozrela som po chodbe. Vľavo, vpravo, nikto.
Zatvorila som svoje dvere, a otvorila tie z nápisom 366. Peter ležal v posteli, no nebola som si istá, či spí.
„Spíš?“ jemne som ním potriasla.
„Eh, čo?“ spýtal sa ma, otvoril oči, a posadil sa. „Kristie, je mi to všetko ľúto, prosím, dovoľ mi to, vysvetliť ti...“
Chcela som ho zastaviť, že mu poviem, že to viem, ale nechala som ho hovoriť ďalej, nech mi to vysvetlí. „Dobre.“
„Vtedy, veď vieš, nevedel som, čo so mnou je. Ako keby vo mne bol niekto iný a ovládal ma, ja som to nebol, ver mi. Nedokázal som sa ovládať. Nebol som to ja. Veríš?“
Len som prikývla, no neprerušovala som ho, ak by mi niečo chcel ešte povedať.
„A čo sa týka Ira, ten ti klamal, síce ma možno posadol ten démon, ale ľúbim ťa, naozaj... Prosím, on ti klamal, nemal som ísť za ním. Je obyčajný klamár!“
„Dobre, dobre,“ konečne som povedala, lebo som videla, že je na pokraji zrútenia. „Kirstie mi všetko povedala. Že klamal. A verím, že vtedy si to nebol ty. Verím ti.“
Videla som, že bol zaskočený.
„Tak, to som veľmi rád... Pretože je to naozaj pravda.“
„V to dúfam. A nechcem odísť, a nútiť ťa, aby si odišiel, nechávam to na teba, dobre?“ povedala som mu pomaly.
„Dobre..,“ hovoril ešte pomalšie ako ja.
Boli sme tak blízko...
Pobozkala som ho, možno on mňa. Vzájomne. Bo to dlhý, vášnivý, a krásny bozk.
Nevedela som, či chcem, a či to bude pokračovať ďalej, a...
Áno, ľahli sme si na posteľ. Neprestali sme sa vášnivo bozkávať.
On vyzliekal mňa, ja jeho.
Bolo to vzájomné puto, a také silné. Bola to láska, vedela som to. A nie obyčajná, obrovská láska. Milovali sme sa. Aspoň ja jeho, a dúfala som, že aj on mňa.
Bolo to také silné, a také výborné. Bol pre mňa všetko.
Tak sme tam spolu ležali, bozkávali sa, milovali sa.
Zaspali sme spolu v jeho posteli.
Nevedela som, ani ako sa to stalo, ale neľutovala som to. Vedela som, že láska k nemu bude večná. Vzájomná láska.
„Si krásna,“ povedal Peter.
„Myslíš si to..?“ odpovedala som mu, a váhavo sa na neho pozrela.
„Áno, určite.“
Jemne som ho pobozkala.
„Milujem ťa,“ povedala som tentoraz ja. Mala som nutkanie to povedať. Musela som to povedať.
http://www.youtube.com/watch?v=ZvElHGvuJEY
Sedela som na pláži, a rozmýšľala. Zapadalo slnko, a v diaľke boli vlny mora. A predo mnou nádherne čistá voda.
Rozmýšľala som o mne, o Petrovi, o nás.
Čo bude ďalej.
Prestavovala som si ho. Mal krásne telo. A nádherné oči.
Bolo to krásne. Prestava, aj skutočnosť.
Okolo mňa prebehol kôň. Často ich sem púšťali, na vyvetranie. Bolo to ako z rozprávky. Z nádhernej rozprávky, ktorú som nechcela opustiť.
Za mnou bol les, kde krásne čviritali vtáky. Nádherná hudba.
A začala som uvažovať, čo povie mama, keď sa vrátime živý a zdravý, a ako to vysvetlíme. Povieme jej pravdu? Uverí nám?
Prišiel Peter, počula som to podľa jeho jemných krokov.
„Ahoj,“ pozdravila som ho.
„Ako si to zistila?“ spýtal sa ma.
„Intuícia... A sústredenie,“ povedala som, a zasmiala sa. To sú jeho slová.
Prisadol si ku mne, a tak spolu sme sa pozerali na západ slnka, a počúvali zvuk vtákov. Opreli sme sa o seba, a Peter ma pobozkal. Och, bolo to také romantické. On je proste super, ach.
A takto sme tam sedeli, a keď slnko zapadlo, a odišlo, vrátili sme sa do izby...
A takto sme žili dlho. Dva týždne. Celé dva týždne. Mama sa o nás určite veľmi strachuje.
„Musíte odísť,“ povedala nám jedného dňa Kirstie. „Ľudia sa budú báť, kde ste, a ja to naozaj nechcem mať na svedomí. Ale ak chcete, my vás tak veľmi nevyháňame.“
Po dlhých rozlúčkach, a prehováraniach sme odišli. Samozrejme, z mnohými zásobami, a pár šatami, ktoré sa nám páčili a zobrali sme si ich.
Ethalon šiel s nami, aby sme vedeli, kadiaľ ísť, no povedal, len že do určitej vzdialenosti.
Vyrazili sme ráno, po obede nás Ethalon opustil (po stráášne dlhých rozlúčkach. Nečudo, veď nás zachránil, a ako prvú bytosť sme ho spoznali) a my sme sa vydali určeným smerom.
Vtedy to bol zvláštny pocit. Uzreli sme svetlo sveta. Bolo také jasné, a svetlé.
V lese aj meste bola tma, alebo akési ich čudné žiarovky, ale takéto Slnko tam teda nebolo.
Na chvíľu sme zavreli oči, a potom si navykli na to. Stáli sme presne na tom istom mieste, kde sme ušli od tej skupinky do lesa, do fantázie. A určite sa tam vrátime, myslím.
Nikto nikde. Zvláštne.
Ktosi ma schytil zozadu, a zapchal mi ústa. Bála som sa, jačala, kopala, hrýzla. No boli silní, a určite ich bolo viac. Vzdala som sa, a odpadla. Nevedela som, čo sa deje. Nechápala som to. Nevedela som kde je Peter. Čo sa to teda deje?
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...