Poviedka:
Pridaná: 16.3.2011, 21:06:22
Čítaná: 4661×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Aloise Kraistonová, Tom Riddle
Stručný dej: Dokáže Tom vôbec niekoho milovať?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

"Nič nie je také, aké sa zdá," šepla som si sama pre seba a muž predo mnou sa pobavene zasmial.

Naozaj to nebolo tak. Keby som si myslela, že dokáže byť takýto krutý, nikdy by som ho nemala rada. Vlastne mala, lebo bol iný od ostatných. Bol výnimočný. I keď bol Slizolinčan a neznášal tzv. nečistokrvných. Už keď som ho uvidela, tak mi srdce bilo iba preňho. Dokázala by som sa preňho aj zabiť. U neho to však bolo asi iné.

Vtedy sa mi vrátili spomienky.

------------------------------------

"Tento rok bude našu školu navštevovať študentka z Durmstrangu. Aloise Kraistonová," predstavil ma Dumbledore a Veľkou Sieňou sa rozľahol potlesk. "Bola zaradená do Chrabromilu."

Bola som zo svojej novej fakulty nadšená, veď toto mal byť môj posledný, siedmy, školský rok a ja som počula, že táto fakulta je asi najlepšia zo všetkých. Odišla som zo svojeho miesta, pri Dumbledorovi a išla som si sadnúť k šarlátovo-červenému stolu. Cestou som sa pobzerala po celej sieni. Takmer všetci sa na mňa pozerali, no jeden chalan ma upútal najviac.

Sedel pri Slizolinskom stole a hlavu mal sklopenú k veľkej knihe pred ním. Vlasy mali farbu havranieho peria, a podľa zábleskoch v jeho očiach som zistila, že ich má takmer čierne. Tvár mi lemovali lícne kosti, vďaka ktorým nadobúdal istý pocit egoizmu, ale pritom vyzeral byť sympatický. Vtom zdvihol pohľad od knihy a pozrel sa na mňa. V tej chvíli pre mňa zastal svet. Cítila som ako mi pozerá až na dno duše a postupne si ma podmaňuje.

------------------------------------

"Aloise," povedal zvučný hlas za mnou, a ja som sa strhla. Tak som ten hlas milovala, ale ešte ani raz mi nič nepovedal. Až teraz. So zdráhaním som sa otočila. Stál tam on. Tom. Ešte krajší ako inokedy, lebo na jeho vlasy dopadali slnečné lúče vďaka čo mu vyzerali ešte zamatovejšie.

"Áno?" spýtala som sa, no kým som stihla ešte niečo povedať, už ma držal a bozkával. Bála som sa, že sa v jeho náruči roztopím.

------------------------------------

"Ty chodíš s Tomom? Tomom Riddlom?" spýtala sa ma Mary, keď si ma odtiahla od ostatných v klubovni. Pomaly som prikývla. "Si sa nebodaj zbláznila? Uvedomuješ si, čo on robí? Prevádzkuje tu čiernu mágiu. Aloise. Tú najčiernejšiu."

"Ale Mary, nepreháňaj. Je Slizolinčam a tak to nie je žiadne prekvapenie. A okrem toho, pochybujem, že je až tak zlý. Nikto nie je skutočne zlý," zasmiala som sa a odišla som od nej. Neprestala som však rozmýšľať nad jej slovami. Nakoniec som to zahnala. Nemohol byť až taký zlý. Veď aj tak. Koľko zla mohol napáchať sedemnásť ročný chalan?

------------------------------------

"Milujem ťa," zašepkal mi do ucha a začal mi rozopínať školskú uniformu.

------------------------------------

"Ako to myslíš, že odchádzaš?" spýtala som sa ho tesne po skončení školy.

"Odchádzam pracovne," odsekol hrubo a stratil sa v hmle.

Prišla som domov, a ničím nerušená som spadla na zem, kde som sa rozplakala. Ako mi to mohol urobiť? Milovala som ho, a aj on mňa. A teraz odišiel a nechal ma tu samú. Samú na všetko.

-----------------------------------

Drahá Aloise,

viem, že za tých päť rokov, čo som tu nebol sa toho veľa zmenilo, ale teraz sa vraciam späť do Anglicka a rád by som ťa zas videl. Keď som odišeil, zistil som ako veľmi ťa milujem. Chýbala si mi po celé tie roky. Neprešiel deň bez toho, aby som na teba nemyslel. Prosím, príď k Havstonskému cintorínu dnes presne o deviatej večer. Budem ťa tam čakať.

S láskou Lord Voldemort

- Dočítala som list. Bolo to neuveriteľné, ale vracal sa. Moje srdce poskočilo šťastím. Nikdy som ho neprestala mať rada a vždy som potajme dúfala, že príde späť. Teraz sa to splnilo. Bol tu, len z iným menom, ale stále to bol on.

------------------------------------

To ma vrátilo späť do prítomnosti. Čupela som pred ním vďaka Crutiatusu čo na mňa vyslal.

"Nič nie je také, aké sa zdá," zopakovala som. "Zmenil si sa Tom."

"Nevolaj ma Tom. Ja som Voldemort," štekol. A vyslal na mňa ďalší Crutiatus. Vykríkla som. Už som ďalej nevládala. On sa na tom mrazivo zasmial. Mohol mi však akokoľvek ublížiť, ale moja láska bola večná. Už teraz som to vedela. Nech na mňa zosielal čo chcel, nikdy by som ho neprestala milovať. On ma však prestal milovať rýchlo. Vtedy povedal slová, ktoré ma ranili viacej ako všetky kliadby.

"Lord Voldemort nikdy nemiloval a nikdy milovať nebude. Láska je totiž len hra," a už ho to prestalo baviť. Zdvihol prútik posledný raz a zašepkal tie dve smrteľné slová.

Skôr ako ku mne doletel zelený lúč svetla, stihla som si pomyslieť.

´Ale navždy budeš môj Tom. Môj Voldemort.´

Ja viem, je to odveci a iné ale nič iné sa mi tu dnes nepodarí pridať :D uvedomujem si to, že je to hrozné ale newa :D

[ » na začiatok « ]