Poviedka:
Pridaná: 12.3.2011, 19:07:44
Čítaná: 3551×
Hodnotenie: (počet hlasov: 10)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco
Stručný dej: Poviedka inšpirovaná piesňou.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, tragédia, songfic

„Hermiona, bež!“ kričal Draco. „Ja ich zdržím!“

„Nie! Bez teba neodídem!“ namietla som. Vytiahla som prútik a pomáhala som mu odháňať útočníkov. Bolo ich však až príliš veľa.

„Hermiona, prosím!“ pozrel na mňa nešťastne. V tej chvíli ho zasiahlo zelené svetlo, život v jeho očiach vyhasol a jeho telo sa bezvládne zrútilo na zem.

I cannot find a way to describe it

All I do is inside

I wish it would just go away

What would you do

You do if you knew

What would you

Nie. To nemôže byť pravda. Jednoducho... on nemôže byť mŕtvy. Nie! Nie! Nie!

Chvíľu som tam bez slov stála a hľadela som na jeho nehybné telo. Do očí sa mi nahrnuli slzy, zahmlili mi zrak, zmáčali celú tvár. Padla som na kolená. Bolo mi jedno, že ma zasiahne nejaké kúzlo. Bolo mi jedno, že mi ublížia. Bolo mi jedno, že ma zabijú. Moja bolesť z náhlej straty bola až príliš silná...

All the pain

I thought I knew

All the thoughts lead back to you

Back to what

Was never said

Back and forth

Inside my head

I can´t handle this confusion

I´m unable to come and take me away

Pomaly som sa k nemu doplazila, chytila som ho za ruku a odmiestnila som sa na prvé miesto, ktoré mi napadlo.

Ocitla som sa v tmavej komore. Zosypali sa na mňa staré vedrá a metly páchnuce čistiacim prostriedkom. Nemotorne som vyliezla z kutice a vytiahla som aj Dracovo telo. Slzy mi neprestajne zmáčali tvár.

„Čo sa deje?“ zachytila som z diaľky Narcissin vyľakaný hlas. „Hermiona! Čo sa stalo? Čo je Dracovi?“

Uprela som na ňu vlhké oči a chytila som ju za ruku. Nebolo treba hovoriť. Pochopila. Objali sme sa a obe sme sa nechali unášať žiaľom.

I feel like I´m all alone

All by myself I need to get around this

My words are cold

I don´t want them to hurt you

If I show you

I don´t think you´d undrestand

´Cause no one undrestands

Stála som tam, celá v čiernom. Ruky som mala voľne spustené pri tele. Neplakala som. Nemalo by to zmysel. Draca by mi to nevrátilo.

Moje vútro akoby bolo prázdne. Necítila som nič. Nič, okrem mrazivého pocitu osamelosti šíriacej sa mojím telom chvejúcim sa pod nápormi chladného vetríka.

Akoby z diaľky ku mne doliehal hlas kňaza, ktorý viedol pohreb. Počula som, ako Narcissa vedľa mňa posmrkáva do vreckovky. Dracov otec, Lucius, sa pohrebu nezúčastnil. Ešte stále sedel v Azkabane.

Myšlienky sa mi neustále vracali do minulosti k tým krásnym chvíľam, ktoré sme spolu prežili počas školy aj po nej. Naše tajné nočné výlety do Zakázaného lesa, prvá spoločná noc, všetky tie bozky, dotyky...

Moje spomienky prerušila hlasná smútočná hudba doliehajúc odniekiaľ zozadu. Po tvári ma pohladili lúče jesenného slnka, ktorým sa podarilo predrať sa cez mraky. V tej chvíli som sa cítila ešte viac opustená...

All the pain

I thought I knew

All the thoughts lead back to you

Back to what

Was never said

Back and forth

Inside my head

I can´t handle this confusion

I´m unable to come and take me away

Od Dracovho pohrebu prešli dva roky, no ja som s jeho smrťou ešte stále nebola zmierená. Celé dni somsa bezmyšlienkovite prechádzala po dome, v ktorom sme bývali. Z Ministerstva mi chodili sovy s upozorneniami, ale neodpisovala som. Ignorovala som ich. Bolo mi jedno, či ma prepustia.

I feel like I´m all alone

All by myself I need to get around this

My words are cold

I don´t want them to hurt you

If I show you

I don´t think you´d understand

´Cause no one understands

„Lucius!“ zvolala som prekvapene, keď som ho zbadala medzi dverami.

„Čo si spravila s Dracom?“ zasyčal nahnevane a chytil ma za golier. Do očí mi vbehli slzy bolesti.

„Tak hovor! Čo si s ním urobila, humusáčka?“ zatriasol mnou zúrivo.

„Nič som neurobila!“ zapišťala som pridusene a hľadala som prútik. „Pusť ma, Lucius!“

„Povedz mi, kde je!“ tresol mnou o stenu, takmer mi vyrazil dych.

„Crucio!“ zvolala som nahnevane, keď som našla prútik. Luciusove ruky pustili môj krk.

„Takto sa ku mne správať nebudeš!“ kričala som. „Nie som handra, nenechám so sebou zametať! Ak chceš vedieť, Draco je mŕtvy! Áno, je mŕtvy!“

Lucius na mňa uprel vydesený pohľad, ktorý sa o chvíľu premenil na nenávisť.

„Ja ťa zabijem!“ zavrčal a namieril ma mňa prútik. Skôr, ako stihol vysloviť kúzlo, odmiestnila som sa.

„Narcissa!“ vošla som do kuchyne a rozrušene som na ňu pozrela. „Luciusa pustili!“

„Čo? Ako je to možné?“ spýtala sa zhrozene.

„Práve u mňa bol a pokúsil sa ma zabiť. O chvíľu je tu.“ Dýchala som rýchlo a nepravidelne. Ruky sa mi začínali triasť a začínala som sa báť.

Z predsiene sa ozvalo hlasné puknutie a kroky, ktoré sa rýchlo približovali. Dvere kuchyne sa prudko otvorili a ja som hľadela do rozzúrenej tváre Luciusa Malfoya.

„Teraz už mi neujdeš,“ zašepkal. „Avada Kedavra!“

Čakala som na zásah zaklínadla, no smrť akosi neprichádzala. Otvorila som oči a zbadala som Narcissu. Ležala na zemi, ruky mala roztiahnuté. Prázdny pohľad upierala do steny.

„Nie,“ šepol roztrasene. „Toto som nechcel.“

I cannot find a way to describe it

It´s there inside

All I do is hide

I wish that it would just go away

What would you know

You do if you knew

What would you do

O dva roky neskôr som sedela v obývačke nášho domu. Práve som dočítala článok v Dennom Prorokovi. Luciusa našli mŕtveho v jednej z azkabanských ciel, kam ho zavreli za vraždu Narcissy. Vzdychla som si a noviny som odhodila do kúta.

Môj život sa dokonale rúcal. Z Ministerstva mi prišla sova s výpoveďou. V spoločnosti som sa ukazovala len veľmi málo. V posledných dňoch som sa ani nestarala o to, ako vyzerám. Nepokúšala som sa vyčistiť si tvár plnú nečistôt či žlté zuby. Nepokúšala som sa rozčesať si tú guču vlasov na mojej hlave. Nepokúšala som sa už o nič.

V tej chvíli som dostala nápad. Vyšla som z domu a kráčala som k strmému útesu. Chladný vietor mi rozvial vlasy. Po lícach mi stiekli slzy. Nemohla som uveriť tomu, čo som sa práve chystala urobiť. Iné riešenie som však nevidela...

I´m going nowhere on and on and

I´m getting nowhere on and on and on

I´m going nowhere on and on and off and on and off and on

Stála som na kraji strmej sklay, týčiacej sa vysoko nad rozbúreným morom. Vietor fúkal čoraz silnejšie. Obloha bola tmavá, pokrytá ťažkými mrakmi. Začínalo pršať.

Stála som tam s roztiahnutými rukami a zatvorenými očami. Kvapky dažďa sa miešali so slzami, ktoré tiekli po mojej tvári. Poslednými nádychmi som sa lúčila so životom.

Nerob to, hovoril mi hlas v hlave, no ja som ho nepočúvala. Nechcela som ďalej takto žiť. Môj zmysel sa stratil Dracovou smrťou.

Stála som tam, morké vlasy sa mi lepili na tvár. Vietor ustal. Obklopovalo ma hrobové ticho prerušované iba kvapkami dažďa dopadajúcimi do prelievajúceho sa mora.

Ešte chvíľu som váhala, no potom som to urobila. Zatvorila som oči a nechala som sa unášať jemným morským vánkom. Moje telo sa ponorilo do hlbín ľadovej vody a pľúca sa okamžite dožadovali kyslíka. Ja som sa však vôbec nepokúšala vyplávať ani zachytiť sa. Prúd vody ma unášal niekam ďaleko a pomaly som upadala do bezvedomia...

Take me away

Break me away

Take me away

Hermiona Grangerová zomrela dňa 23. septembra vo veku 23 rokov. Našla ju skupinka muklovských študentov na pobreží Severného mora. Pochovaná je vedľa Draca neďaleko miesta, kde žili. Hermionini rodičia doteraz žijú v malej dedinke pri Londýne.

______________________________________________________________

Poviedka bola inšpirovaná pesničkou Take me away od Avril Lavigne. Poteším sa každému komentáru, či už kritike, alebo pochvale. :)

[ » na začiatok « ]