Kapitola:
Pridaná: 8.5.2007, 14:17:09
Čítaná: 2859×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Barry Lotter
Stručný dej: Barry Lotter aj so svojimi priateľmi bol známy po celej čarodejníckej škole Cockfort. Bol na všetkých večierkoch, na všetkých záchytkách, vo všetkých nohavičkách. Barry bol úprimný, šokujúci, nevychovaný ale hlavne bol bez zábran.

Literárna forma: próza
Žáner: paródia

Kapitola: 1 » Začiatok Apokalypsy

Barry Lotter

Začiatok Apokalypsy

Všetky podobnosti, mená, charaktery alebo značky čarovných prútikov sú čisto náhodné. Hocijaká podobnosť existuje len vo vašej hlave, alebo inej knihe. My sme samozrejme originálny.

Kapitola 1

Barry Lotter aj so svojimi priateľmi bol známy po celej čarodejníckej škole Cockfort. Bol na všetkých večierkoch, na všetkých záchytkách, vo všetkých nohavičkách. Barry bol úprimný, šokujúci, nevychovaný ale hlavne bol bez zábran. Teraz ležal vo svojej posteli po nevydarenej mulovskej párty. Mul bol človek, ktorý nemal žiadne čarodejnícke schopnosti. Barry na párty omylom podpálil koberec zapaľovačom s nezhasínajúcim ohňom pred únikovým vchodom. Mulovia nemali kade utiecť, ale tý najodvážnejší sa pokúšali cez oheň dostať. O 24 hodín prišli ich rodinám urny s popolom. Ďalší dvaja ľudia – mladý pár – sa rozhodli utiecť oknom. Keďže boli značne podnapitý, uvedomili si že sú na piatom poschodí až keď bolo neskoro. Ostatný ľudia behali dookola a vzájomne sa podpaľovali od tých, čo už horeli. Barry sa zatiaľ nenápadne odparil pred dvere domu. Neďaleko s chrupnutím spadli dve telá. Konečne sa mu podarila zapáliť cigareta. Socville bol v túto nočnú hodinu nebezpečný. Obzvlášť štvrť v ktorej bol. Bola pomenovaná podľa jedného zo zakladaťeľov školy, ktorá bola neďaleko. Štvrť Neúspešne-liečený bola domovom pre tvory známe ako Acabáci, ktorý mali dohliadať na poriadok, ale namiesto toho sa len povaľovali pri smetiakoch, obťažovali deti idúce do mulovskej školy a vyhadzovali smeti z kontajnerov. Dvaja práve pchali čiernu mačku do kontajnera, ostatný boli zabalený do kartónov, aby mohli ráno znova obťažovať ľudí. Vedeniu mesta, ktoré tvorili skorumpovaný a prefetovaný úradníci, to bolo jedno. Barry, ktorému sa minula vodka potrebná k tomu aby sa mohol odpariť do Cockfortu, musel prejsť ulicou zvanou Maova ulica, ktorá bola obývaná kórejskými prisťahovalcami. Radšej sa rozhodol, že palivo doplní v blízkom hostinci "U Zlatého Iľjiča". Vďaka tomu, že odparovanie bolo veľmi populárne, polovica čarodejníckej komunity bola zvyčajne opitá. Keď sa rozhodovalo či zvolia ako palivo vodu alebo vodku, väčšina voličov za vodku nemala viac ako 21 rokov. Bola to výborná zámienka, ako sa ožrať na obed. V diaľke sa hrozivo trepotala červená zástava, ale Barry našťastie zabočil do hostinca. Otvoril dvere a do nosu mu udrel pach zvratkov, domáceho alkoholu, ale najviac páchol školský hájnik Ar'gid. Bol zo škótska ale keď mal 16, spadol do sudu s liehovinou, ktorá bola teraz preňho životne dôležitá. Každému tvrdil že vždy keď pije menej než musí, tak sa zjaví veľký ružový zajac a vyhráža sa že podreže toho koho práve drží. Väčšinou je to Ar'gidove zvieratko vyrobené z balóna, inokedy jeho idol Jim Morrison.

Ar'gid sa neumýval a vďaka alkoholu a svojmu nikdy nepranému tričku s fľakmi smrdel ešte viac. Sedel rovno pred pípov a keď sa barman Patrick, ktorý bol Ír nepozeral, naklonil sa pod ňu a púšťal pivo prúdom. Ale keďže bol Ar'gid poloslepý od rokov vysedávanina v tomto bare a pitia nekvalitnej a silnej whiskey, barman Patrick ho čoskoro odhalil. Zatialčo ho vyhadzoval, Barry si uchmatol fľašu vodky a išiel si sadnúť. Bez toho Ar'gidovho smradu to tu bolo znesiteľnejšie. Avšak chudáci ľudia vo vedľajšom bare, kam sa Ar'gid po vyhodení za krádež štvornožky doplazil, pričom narazil do auta a šlapol kolenom do obsahu čriev jedného z Acabákov. Bar "U Zlatého Roosevelta" bol konkurencia Iľjiča. Vždy keď obidva bary zatvorili, návštevníci sa stretávali na ceste pred barmi a usporiadavali boxové zápasy. Ktorý tým prehral, musel ísť odpútať pozornosť Acabákov, aby sa druhá skupina mohla bezpečne dostať domov. Barry do seba pomaly nalial pohonné látky a odparil sa do Cockfortu. Vďaka svojmu narušenému zmyslu pre orientáciu (smer!) netrafil do klubovne, ale do dievčenských spální. Jedno dievča si holilo nohy, a keď ho zbadala, zvreskla a rýchlo stlačila červený gombík s nápisom BMNÚ (Barry má nekalé úmysli). Bol to nápad riaditeľa školy Gumblemora, ktorého už unavovalo utešovať každý deň niekoľko dievčat, ktoré za ním chodili s plačom. Okrem toho Gumblemor Jerrymu závidel jeho výkonnosť. Hneď sa prihnali podpodlahový škriatkovia a vyviedli Barryho kopancami von. Barry zamrmlal zaklínadlo a škriatkovia sa prepadli do kuchyne, kde ich ľahostajný domáci škriatkovia uvarili ako jelení guláš. V Káromilskej klubovni bolo len zopár ľudí. Barry si sadol ku ohňu, keď zrazu priletela jeho sova Redwiga. Niesla balík v tvare valca. Barry ho rozbalil, a našiel klobásku prelezenú červami. To mu písal jeho pomýlený strýko Mirius Fack. Nedávno ušiel z prísne stráženého väzenia pre narušených zločincov. Previnil sa tím, že kradol kojencov a potom ich predával mulom ako zázračné vrieskajúce hodiny. Samozrejme najprv ich obalil sádrou, natrel hnedou farbou a prilepil dve minútové ručičky. Práve teraz sa skrýval na neďalekej skládke toxického odpadu. Čas odhadoval podľa Slnka a aby vedel aký je deň, mal malý kalendár prilepený na sude vyvezenom z atómovej elektrárne. Podľa toho každý piatok číhal na ľudí ktorý prichádzali s novým odpadom. Vybehol na nich s doskou s klincom ale väčšinou okradli oni jeho. Barry dal klobásku svojej ryšavej sove. Odfrkla si a išla sa pomstiť Barrymu za to, že jej dáva také podradnú a nejedlú stravu. Barry, príliš slávny na to, aby mohol piť alkohol na verejnosti (vodka sa ráta ako palivo), zato príliš málo slávny nato, aby mohol svojho strýka zbaviť obvineniam z verejného odhaľovania, si odpľul na koberec. Smrad z pokazenej klobásy tu sa mu dostal aj do úst, tak si zapálil vysokorýchlostnú cigaretu. Umožňovala že čarodejníci mohli surfovať na virtuálnom internete. V cigaretách bola látka vyvolávajúca halucinácie, ktorá keď sa správne spojila s určitými slovami-vysokorýchlostný-vytvorila ilúziu netu. Takže všetky vulgárne dopisy ktoré čarodejníci poslali cez mail kubánskemu prezidentovi, nikdy neexistovaly. Výrobcovia si však nemysleli, že je svet pripravený pre túto informáciu. Barrymu sa objavila jeho domovská stránka Sluts gate. „Hups, tak táto kniha pre deti bude prístupná až od 18.“ Prepol na "Yaaahooo–centrum opilých kovbojov" a udrel mu do očí veľký titulok:

Cena vodky stúpa

Podľa vyjadrenia prezidenta spoločnosti VodkaSoft Billa Doorsa cena za pol deci čo je asi jeden kilometer sa zvýši. „Tieto zmeny boli nutné vzhľadom k tomu, že potrebujem nový dom. V súčasnom mám v sprche pleseň.“ Pán Doors na otázku prečo si ju nedá vyčistiť odpovedal: „Ste normálny?! Ešte mi tam nastriekajú nejaký humus a ja sa budem musieť okúpať.“ Väčšina ľudí je pobúrená. Ochrancovia prírody spísali petíciu proti nehumánnemu odstráneniu plesne. O dva dni sa plánuje protestný pochod pred Doorsovým domom v bohatej časti mesta Socville. Dúfajme, že Doors zmení svoje plány a ceny nokoniec zostanú rovnaké. Ak nie, budem musieť chodiť hromadnou dopravou s mulmi.

Barry dočítal a odpľul si na virtuálnu fotku Billa Doorsa. Slina v skutočnosti dopadla na jeho vlastnú topánku značky Guma. Vybral si cigaretu z úst a odložil si ju do púzdra. Vstal z kresla a odišiel do svojej izby. To všetko sa stalo za necelé dve hodiny.

Ráno o deviatej bola na Cockforte zima a vlhko. Barry pomaly vstal a obliekol si nové ponožky. Tie staré hodil na 3-metrovú kopu smradľavej bielizne. Kopa sa hrozivo týčila do výšky a každú sekundu hrozilo že sa zrúti. Keď sa začala hýbať zo strany na stranu, Barry ju pre istotu odparil do Zablateného lesa, kde vyrušila dvoch kentaurov hrajúcich Blackjack. Kentauri ušli a o chvíľu už skladali krvnú prísahu, v ktorej sa zaviazali, že odstránia Barryho za znesvätenia ich lesa. Barry zatiaľ vyšiel zo svojej izby a prešiel cez klubovňu. Otvoril si portrét Viac-širokej-ako-vysokej Dámy a vyšiel na chodbu. Oproti vchodu do Káromilu bolo okno, cez ktoré bolo vidieť na Ar'gidov domček. Ar'gida nebolo vidieť, ale podľa chrápania ktoré bolo počuť až sem, spal po včerajšej opici. Za domčekom sa zakrádala skupina Teletubeísov, ktorý mu chceli zákerne ukradnúť šaty a narezať nohy postele. Barry schádzal po spráchnivených schodoch, z ktorých občas kúsok odpadol, tak sa zdalo že stále menia polohu. Držal sa zábradlia a keď sa oň oprel, zletelo dolu a on skroro s ním. Trafilo školníkovu mačku Pikačua, ktorý zamraučal a omráčený spálil zábradlie prúdom elektriny. Celé schodisko pod Barrym sa prepadlo takže sa musel Barry rýchlo odpariť. Našťastie ráno vypil celú fľašu, keďže si chcel urobiť zásoby na celý mesiac. Odparil sa pred hliníkokvé dvere do Neveľkej siene. Väčsina žiakov školy už bola na vyučovaní, len pár šiestakov sfetovaných ópiom sa povaľovalo pod stolmi. Mimochodom, Barry bol na škole už deviaty rok, aj keď ročníkov bolo len 6. Sadol si k stolu a zoškrabal trochu jedla ktoré asi vo veľkej rýchlosti narazilo do operadla vedľajšej stoličky. Najedol sa a nevedel čo bude robiť ďalej. Na vyučovanie už nechodil, lebo s falošným preukazom totožnosti ho všetci učitelia poznali ako Fernanda Hernándeza, mexického upratovača záchodov. Školník Picz si ho dokonca mýlil s hajzlovou štetkou. Vyšiel von a z požičovne si zobral štvorčekové korčule. „Ty s tými korčulámi, zeber si račej koléskové. S týmito sa ďaleko nedostaneš, dig móre. A naval more sto tých žltých mincí ako zálohu...more.“ To naňho pokrikoval rómsky spoluobčan stojaci vedľa požičovne. Barry vedel že je to podvod a aj keď riskoval že si ho rómsky spoluobčan aj s kamošmi nájde, nič mu nedal. „Môžem ti dať akurát _____! Makaj pracovať do Socvillu ty asociál jeden ________!“ Podvodník sa naňho vyrútil s odhryznutým nechtom a Barry vytiahol prútik. „Vorlíkoi!“ vykríkol Barry a rómsky spoluobčan sa premiestnil do Indie. Pokračoval v ceste na korčuliach, a pri bráne na chvíľu zastavil, vytiahol kus papiera a prútikom naň napísal: „Odskočil som si do Socvillu pre nový mop. Fernando“ V skutočnosti si išiel kúpiť 16 litrov vodky a niečo pre Miriusa. Peniaze si vyberie z banky, ktorú obsluhovali vysoký, chudí a možno aj múdri elfovia. Zákazníka vedeli ošklbať tak veľmi, že ak si prišiel uložiť zopár mincí tak musel platiť poplatky dvojnásobné ako vklad. Elfovia si potom tieto poplatky pripisovali na plat. Barry, zatiaľčo som tu opisoval elfov prišiel až k banke, takže nemusím opisovať časť mestečka ktorým prešiel. Budova Yngott banky bola celkom dobre udržiavaná narozdiel od okolitých domov. Nebola na nej pleseň, nebola posprejovaná a lastovičky vo svojich hniezdach na nikoho neútočili. Vošiel dnu a prešiel až k poslednému elfovi. Keď prišiel bližšie, všimol si že všetci elfovia majú neprítomné pohľady a nehýbu sa. Sadol si oproti tomu poslednému, ktorý bol stále neprítomný. Barry chvíľu čakal. Potom zobral ťažítko a hodil ho do najbližšieho skla, ktoré sa s rachotom rozbilo. Všetci elfovia sa zobudili, niektorý popadali zo stoličiek alebo sa chytili za srdce a v kŕčoch sa zmietali na stoličke. „EEECHŔŔŔHH!!!“ Ten jeho vykopol nohou a rozrazil stôl. Kým ho Barry prútikom opravil, väčšina elfov už bola v poriadku. Až na tých pár so srdečným zlyhaním, pre ktorých si prišla sanitka. Elf bol nahnevaný že ho vyrušil z obedného spánku.

„Čo chceš ty malý bastard? Nevidíš že sme mali obednú prestávku? Oj vej!“ Barry mu povedal že chce vybrať zo svojho účtu mince a elf začal hneď hrať príjemného a vzorného zamestnanca. Barry musel pri odchode zaplatiť ešte rozbité okno a samozrejme poplatky. Takže odchádzal s polovicou vybraných mincí. Potom zamieril na kórejský trh. Prechádzal sa a videl čo všetko ilegálne sa tam predáva. Jeden kórejčan mu ponúkal originál Adifasky za 5 mincí. Iný mu ponúkali mladé holandské prostitúky, hovoriacich papagájov bez hlasiviek alebo presnú kópiu prvého lietadla. Nič nekúpil, pretože vedel že sa mu to buď roztrhá, alebo ochorie, alebo bude kradnúť cigarety, alebo sa mu to samovznieti v izbe a podpáli mu posteľ. Nakoniec našiel stánok s palivom. Ceny tam mali zbytočne prehnané, ale Barry aj tak kúpil 16 litrov. Keďže sa mali ceny zdvihnúť, každý si chcel urobiť čo najväčšie zásoby. Predávajúcemu kórejčanovi sa už skoro všetko minulo. Po Barryho nákupe zostali v stánku dve flašky. Barry odparil flaše do svojej izby a odišiel z trhov. Nechal si u seba jednu flašu, ktorú chcel aj s jedlom priniesť strýkovi Miriusovi. Cestou na skládku sa zastavil v MiniMarkete. Nakúpil opekané krysi, jablká v zvratkoch a päť kíl mrkvy. Mirius Miloval Mrkvu. Okrem jedla kúpil aj jedno pončo s kvetinovým vzorom. Zaplatil, vyšiel z obchodu a zamieril preeč z mesta na skládku. Najprv sa chcel odpariť, ale spomenul si že musí šetriť. Nákup niesol v taške s logom obchodu – Rösmertin MiniMarket®. Kráčal dvadsať minút a v diaľke už videl toxické výpary. Mirius ho väčšinou chodil čakať už ku vchodu na skládku. Bol animaniak a vedel sa zmeniť na ružového medvedíka čistotného. Dnes ho pri vchode nevidel, ale asi sa zase len ožral Alpou a vliezol nejakému bezdomovcovi do krabice. Barry pozrel do zrkadla, keďže na čele sa mu objavoval presný čas. Keď mal tri roky, veľmi preveľmi zlý čarodejník Wordymor, prezívaný Malý V (ktovie prečo), pri nakrúcaní reklamy omylom rozbúral ich dom parným valcom. Barryho rodičov rozmačkalo, ale Barry mal šťastie, pretože vonku hádzal kamene do okoloidúcich. Zasiahli ho iba digitálne hodiny do čela, kde mu po nich zostala jazva. V magickej nemocnici ju nedokázali odstrániť, tak mu ju aspoň začarovali aby ukazovala presný čas. Bolo 14:18, aj keď v realite by prešla maximálne jedna hodina. Ale toto je – alebo bude - kniha, tak si zvykajte. Keď bol Barry už pred vchodom na skládku, dve zmutované veveričky s troma chvostami mu skočili do cesty. Keby bol Barry mul, asi by začal hystericky jačať a utiekol by alebo by sa na mieste zbláznil. Avšak pre čarodejníka to bol obvyklý pohľad, takže Barry len zastal a čakal čo dve veveričky urobia. Zazerali naňho očami s oranžovým odtieňom a malé ruky s desať centimetrovými pazúrmy mali vystreté pred krkom. Jednalo sa asi o nejakú formu elektrárenských zombiov a tak Barry pre istotu vytiahol prútik. Prvá veverička prehovorila divným jazykom. Druhá ju zastavila a prehovorila.

„Sorry kamoge, môj frendík sa nedávno prisťahoval z maďarska a ešte sa nestihol naučiť poriadne spíkovať. Takýto blezgar z nás spravil Malý V a prinútil nás od každého kto chce ísť na jeho skládku vyberať vstupné. Takže naval 9 mincí!“ Veverička otrčila päsť s pazúrmi nahor. Barry sa len zasmial, veď čo mu môžu urobiť dve veveričky – aj keď zmutované – keď im nezaplatí. Maďarská veverička začala zasa niečo hovoriť spoločníčke. Keď dohovorila, obidve sa obrátili k Barrymu. Prehovorila druhá veverička. „Zaplať, zaplať.“ Potom prehovorila prvá. „Igen, zaplať!“

A začali sa pomaly kĺzať k Barrymu. Ten namieril prútik a povedal zaklínadlo. Veveričky vzbĺkli a začali skákať po konároch. Práve zrejme začali veľký požiar Amazonského pralesu. Čarodejnícka komunita kvôli spestreniu prostredia preniesla na okraj Socvillu rôzne objekty. Neďaleko stáli pyramídy a Eiffelovka. Bohužial to vedenie mesta nemohlo sprístupniť mulom ani zahraničným čarodejníkom, napríklad francúzom, inak by riskovali hromadnú žalobu. Barry konečne vošiel na skládku, a vybral sa hľadať Miriusa. Po chvíli ho naozaj našiel ožratého Alpou v krabici. Použil naňho triezve zaklínadlo Palászlo! aby sa prebral. Mirius pomaly vstal a zaškúlil na Barryho: „Si to ty, bože?!“ Zrejme bol dosť dezorientovaný po tom násilnom vystriezvení.

„Nie, Mirius. To som ja, Barry...tvoj synovec predsa!“ Mirius konečne zaostril a spoznal ho. Roztiahol svoje zvratkami zašpinené ústa do úsmevu.

„Barry, rád ťa zase vidím! Ehm, priniesol si mi nejaké jedlo?!“

Barry mu podal igelitku, Mirius sa na ňu vrhol a roztrhal ju na kusy.

„Hu hu, mrkvička, večer si ju opražím vo výparoch.“

No len aby si neskončil ako tie veveričky a nestal sa novým vyberačom vstupného, pomyslel si Barry. „Hej, nevieš niečo o tých dvoch veveričkách pri vstupe?“

„Áno, viem. Fajn chlapíci, alebo dievčatá, to už neviem. Včera som im požičal peniaze, a dnes mi mali vrátiť. Ktovie, kde sa tí dvaja feťáci preháňajú, keď majú pracovať. Nenazbierali pre Wordymora dosť peňazí, tak prišli pýtať odo mňa.Vieš aký som, požičal som im.“

Hups. Barry si uvedomil chybu, ale na druhej strane...chceli mu predsa zobrať peniaze a zaútočili naňho. „No, Mirius, stretol som ich a dali mi tie peniaze. Koľko ti to dlžili...? Ach áno, presne toľko mi dali. A povedali že odchádzajú od tejto práce na dovolenku. Na nejaké ďaleké miesto.“

Mirius sa celý rozžiaril. „To som rád že si môžu dopriať dovolenku. A keď sa vrátia, môžu mi vrátiť aj tú zbierku hardcore porna. Mám v nej okolo 70 kusov a je to nejvzácnejšia zbierka na svete.“

„Kurva!“ Prepáčte, cenzúra nestíha. „Kedy sa už odnaučíš požičiavať ľuďom všetko čo máš??? Tá tvoja skvelá zbierka, DO RITI, teda tá tvoja úchylná zbierka zrejme zhorela aj s veveričkami a tvojimi peniazmi!“

Mirius sa tváril veľmi smutne. „Opekali si mrkvičku a zabudli na ochranné rukavice? Ach jaj!“

No to snáď nieje možné. Barry vedel, že Mirius rozmýšľal ako 8-ročné decko, ale nevedel že je taký naivný. „No dobre Mirius, už musím ísť do školy. Maj sa.“

„Ahoj Barry, a nabudúce mi dones viac mrkvičky a Alpy!“

Barry sa vrátil do mesta a odtiaľ do školy. Pred požičovňou stálo asi 10 rómskych spoluobčanov s palicami a reťazami, tak sa Barry radšej vybral cez záhradu. V skleníkoch učiťelka pestovania pestovala, šľachtila a sušila marihuanu. Pred pár rokmi ešte Barry chodil kradnúť, kým neobjavil speed a neochorel na zapálenie dýchacích ciest. Zbadal, ako k nemu beží jeho spolužiak a priateľ, Won Reasley. Won sa v piatom ročníku dozvedel, že jeho pravý otec nieje pán Reasley, ale Západus Švejk. Keď sa potom túlal šesť hodín v Zablatenom lese v daždi a nikto si ho nevšímal, uvedomil si, že vlastne nič nieje reálne. Potom s presvedčením že to nieje realita zavraždil a upálil 16 mulov. Toto číslo si vybral podľa toho, koľko rokov mu klamali. Skrátka, neskôr pred súdom ho označili za nevyrovnaného a potenciálne nebezpečného. Aj keď bola porota podplatená, nemohli urobiť nič lepšie aby ich neoznačili za bláznov. Sudca odsúdil Wona na pobyt v blázninci. Won sa odtiaľ však vďaka pomeru s psychiatrom dostal za necelé tri týždne. Bumblemor ho znovu prijal do školy pod slovami "Čím viac bláznov, tým viac príspevkov od štátu!" V súčasnosti, pol roka po návrate, prebýval Won spolu s Barrym v izbe. Avšak v klietke. Ale v klietke musel byť len keď nebol nikto s ním. Keď bol pri ňom Barry, alebo iný jeho priateľ, mohol voľne chodiť po areáli školy.

„Barry, tu som, tu som!“ Mával na Barryho.

„Won, ako to že si tu sám? Kde je Harmivona?“ Čudoval sa Barry, pretože jeho spolužiačka Harmivona nikdy nezanedbávala svoje povinnosti.

„Utiekol som jej! U-T-I-E-K-O-L! HAHAHA!!“

Barry zbadal Harmivonu polozapadnutú vo výbehu Ar'gidových leprechaunov. Leprechauni, špeciálne tý Ar'gidový, mali vo zvyku svoje obete brutálne znásilniť a utopiť v bahne. Barry s rehotajúcim sa Wonom sa rozbehli za ňou. Ako sa zdalo, Wonovi pripadalo veľmi komické, keď jej jeden z leprechaunou chcel zalepiť ústa páskou na palety. Barry k nej dobehol, chytil leprechauna ne jej hlave za nohu a tresol s ním o zem. Leprechaun mal okolo 40 centimetrov, takže sa dal ľahko poraziť. Keď ich však bola veľa, napríklad ako teraz, bolo ťažké sa ich striasť. Harmivona sa začínala pomaly potápať a čoraz viac kričať. Ar'gid spal pred dverami svojej chatrče so zazátkovanou fľaškou chlastu a s vylomeným zubom. Barry ťahal, ale sám ju nevedel vytiahnuť. „Won, ty kretén blbý, poď mi pomôcť!!“ Won sa stále priblblo usmieval.

„A to musííím? Mne sa nechce.“

„Poď pomôcť, idiot hlúpy! Veď si môj aj jej priateľ!“

„Keďže si mi v posledných desiatich sekundách povedal kretén blbý a idiot hlúpy, ako tvoj priateľ si veľmi nepripadám. A ani jej, pretože mi nedovolila označkovať si Ar'gida.“

Takéto, pomenujme to prívaly logickej múdrosti či geniality, sa u Wona občas dostavili. A keď sa niečo také stalo, Won si to okamžite bežal zapísať do denníka. Pretože bol z veľmi bohatej rodiny, nemusel sa o svoj denníček deliť so súrodencami, ako Harmivona. Harmivona sa oň kedysi delila so strýkom. Ale Wona teraz naozaj pochytila logika, pretože sa pripojil k Barrymu a začali spolu vyťahovať vrieskajúcu Harmivonu. Keď ju vytiahli, bola celá zablatená a na roztrhaných džínsoch mala prichytených ešte zopár leprechaunov. Won chytil dvoch za špicaté čiapky v štýle Santa Clausa a dlhým hodom ich nechal zmiznúť v Zablatenom lese. Posledný zoskočil sám a s výkrikmi AJÍÍ bežal späť späť do bahna.

„Vy dvaja ste strašný, práve sa mi to začínalo páčiť. A vtedy pribehnete vy a hrdinsky ma zachránite.“ Ozvala sa rozhnevaná Harmivona ironicky. Niekto neznámy by sa mohol čudovať správaniu Harmivony, ale jej priatelia a známy ju dobre poznali.

„Mohla by si nám byť trochu vďačná. Aj Wonovej jedinej neodumretej bunke, ktorá sa pred chvíľou prebudila.“

Won sa zase rozosmial, čo svedčilo o návrate do stavu nevinnej blaženosti. Harmivona sa zaklínadlom očistila a vyčarovala si nové nohavice.

„Otočte sa!“

Barry a Won sa otočili, no Barry si vyčaroval zrkadlo a pozrel sa doňho. Zazrel jej dlhé a dokonale hladké nohy, kým ho neoslepil Harmivonin originálny-laser-zo-StarTreku. Won na zemi pálil mravce.Všetci traja sa pobrali do hradu a až do večere boli v klubovni a šikanovali prvákov.

[ » na začiatok « ]