Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Loreleine Camran, Harry Potter, Rossan
Stručný dej: m
Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia
Upozornenie: nehľadajte v poviedke uplatnenie v logike sveta kníh Harryho Pottera. Nikdy tam žiadna nebola a pochybujem, že sa niekedy nejaká vyskytne. Komu to vadí, nech nečíta. Komu nie - vitajte v ďalšej kapitole :)
„Vždy som chcel vedieť jednu vec. Obranu proti blbosti.“
„Nechceš snáď spáchať samovraždu, však nie?“
„Basta fidli motyka!“
Vzduchom sa postupom času ozývali čoraz podradnejšie prejavy vulgárneho charakteru. Krása jazykovej zásoby bola pochovávaná pod čiernu zem bez nároku na dôstojný funerál či akúkoľvek kompenzáciu za svoje zohyzdenie.
Osud už viac nemohol pozerať na hanobenie jedného zo svojich výtvorov, preto použil ruku ľudského jedinca ako astrálny trest.
„Budeš už ticho? Povedal som ti, že si za to môžeš sama!“ zamrmlal a ďalej sa venoval pozeraniu pred seba, na tmavý horizont.
Lor zdvihla pohľad od svojich šiat, zablatených nejakým neidentifikovateľným prírodným humusom, a tiež sa zahľadela na horizont.
„Ehm...“
„Neruš. Pozeraj.“
Tak nerušila. Pozerala. Nič nevidela – bola tma.
Predošlý deň, keď sa rozhodla, po opustení hotela zistila, že sa síce rozhodla, ale nevedela pre čo. Preto zamierila na jediné miesto, kde predpokladala nejaké odpovede. K Rossanovi, do jeho domu na brehu Temže. Teda... dom... snáď ale pre nedostatok priestoru na vzletné prejavy o stave danej architektonickej unikátnej jednotky sa uspokojíme aspoň s tým, že to ešte stojí. Zatiaľ.
Rossan jej nepomohol. Ten vymletý díler vešteckých pomôcok od A po U mal skrátka niečo lepšie na práci. Čumieť na horizont.
Tak čumela s ním. Prútik jej spočíval v korzete.
„A si si tým istý?“ podozrievavo sa ho opýtal muž v plášti a mával mu cigaretou pred nosom.
„Istý, istý!“ odvetil rýchlo, nespúšťajúc oči z cigarety. Jeho pohľad bol lačný, jeho sliny bez obmedzenia tiekli po pochlpenej brade. Skrátka, priateľ ‘Za cigaretu predám aj matku’, homeless.
„Ešte raz mi povedz ako vyzerala,“ vyzval ho, netrpezlivo podupkávajúc nohou a držiac cenu odpovede vysoko nad jeho rukami.
„Povedal som predsa... vysoká, tmavovlasá... s modrým melírom... sudičiarka,“ chmatol po cigarete „roztrhané šaty, nesústredený výraz. Skrátka cvok ako vyšitý. Tuším sa živí ako veštica. Títo... šarlatáni,“ zašomral a znova sa načiahol po cigaretu. Muž ju chytil oboma rukami, v polovici zlomil a podal zdroju odpovedí.
Otočil sa na päte a odmiestnil sa. Homeless priateľ zatiaľ s hysterickým záchvatom na krajíčku skákal po cigarete a reval niečo o kapitalistických zdieračoch.
„Pán Potter! Pán Potter!“ kričal mladý novopečený auror a bežal za svojím starším kolegom.
„Nejaké nové správy?“ Harry sa okamžite obrátil a napäto sledoval červenú tvár kolegu.
„Istý bezdomovec vraj videl nejakú ženu vychádzať z Fordovho domu. Je vraj ochotný povedať, čo vie. Má vraj ale jednu podmienku.“
„Podmienku?“ zamračil sa Harry.
„Chce cigarety,“ odvetil zachmúrene kolega.
„Tak mu ich dajte, pri Merlinovi!“ zaúpel Harry. To s ním naozaj musia prediskutovať aj toto? Občas skutočne nenachádzal pochopenie pre nesamostatnosť niektorých ľudí vo svojom okolí.
„Viete... je tu taký problém. On chce...“
„Škrot do toho!“
V miestnosti sa kopili cigarety. Kopy cigariet. Hory cigariet. TONY cigariet! Medzi nimi pán Homeless.
Harry sa obrátil a vyšiel z miestnosti.
„Vy ste sa zbláznili!“ zašepkal mladému kolegovi.
V rámci dobrých mravov – mladý kolega sa volal Farm Villen. Dobrý chlap. Len trochu nesamostatný.
„Povedali ste predsa, že mu ich máme dať, tak sme... nuž... nechcete si ho teda aspoň vypočuť?“ neisto sa spýtal Farm. Mal taký neblahý pocit, skôr také tušenie, že niečo spravil zle. Ale možno sa mu to len zdalo.
Harry sa nadýchol. Zvažoval britkú sarkastickú poznámku. Radšej však vošiel do miestnosti a sadol si oproti pánovi Homeless. Najskôr, prirodzene, odpratal škatuľu s cigaretami... na svoje kolená. Cigarety boli všade.
„Vás poznám! Vy ste ten... vyvolený, že? Istý čas bola tá vaša reality show dosť populárna...“
„Ehm... nepletiete si ma s niekým?“ Harry ho podozrievavo prebodol pohľadom. Uťahuje si z neho? „Volám sa Harry Potter. Vraj máte pre ministerstvo nejaké informácie. Odmenu ste už... prevzali,“ zamračil sa na cigarety.
„Ó, iste, chcete vedieť o tej žene čo vyšla z domu starého Forda, však? Kočka. Volal som za ňou či nechce ísť na drink, ale ani sa na mňa nepozerala. Na druhý deň som ju videl v parku... no to by ste neverili...“
„Ehm... nepletiete si to opäť s niečím?“ Harrymu dochádzala trpezlivosť. Ak rýchlo nenájdu ten prútik, bude to pre všetkých veľmi zlé.
„Aha... prepáčte,“ zasmial sa, odhaliac tri chýbajúce predné zuby. „Nuž, takže... tá žena vošla do domu. Bola tam možno minútu, viac nie. Potom vyšla a odišla.“
Ticho.
„To je všetko?“ neveriacky zareagoval Harry. Po chvíli sa však spamätal a ako správny vyšetrovateľ prešiel k detailom. Nemôže sa nechať zmiasť. „Takže. Mohli by ste mi tú ženu opísať?“
Pán Homeless prešiel prstom láskyplne po krabičke cigariet a zdvihol k Harrymu oči. „Nuž... to by som snáď mohol. Bola pomerne vysoká, taká... samá ruka, samá noha. Čierne vlasy s modrým melírom. Očividne čistá sudičiarka...“
„Sudi-čo?“ nechápal Harry.
„Nepoznáte sudičiarov? Nuž teda, niečo vám o nich poviem...“
Čaromuzikológia
...čo viete či neviete o čarodejníckej hudbe...
Barnabác Horenoh
...posledného desaťročia bol prudký nárast popularity skupiny Sudičky. Pôvodne šlo len o osamotené partie mladých čarodejníkov, ktorí chceli rebéliou upozorniť na práva domácich škriatkov, nehumánne zaobchádzanie s drakmi v rezerváciách, neexistujúci sociálny systém v čarodejníckej komunite. Neskôr prerástol dav “sudičiarov“ v obrovské zhromaždenia, ktoré v sprievode svojho hudobného idolu poriadali manifesty pred budovou Ministerstva mágie. Vzhľadom na to, že muklovské policajné jednotky neboli upozornené na prítomnosť čarodejného zhromaždenia, nastali nepokoje prerastuvšie v celonárodný škandál po tom, ako bol veliteľ policajných síl poznačený premenou svojej hlavovej časti v neidentifikovateľný lietajúci objekt...
...v ich štýle, ktorý odrážal buď nedostatok peňazí, alebo hygieny. Už od začiatku sa zameriavali na čierne habity, roztrhané opotrebovaním či čarami, neučesané vlasy s prameňmi rôznych farieb. Všetko podčiarkovali rebelantské heslá vyrývané všade – od stien po vlastné prútiky...
„Aha... už si spomínam na ten incident... riešilo to presadzovanie magického práva,“ reagoval Harry po chvíli, v duchu šťastný, že v tej dobe bol na PN-ke po tom, ako chytil nejakú exotickú čarodejnícku chorobu.
„Takže... viete si predstaviť ako asi vyzerala. Dnes už je sudičiarov málo. A ešte jednu vec, myslím, že sa živí ako veštica.“
Harry sa zatváril neurčito. Už zase... Vyšiel z miestnosti a okamžite sa rozbehol na oddelenie.
Pán Homeless medzitým prišiel na istý nepodstatný detail. „Hmm... a ako tie cigarety odnesiem?“ Netreba hádam hovoriť, že prútik už dávno nemal. Vymenil ho. Za cigarety.
„Ehm, Rossan?“ ozvala sa Lor vo chvíli, kedy sa ich čakanie, čumenie a nerušenie pretiahlo na tri hodiny.
„Hmm?“
„Prečo sa pozeráme na horizont?“ nadhodila neurčito. Iste za tým bude nejaký neidentifikovateľný, no na druhej strane veľmi vznešený dôvod.
„Ech? No... vážne, prečo?“ Rossan nesústredene ďalej hľadel na horizont.
Lor sa upokojila. Áno, tak predsa len je za tým neidentifikovateľný dôvod. A ona skrátka nie je dosť bystrá, aby ho pochopila. Hodila na Rossana uznanlivý pohľad, skutočne bola šťastná, že mala vedľa seba takú brilantnú osobnosť.
Na horizonte sa objavil prvý lúč raňajšieho slnka.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...