Poviedka:
Pridaná: 3.5.2007, 19:34:29
Čítaná: 2678×
Hodnotenie: (počet hlasov: 21)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Muž, žena, J.K.Rowling
Stručný dej: Príbeh o Harry Potterovi vôbec nie je výplodom skvelej fantázie JKR. Bolo to trošku inak!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dobrodružstvo

,,Ponáhľaj sa už!´´Súril staršieho muža hlas, ktorý vychádzal spoza starých ošarpaných dverí so striebornou kľučkov.

,,Veď už idem, musel som, predsa, ešte nájsť tie pergameny.´´Ozval sa muž, ktorý svoje slová adresoval mladšej žene. Tá na sebe mala dlhý hnedý habit a v ruke metlu.

,,Dúfam, že sú všetky, vieš ako na tom ministerstvu záleží.´´ Vypadala viac nervózne ako nedočkavo. Jej vlasy sa dali prirovnať k vejúcemu plášťu, ktorý mala na sebe. Muž si pergameny strčil do vrecka a nasadol na metlu, ktorá bola ešte pred chvíľou opretá o dvere.

,,Dobre, najskôr pôjdeme radšej vyššie, aby nás muklovia nevideli.´´ Povedala žena a vzniesla sa do vzduchu. O chvíľu tak urobil aj čarodejník. Zopár minút bolo počuť iba šušťanie vzduchu, ktorý sa im obtieral o tváre. Nebolo to ale nič nepríjemné, lebo vrcholilo leto. Akonáhle sa dostali tak vysoko, aby ich nezazrelo oko žiadneho zvedavého mukla, prestali stúpať a leteli vedľa seba.

,, Čo myslíš, na čo budú ministrovi všetky tie informácie o Harrym?´´Spýtal sa čarodejník.

,,Och, Cormus, veď po tom, čo ten chlapec urobil pre svet čarodejníkov, je to jasné.´´ Súcitným hlasom povedala čarodejnica a so vzrušením v hlase dodala:,,takto sa jeho príbeh nikdy nezabudne, nikto ho nebude môcť prekrútiť a zachová sa tak pravdivý pre celé generácie.´´,,Och, myslel som na to....ale akým spôsobom to ministerstvo uchová. Nepamätám sa, že by to už niekedy takto robili.´´ Nahlas rozmýšlaľ čarodejník a ani nevenoval pozornosť tomu, že krajina okolo nich sa zmenila. Budovy sa premenili na zriedkavé príbytky a rozľahlé betónové plochy na široké polia. Jediné, čo pripomýnalo ľudský zásah do prírody, boli koľajnice. Inak nebolo široko ďaleko nič. Podvedome preto klesli a ďalej rozrážali letný vánok. Keďže, však, na let nemali celý deň, snažila sa čarodejnica ponáhľať. Moc dobre vedela, ako na pergameny, ktoré mal na starosti Cormus, ministerstvo čaká. Ona bola vlastne akýsi dozor, pretože, aj keď bol Cormus zaslúžilý čarodejník, nemohol si dovoliť v tejto veci zlihať a tobôž nie pegameny stratiť. ,,Pridaj, nechceme tam predsa prísť o polnoci!´´ Otočila sa čarodejnica s trochu kŕčovitým úsmevom na Cormusa. Keď jej ale pohľad znovu spočinul na krajinu pred ňou úsmev jej zmizol. Zo zákruty v diaľke sa k nim, totiž, blížil vlak. Na šťastie mali ale ešte dosť času vystúpiť späť do oblakov. Obaja nasmerovali rúčky metiel čo najvyššie a koľajnice, nad ktorými leteli sa im premenili na dva tenučké pásiky.Keď si už mysleli, že nebezpečenstvo je zažehnané, a že ich žiaden z muklov vo vlaku neuvidí, spomalili. Teda aspoň čarodejnica, ktorá bola o kúsok vyššie, spomalila. Cormus, sledujúc vlak pod sebou, tak ale neurobil a celou silou vrazil do preľaknutej čarodejnice. Len, len, ho stihla chytiť za habit, aby zabránila jeho pádu. Tým sa mu ale pergameny z habitu vysypali.............,,Och, nie!´´ Vydralo sa čarodejnici z hrdla a už sa iba prizerala, ako kúsky ich pokladu rýchlo klesajú k jednému z okien vlaku. Cormus sa so zdesením v očiach snažil zachrániť, čo sa dá. Vo chvíli, keď sa už kraj pergamenu dotkol rámu otvoreného okna, zvolal:,,Diffindo!´´ Zároveň s ním vykríkla čarodejnica: ,,Accio.....´´ to ale už nestihla dopovedať, pretož účinky obidvoch kúziel sa spojili a pergamen sa rozletel na márne kúsky. Pritom sa z neho vytvoril akýsi modrý dym, ktorý zaplnil kupévlaku. V ňom sedela len jedna pani, ktorá v spánku tento dym vdýchla a náhle sa prebudila. Napadol ju totiž jeden príbeh. Cestovala z Portugalska. Volala sa Joanne Kathleen Rowling. A tak sa to celé začalo...

[ » na začiatok « ]