|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




Raniya

V náručí Smrti


Mrazivý vetrík podfukoval popod dlhé kabáty a vytrvalo otravoval posledných návštevníkov cintorína. Slnko pomaly zapadalo a jeho zlatistá žiara vytvárala na zemi drobučké kryštáliky. Renáta si pevnejšie utiahla šál okolo krku a skrehnutými prstami zapaľovala vyrezávané kahance, ktoré kupovala predovšetkým na hrob svojej mamy. Aspoň takto sa jej mohla odvďačiť za všetky tie roky plné lásky a starostlivosti. Za všetky prebdené noci pri nej či pri jej dcére Alenke.

Renáta si zotrela zradnú slzu z líca. Škoda, že si tu ešte nemohla zostať. Aspoň zopár rokov. Rakovina, odfrkla si Renáta pohŕdavo ako vždy, keď hľadela na chladný mramor. Zákerný nepriateľ, ktorý sa k ľuďom nenápadne blíži a potom zatne ostré pazúry a rozožiera ich vnútro... Bez nádeje na prežitie. No nie vždy. Tak prečo to tak muselo byť práve v tomto prípade?!

Kdesi z cesty sa ozvalo detské zaplakanie, ktoré Renátu rýchlo vrátilo do prítomnosti. Musí ísť. Malá Alenka leží doma, potí sa, bojuje s vysokými horúčkami... Nie je síce sama, je s ňou jej otec, ale predsa, chce byť s ňou.

„Maj sa, mami,“ zašepkala Renáta a náhlivo kráčala k železnej bráničke. Na nebi sa zapaľovali prvé hviezdy a mihotavé svetlá sviečok, zapálených na hroboch, vytvárali v dušiach ľudí aspoň na istý čas pokoj. Vysoká lampa osvetľovala parkovisko s dvomi autami. Renáta podišla k svojej „starej šunke“ ako ona svoje auto nazývala a ako zvyčajne ho počastovala znechuteným pohľadom. „Len sa ty neboj, moja milá, hneď ako s Dušanom našetríme, kúpime si nové autíčko,“ zasmiala sa škodoradostne. „A jednoznačne spoľahlivejšie,“ nahnevane buchla do dverí. Starej Škodovke neustále primŕzali dvere a očividne jej bolo jedno, či sa na nej niekto potrebuje odviesť, alebo nie.

Konečne! Zaplesla za sebou dvere, a keď sa jej na tretíkrát podarilo naštartovať, unavene si vydýchla. Mala za sebou celodennú službu v nemocnici, pred sebou dlhú cestu a neustále prítomné obavy o Alenku jej vírili hlavou ako roj otravných včiel. Renáta sa chcela dostať domov čo najskôr a hoci ju tma na cestách zvyčajne upokojovala a privádzala na iné myšlienky, dnes ju rozčuľovala. Párkrát jej cez cestu prebehla mačka, musela pribrzdiť a nakoniec si uvedomila, že auto sa po primrznutej vozovke mierne šmýka. Sem – tam ju oslepili blázni na vyblýskaných autách, ktorí sa rútili tmavou cestou, predbiehali sa nedbajúc na to, že je pred nimi zákruta. Hoci na nich Renáta nadávala, musela uznať, že vďaka nim má oči neustále otvorené, i keď spánok jej neodbytne sadal na viečka.

Mala si si dať kávu. Ale nie, ty si nedáš povedať. Vieš čo, radšej odstav auto a zdriemni si na chvíľu, dohovárala si Renáta.

Už len chvíľku, to vydržím.

Uprene civela pred seba, zvierala volant a len silou vôle udržiavala oči otvorené. Stačila však chvíľka nesústredenosti a Renáta v panike skrútila volant doprava. Iba na okamih privrela oči a... zaspala. Nestačila ani vykríknuť, pohnúť sa... Pocítila len prudký náraz, matne si uvedomovala, že jej stará Škodovka sa prevrátila, že predná časť auta je rozdrúzganá a niečo jej tlačí na nohy. Hlavou jej prenikla ostrá bolesť a upadla do bezvedomia.

Minúty plynuli. Akoby naschvál tadiaľ práve teraz neprešlo ani jedno auto. Nikto si nemohol všimnúť bezbrannú ženu v prevrátenom aute. Nikto sa jej nechystal pomôcť. A nikomu ani na um nezišlo, že práve v tomto čase sa práve tadiaľto presúva vlak do vedľajšej dediny.

Renáta sa pomrvila. Postupne sa jej vracali spomienky, prilietali k nej pomaličky, v tichosti, akoby sa báli, že také množstvo informácií by naraz nezniesla. Alenka. Jej štrbavý úsmev. Dušan. Jeho teplé dlane. Kolegyne z práce, vždy usmievavé. Pred očami sa jej zatmelo a plne si uvedomila bolesť hlavy a teplý pramienok stekajúci jej po líci. Keď sa pokúsila pohnúť, nohy ju neposlúchali. Rukou si hrabla do polepených vlasov a zhrozene si uvedomila, že má na temene otvorenú ranu. Vydýchla. Vidíš, Renáta, čo si urobila? Neotravuj ma teraz, osopila sa na svoje druhé ja a šmátrala po kabelke. Potrebovala mobil. Musí zavolať pomoc.

Zmätene pozrela pred seba. V diaľke sa mihali dve žlté oči. Možno mačka. Sedí si na strome... Keď sa však oči neustále približovali, cítila jemné chvenie pod sebou... Pravda jej skočila pred oči, vlnila sa, vyškierala... Neboli to oči. Bol to vlak! Renátou trhlo. Bože, nie! Nahmatala dvere a pokúšala sa ich odistiť. Vyvalene civela pred seba na dva žlté reflektory, ktoré sa nezadržateľne blížili. Srdce jej prudko búchalo, privádzalo krv do varu a tá jej bránila počuť zlovestný škripot kolies. Zachvátila ju panika a mobil jej vypadol z ruky. Roztrasenými rukami trieskala do dverí, ale márne. Ak by aj povolili a otvorili sa, nemala šancu dostať sa z auta. Zakliesnené nohy jej nedovoľovali pohnúť sa.

„Nie! Pomoc! Hej, niekto, pomôžte mi, prosím!“ vykrikovala zachrípnuto, trúbila. Vtom jej napadla spásonostná myšlienka. Svetlá! Jasné! Ak bude blikať, rušňovodič si ju všimne a spomalí. Pri troche šťastia aj zastaví. Začula škrípanie kolies, nepríjemné, no predsa bolo predzvesťou záchrany. Vlak sa neustále približoval a hoci brzdil, rýchlosť sa neznižovala. Renátine posledné zúfalé pohyby, snaha vytiahnuť si nohy a znovu silný úder...


***


„Chcem, aby sa prebrala! Robte niečo!“

„Pán Sivák, upokojte sa, robíme všetko, čo je v našich silách! Dostala morfium, to by jej malo zmierniť bolesti...“

„Upokojte sa?! Veď je to moja dcéra, preboha! Ak nedostane perfektnú lekársku starostlivosť a zostanú jej nejaké následky, verte mi, že na mňa v živote nezabudnete!“

K Renáte doliehali z chodby rozčúlené hlasy. Nemohla sa pohnúť, otvoriť oči... Necítila si telo. Akoby bolo mŕtve, len jej duša tu ešte ležala a túžila skríknuť: „Tu som! Ocko, ja ešte žijem!“

Na ruke, v ktorej mala pichnutú infúziu, pocítila nežný dotyk. Niekto ju pohladil po líci a ťažko si vzdychol. Tak veľmi chcela cez popukané pery dostať čo i len jedno slovo! No i naďalej sa miestnosťou ozývalo monotónne píp, ktoré ešte živilo nádej v Renátiných najbližších. Vzduchom sa niesol typický nemocničný pach, no tentokrát si ho nikto nevšímal.

„Reni,“ vzdychol si niekto užialene konča jej postele. Dušan!

„Nereaguje,“ pustil ju otec a trpko sa rozplakal.

„Renáta nezomrie! Má tu ešte nás! Alenku! Je mladá, plná života, nesmie zomrieť!“

Hlasy slabli. Tma sa stávala bledšou. V diaľke sa zjavovala biela bodka, ktorá sa postupne zväčšovala a zväčšovala... Kdesi zaznel detský plač, taký trpký, plný zúfalstva, akoby ani nepatril nevinnému dieťaťu, ktoré ešte nestihlo zažiť všetky príkoria života, ale žene, starej, ubolenej, ktorá už stratila vieru v sny, dobro a spravodlivosť.

Biela bodka sa zväčšovala...

Alenka práve strácala mamu. Už nikdy nepocíti Renátine nežné dlane, ktoré ju vždy hladili po lícach. Už nikdy nezačuje jemný hlások, ktorým jej spievala uspávanku. Alenka neuvidí smiech na tvári svojej mamy. Nebude sa môcť schúliť v jej náručí, vdychovať jej vôňu. Nikdy jej už nepovie: „Mami, ľúbim ťa!“ Mama nebude pri nej, aby jej pomohla, poradila s prvou láskou. Nebude tu, keď sa bude mať jej dcéra vydávať. Nepomôže jej s vnúčatami...

Alenka mamu navždy stratila.

Pretože osud sa nepýta, či si smie niečí život vziať. Či ten niekto bude niekomu chýbať, alebo nie!

Žiarivá biela bodka bola na dosah...

Renáta už nevnímala zúfalý plač svojho manžela, otca... Nevnímala tón uisťujúci ostatných, že jej život vyhasol. Svoju dušu odovzdala Smrti a v jej náručí, s úsmevom na perách, navždy odišla zo života živých. Jemné objatie silnelo a Renáta už stihla zanechať len poslednú myšlienku. Ľúbim vás!

Biela bodka pohltila Renátu a navždy sa uzavrela.


[ » na začiatok « ]


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Takmer Bezhlavý Nick zomrel 31. októbra 1492.
CITÁTY
Ja si nemyslím, že zbytočne zaberáš priestor.

Dudley Dursley
HP7: Dary Smrti
(kap. 3, str. 41)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018