Poviedka:
Pridaná: 29.4.2007, 19:30:11
Čítaná: 3904×
Hodnotenie: (počet hlasov: 11)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Vlčica
Stručný dej: Príbeh dievčaťa, ktoré sa viac stotožňovalo so zvieratami, ako s ľuďmi. (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Natiahla do nosa chladný nočný vzduch. Nič zaujímavé. Pár oneskorencov vydupávajúcich si cestu štrkovými chodníkmi, takmer každú lampu pokrývali značky jej príbuzných. Jeden z nich, starý túlavý pes, sa krčil pod zvyškami rozpadnutej lavičky a sledoval ju vpadnutými hnedými očami. Tušil na čo hľadí. Že štíhla šľachovitá sučka pred ním nie je tak celkom jeho druhu.

Vlčicine boky zavibrovali triaškou, ani biela srsť ju nedokázala ochrániť pred vrtochmi decembrového počasia. Urobila niekoľko krokov smerom k hlúčiku bezlistých stromov, nemo vypínajúcich holé kostnaté ruky k oblohe. Sledovala ich veľavravné gesto, spočinúc pohľadom na striebristom disku medzi hviezdami. Mesiac. Len kvôli nemu sem chodievala. Aby mohla ukázať svoj žiaľ, aby niekto vypočul jej prosby.

Aj teraz to urobila. Zaklonila ubolenú hlavu, z hrdla sa jej vydral srdcervúci zvuk. Svet na chvíľu zastal, nočným chodcom prebehli po chrbtoch zimomriavky a strapatý tulák pod drevenými latkami zakňučal.

Vlčím piesňam už nerozumel nik. Ľudia, či už obdarení zvláštnymi schopnosťami, alebo úplne obyčajní, zabudli načúvať.

Chladný vietor so sebou priniesol vôňu snehu a ona vedela, že už nemá veľa času. Naposledy vpila jantárové oči do škľabiacej sa tváre splnu, sčasti zakrytého mrakmi, a vyrazila.

Cestu k tomu miestu si pamätala, hoci od západu slnka jej myseľ zahaľovalo horúčkovité opojenie. Bolesť, ktorú predtým zahnala, sa pozvoľna vrátila. S námahou sa predierala suchými konármi nízkych kríkov, laby jej čím ďalej tým viac oťažievali.

Vtiahla do ňufáka mrazivý vzduch. V pľúcach ju pálilo, jej boľavé telo nevládalo ďalej.

Už len niekoľko krokov. Spoznala ten strom s vyrytými iniciálami akýchsi zaľúbencov. Už stačilo len zahnúť a prejsť vždyzeleným okrasným plotom.

Celú svoju pozornosť upriamila na hradbu kríkov pred ňou. Len tak málo, tak málo...

Kŕč, ktorý jej prebehol celým telom, ju donútil zastať. Zviezla sa na tvrdú zem a zakňučala. Hruď sa jej dvíhala trhanými nádychmi. Musí pokračovať, musí sa dostať čo najďalej od chodníka. Tu by ju mohol ktokoľvek uvidieť.

Prednými labami sa ťahala dopredu až kým sa jej nepodarilo predrať cez vetvičky. Pred jej zahmleným pohľadom sa zjavilo jazierko pokryté vrstvou ľadu.

Mesačné svetlo sa na chvíľu predralo pomedzi mraky a vplietlo sa do jej matnej srsti. Konečne bola tu. Po pamäti našla priehlbinu pod koreňmi starého gaštanu, ktorú sama vyhrabala, a uľahčene sa zvalila na bok. Na pysk jej dopadlo pár snehových vločiek. Dostala sa sem práve včas.

***

Červenkasté svetlo vychádzajúceho slnka zalialo prebúdzajúci sa park a pokojné ticho narušili kroky mladej dievčiny. Pod jej drobnými nohami v čiernych čižmách vŕzgal čerstvo napadnutý sneh. Vyzerala unavene a strhane, jej bledú tvár zdobili tmavé kruhy pod očami, zdôraznené roztečenou čiernou linkou.

Obyčajné zodraté džínsy a čiernu bundu pokrývali vlhké fľaky, akoby dievča nejaký čas ležalo v snehovej pokrývke.

Zrazu zastala. Poobzerala sa naokolo a ubolene si povystierala ruky. Pohľad jej padol na strapatého hnedého psa krčiaceho sa v úkryte pod rozpadnutou lavičkou. Zviera ustráchane cúvlo. ,,My sa poznáme všakže?“ prehovorila chrapľavo a čupla si, pričom jej v kolenách zapraskalo.

Psíča zakňučalo, no prepchalo ňufák pomedzi latky a zavetrilo. ,,Mňa sa báť nemusíš, nie sme až takí rozdielni.“

Vstala a s úsmevom na bledých perách pokračovala v ceste. Až kým neprekročila vstupnú bránu parku, sledoval ju zmätený pár očí túlavého psa. ,,To od ľudí mám tak ďaleko,“ šepla ešte smerom k lavičke a pobrala sa dole ulicou.

Možno to tak nevyzerá, ale jedná sa o fan fiction zo sveta Harryho Pottera. Hoci by som Vám rada obšírnejšie prezradila o čo vlastne ide v tomto mojom dosť amatérskom "diele", rozhodla som sa počkať, aké budú Vaše reakcie a až potom pokračovať ďalšou kapitolou. Tak by som bola rada aby ste mi, či už prostredníctvom e-mailu(howling@centrum.sk) ICQ (315-469-586) alebo cez soviu poštu povedali, čo si o mojej poviedke myslíte.

S pozdravom Sellene :-)

[ » na začiatok « ]