Poviedka:
Pridaná: 23.8.2010, 18:25:57
Čítaná: 4317×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Lily Potterová
Stručný dej: Tak zatancuj si so mnou a uver v tejto chvíli, že sme sa jeden pre druhého narodili. Songfic podľa pesničky od No Name

Literárna forma: próza
Žáner: romantika, songfic

Chcela som skúsiť niečo nové. Naozaj neviem, či je to dobré, správne napísané, v živote som to nepísala. To znamená, že každý komentár bude vítaný. Či už ten kritický, alebo pochvalný.

Pieseň od No Name- Zatancuj si so mnou.

Inšpirácia: http://nd01.jxs.cz/908/996/6361e097b4_4501489_o2.jpg

Okolie Rokfortu bolo pokojné a tmavé, len z okien prúdila hudba, ktorá rozihrávala všetky žilky v tele. Veľká sieň sa premenila na obrovský tanečný parket, vo vzduchu sa vznášali sviečky, kde-tu imelo...

Študenti, najmä siedmaci, vytvárali páriky, pohojdávali sa v chytľavých rytmoch piesní a plnými dúškami si užívali vianočný večierok. Len Severus Snape sa tmolil tmavou chodbou, odsudzujúco zazeral na chichotajúce sa skupinky dievčat a hľadal len jednu. Tú jedinú, čo dokázala rozdúchať v jeho srdci plameň lásky. Vždy, keď zočil ohnivé vlasy, srdce mu poskočilo a následne pocítil trpké sklamanie. Lily na blízku nebola.

Predieral sa pomedzi páry, neustále si šomral, až ju konečne zbadal. Sedela osamotená pri stole, pokyvkávala hlavou do rytmu, na tvári jej pohrával jemný úsmev.

Zatancuj si so mnou,

nauč ma tvoje kroky,

prisahám, nikdy nedržal som v rukách

nič krajšie, ako tvoje boky!

Tak zatancuj si so mnou

a buďme ako deti,

vpadnime si do náručia, zhasnime svetlo,

ak nejaké svieti.

„Zatancuješ si so mnou?“ zastavil pred ňou, v očiach sa mu zračilo očakávanie.

„Severus,“ usmiala sa a obzrela. Čakala, že po ňu príde James, niečo v tom zmysle začula v klubovni. Zrejme sa len znovu vystatoval.

„Zatancujem.“

Podala prekvapenému Severusovi ruku a spoločne vyšli na parket. Severus ju objal okolo pása, pritisol si ju na hruď a v duchu ďakoval nebesiam za toto nevýslovné šťastie. Súhlasila aj napriek ich sporom, objala ho, usmiala sa... Zatúžil s ňou byť sám. Aspoň raz. Dotknúť sa jej pier, cítiť jej dlane na svojom tele. Aspoň raz...

Viem o jednej sále,

kde ti nahlas pustím muziku,

budeme tancovať stále

a poviem Ti čo na srdci-to na jazyku!

Zatancuj si so mnou,

daj líce k môjmu uchu,

tie veci, čo sú teraz mokré,

pred chvíľou ešte boli v suchu.

Vysoko vo veži bolo pokojne, len z diaľky doliehala hlasná pieseň, mesiac osvetľoval dvoch milencov v pomalom tanci. Tíško, bez slova sa vznášali okolo stĺpov, nevnímali nič, len jeden druhého.

Keď Severus pozrel do tých zelených očí, strácal sa v ich hĺbke... postrehol nemý súhlas. Pomaly sa skláňal k Liliným perám a nežne ju pobozkal. Nežne, akoby sa bál, že jej ublíži. Pocítil, že sa zachvela sťa lístok vo vetre. Zadržal dych, ale neodtiahla sa. Práve naopak. Chrbtom dlane mu prešla po líci, zahľadela sa mu hlboko do očí, s ľahkým úsmevom si stala na špičky a dotkla sa jeho pier. Dotýkala sa jeho tváre, opätovala mu bozky, načúvala Severusovým povzdychom, keď si zaboril prsty do jej vlasov, vdychoval ich vôňu. Dal by čokoľvek zato, aby tá chvíľa trvala večne.

Tak zatancuj si so mnou

a pocíť silu tanca,

posledné tango-je posledná šanca!

Tak zatancuj si so mnou

a uver v tejto chvíli,

že sme sa jeden pre druhého narodili.

Z diaľky sa ozvala rytmická hudba. Obaja, ako na povel, od seba odskočili. Lily pohodila vlasmi, zavrtela bokmi a s úsmevom na perách sa tanečným krokom približovala k Severusovi, ovíjala sa okolo neho ako liana, no keď sa znovu chcel skloniť k jej perám, odtočila sa späť. Akoby ho chcela zvádzať. Hrať sa s ním. Severus obdivoval jej pohyby, keď sa pred ním vlnila... Pousmial sa. Chce sa hrať?! Bude. Ukáže jej, kto je tu pánom.

Tak zatancuj si so mnou

ako v tanečnej škole,

nemusíš sa báť, ja povediem ťa,

tak nepozeraj dole.

Zdvihol ju nad seba, roztočil sa s ňou a znovu ju pritiahol k sebe, hľadiac jej do očí ju viedol po miestnosti...

Hudba sa skončila. Akoby sa aj to čaro rozplynulo, Lily sa ostýchavo odtiahla, s pohľadom do zeme zbehla dolu schodmi a stratila sa Severusovi z dohľadu. Zanechala ho vo veži opusteného a znovu sklamaného.

Zúbožene schádzal schodmi, vošiel do Veľkej siene, aby to hneď aj oľutoval. Trieštivá bolesť sa mu šírila po celom tele, ten pohľad mu trhal srdce na kúsky... Zanechal len bolesť, sklamanie a hnev.

Červené vlasy ostro kontrastovali s čiernymi. Tie pery, ktoré ešte pred chvíľou bozkával, už patrili inému. Tie oči, ktoré sa mu ešte pred chvíľou sľubovali, sa už usmievali na iného. Tá žena, ktorú miloval celým srdcom, za ktorú bol ochotný bojovať i položiť svoj život, tá žena teraz vychádzala ruka v ruke s Potterom von, do tej snežnej nádhery.

Akoby sa mu teraz zrútil domček z kariet, vychádzal v Veľkej siene a padal... padal... hlboko... do čiernej tmy.

Tridsaťosemročný Severus sa spotene prebral na svojej posteli. Ešte teraz mal pred sebou ten obraz. Tak živý, ktorý tak bolí...

„Lumos.“

Vo svetle sa zjavil nočný stolík. Severus mávol prútikom, aby odstránil zámok a onedlho sa už prehrabával v zásuvke, až našiel to, čo hľadal. S láskou, ktorú toľké roky ukrýval vo svojom srdci, pohladkal jedinú fotografiu, ktorú získal. Tá usmievavá Lily patrila jemu. Aspoň na tej fotke.

Dopadla na ňu slza.

A v snoch.

Ďalšia slza.

Aspoň raz mohol cítiť jej pery.

I keď len v snoch.

Slzy už nerátal. Chýbala mu. A vždy aj bude.

Lily Evansová. Jeho Lily.

„Tak zatancuj si so mnou. I keď len v snoch...“

[ » na začiatok « ]