Kapitola:
Pridaná: 13.8.2010, 16:23:33
Čítaná: 3220×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Ann
Stručný dej: Ann, čaká s Philipom dieťa. Avšak čo z toho, keď sa s ňou Philip rozíde bez toho aby sa o tom dozvedel? Čo bude Ann robiť?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » 1.časť 2 » 2.časť 3 » Epilóg

Po tom čo zomrela An som mal pocit, že už ani ja nemám prečo žiť. Úplne som zabudol na Siu. Zabudol som na to ako som An sľúbil, že sa o ňu postarám. Keď An posledný krát vydýchla som sa v podstate úplne zosypal. Najskôr som ešte asi 5minút sedel pri nej, držal ju za ruku a slzy mi tiekli po tvári. Nepočúval som lekára, že by som mal teraz od nej odísť, ani som si nevšimol kedy previezli plačúcu Siu preč z izby. Potom som sa bez slova zobral a odišiel z nemocnice. Doteraz si nepamätám ako som sa dostal domov, ale viem, že som sa zavrel v izbe a odmietal som z tade vyjsť. Naši sa ma neustále pýtali čo sa stalo, kde som bol ale ja som nemal absolútne žiadnu silu im odpovedať. Nejedol som, nespal som, nerozprával. Stala sa zo mňa živá mŕtvola. Potom sa mi zjavila. Neviem či som mal halucinácie ale navždy budem mať pred sebou jej obraz. Mala biele jednoduché šaty, ako z toho sna, rozpustené vlasy a mračila sa. Nechápal som prečo sa mračí, ale kým som sa jej stihol na to spýtať prehovorila prvá. Jej hlas znel tak krásne – nadpozemsky. „Phill,“ vyriekla, „neprestávaj žiť, len preto, že mňa už niet. Ja budem stále s tebou – v tvojom srdci. Budem ťa strážiť a budem na teba dávať pozor. Ale ty nesmieš zabudnúť na to, že máš dcéru. Siu ťa potrebuje. Stratila matku, v čase keď si to ešte nemôže ani poriadne uvedomiť. Ty si tu na to aby si jej ju nahradil ako sa len bude dať. Nezabúdaj na to.“

Po tejto vízii som si uvedomil, aký som bol sebecký. Zabudnúť na vlastnú dcéru bola tá najväčšia hlúposť akú som len mohol urobiť. Hneď na to som zavolal Evellin kde je malá. Samozrejme, že v prvom rade mi poriadne prečistila žalúdok za to ako som sa zachoval, ale nakoniec dodala, že rada, že som si uvedomil svoju chybu a budem sa starať o malú. Tak ako povedala An, aj Evellin je toho názoru, že pre Siu bude najlepšie keď bude vyrastať s vlastným otcom, ktorí jej bude môcť rozprávať o jej mamičke. Vraj nikto by to nevedel lepšie ako ja. Možno mala pravdu, neviem, ale myslím, že Susan u mňa nikdy nič nechýbalo. Jediné, čo jej mohlo chýbať bola materinská láska, ktorú som jej nemohol poskytnúť. V tom mi pomohla Ev. Vždy keď sa dalo chodila k nej Susan na prázdniny.

Ako Susan vyrastala, čoraz viac sa podobala na svoju matku. Bola ako jej verná kópia. A správaním tiež. Obe boli neuveriteľne tvrdohlavé ale zároveň inteligentné. Čo sa týkalo školy, do učenia som ju nikdy nemusel nijak zvlášť naháňať, aj keď musím priznať, že so začiatku to s ňou bolo hrozné. Keď prichádzala do obdobia puberty stala sa veľmi výrečná a aj dosť drzá. S niektorými profesormi sa dokázala neustále hádať a preto som bol dosť často aj volaný do školy na konzultácie s triednou profesorkou. Napriek tomu si vedela mnoho profesorov aj nakloniť na svoju stranu. Tomu vďačila najmä svojej otvorenosti, zanietenosti a inteligencii. Najhoršie som sa začal cítiť v čase keď sa ňu začínali zaujímať chlapci. Vtedy som mal pocit akoby som ju strácal a zostával úplne sám. Bohužiaľ v mojom živote sa už nikdy nenašla žiadna žena, ktorá by dokonale zastúpila prázdne miesto po An.

Po tom ak Susan doštudovala strednú školu si povedala že si dá na nejakú dobu voľno od školy a tak sme sa dohodli, že budeme spolu cestovať. Možno si niekto povie, že je divné aby 19ročná baba cestovala po svete s vlastným otcom ale vďaka tomu, že Siu nikdy nemala mamu, ktorej by som mohla zdôveriť zostal som na to ja. Preto sa medzi nami vybudoval vzťah oveľa hlbší ako medzi otcom a dcérou. Stali sa z nás priatelia. Bol som jej dôverník a radca a ona bola často mojou oporou. Dva roky sme cestovali po svete navštevovali rôzne krajiny spoznávali nových ľudí, mestá, tradície. Potom sa Susan rozhodla, že nastal čas aby sme sa vrátili domov a ona začala opäť študovať. Rozhodla sa pre medicínu a keď doštudovala stala sa z nej uznávaná lekárka. Už na škole spoznala muža svojich snov a len čo si trochu rozbehla svoju kariéru rozhodli sa Mattom zobrať. Asi dva roky po svadbe sa im narodili krásne dvojičky, ktoré pomenovali Phill a Anett. O pár rokov sa im potom ešte narodila dcérka Heather. Teraz po takej dlhej dobe sa musím zasmiať nad tým, ako som si kedysi myslel, že keď moja dcéra vyrastie zostanem sám. Pravdou je, že ona by nenechala nikdy samého, a teraz mám dom večne plný detského smiechu, pretože moje vnúčence ma chodia často navštevovať a moja dcéra si ku mne chodí často po rady. Môj život sa stal šťastným napriek tomu, že jediná veľká láska môjho života ma tak skoro opustila. Každý deň na ňu myslím a každý deň zájdem k jej hrobu aby som jej tam nechal bielu ružu.

---------------------------------------------------------------------------

Raniya Rickman - tebe je venovaná táto poviedka, lebo ty si bola tá, ktorá ma naviedla k tomu aby som napísala pokračovanie k tejto pôvodne dvoj-časťovej poviedke. Síce to trošku trvalo a je trošku krátka, ale tu je.

Samozrejme čakám komentáre alebo sovky :)

[ » na začiatok « ]