Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Fiction
Postavy: Žena, policajt, starenky
Stručný dej: AK si myslíte, že ste prípad pre ústav, prečítajte si túto poviedku. Hneď vám stúpne sebavedomie. V ľudskej hlave sa môžu diať veľmi zvláštne veci.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, horor
Na zemi sa leskli kúsky veci, leskli sa a žiarili. Boli to úlomky. Úlomky niečoho prekrásneho. Niečia ruka sa ich pokúšala poskladať. Ako ich v rýchlosti zbierala, na každom kúsku sa porezala, a označovala ich svojou krvou. Nielen krvou. Nad úlomkami jej kvapkali slzy, ktoré krv pomaly odstraňovali a dávali cestu žiarivej kráse aby znovu prenikla spopod tmavej krvi. „Nerob mi to!“ Vrieskala plačúca osoba do úlomkov, keď našla dve pasujúce kusy. Priložila ich k sebe a rozpoznala v nich mužovu tvár. Hlasno zastonala a kúsky tváre sa pod jej rukami rozbili na ďalšie časti. Smútila, smútok jej pretekal žilami a vytekal na porcelánové úlomky. Jej duša plakala, oči ešte viac. Z úst jej neustále vychádzal ohlušujúci rev, ktorý pozastavovali jej tiché stony.
“Nenúť to...“ zašepkal niektorý porcelánový kúsok v spodku kôpky. Žena, režúc si svoje už aj tak dokrvavené ruky hrabala v ostrej kôpke, aby našla kúsok ktorý prehovoril. Nič nenašla.
Teraz jej už okrem smútku v krvi prekypovala aj nenávisť a hnev. „Čo nemám nútiť?!“ vrieskala do kôpky. Mlčala. Žena vybrala hŕstku úlomkov z kopy a v hneve ktorý otriasal jej telom ju hodila do steny, kde zanechali krvavé fliačiky. Pár z nich vletelo do kozubu. Vtom žena zazrela že jeden úlomok sa hýbe. Pribehla ku kozubu ale nič nevidela. Znovu ňou pretriasol hnev. Zapálila kozub rozhodnutá že spáli stopy svojho smútku. Do ohňa hádzala pojednom kúsky porcelánového tela a prežívala intenzívny zápach ich dymu. Smiala sa na plné hrdlo, v očiach sa jej leskli slzy. Znova zazrela že sa niečo hmýri v kozube. Teraz to bolo skutočné, časť porcelánovej ruky sa skrúcala od bolesti, ďalšia časť predstavujúca oči sa roztekala... nie, plakala. Žena v panike strčila ruku do ohňa a horúčkovite vyťahovala kúsky porcelánu pokúšajúc sa o ich záchranu. Pálčivá bolesť jej prebodávala prsty, ramená, do tváre jej šľahali plamene, no nevšímala si ich. Musí ho zachrániť! Veď predsa ešte žije, plakal v ohni, skrúcal sa od bolesti. Musí žiť! Plamene jej zničili zrak, naslepo šmátrala v ohni zachraňujúc život mŕtveho muža. Po tme prišlo ticho.
****************************
Polícia vlámala spoly spálené dvere, spoza ktorých vyšľahli pozostatky dymu.
“Ježiši!“ zhíkla stará susedka.
“Prosím, ostaňte vonku.“ Poprosil ju policajt. „Mohli by ste zničiť prípadné dôkazy.“ Klebetná starenka sa zamračila na policajta, no poslúchla ho. Policajt vkročil cez spálený prah. No to, čo ho čakalo za rohom očernetej chodby by mohlo nejedného človeka dostať do zvratkových stavov. Pred kozubom ležala osoba, ak sa to dá tak nazvať. Bola celá spálená, bola to kostra z uhlia. Okolo nej ležali zuhoľnatené kúsky mužského tela. Jeden kúsok, hlava, ležala v objatí druhého tela. Všade okolo bol pach spáleniny, krvi a ľudského tela. Policajtovi sa zdvihol žalúdok, vybehol z domu kde naňho zazerala skupina babiek. Zopár z nich sa pokúšalo nahnúť do pozície, z ktorej by mohla vidieť do hĺbky domu.
“Neradil by som vám pozerať sa tam.“ Poradil policajt starenkám. Seniorky sa začali zvedavo vypytovať čo sa stalo v tom dome, prečo zhorel, kam zmizla žena ktorá v ňom žila, kto bol ten záhadný muž ktorý ju navštevoval v posledných dňoch. Postupne si na svoje otázky jedna druhej odpovedali klebetami.
“Já som ti povedala, tá žena nemala všetkých desať pohromade. Keby ma do toho dačo bolo, určite ju pošlem do ústavu. To sa na ňu stačilo pozrieť, a hneď si vedela že nie je v poriadku.“
Pár babiek súhlasne prikyvovalo. Jedna so ozvala: „Veď čo to preboha stvárala v potravinárstve.“ Pokrútila hlavou na znak odporu a pokračovala: „Pán policajt, počúvajte ma dobre: Napíšte si tam pekne do toho vašeho diárika, že bola šálená. Furt vyprávala o tom ako zabila svoju mačku, lebo sa jej prosíkala. Raz mi aj fotky spálenej mačky ukázala.“ Žalovala babka. Ďalšia sa začala navážať do policajta: „ Tak poviete nám čo sa stalo?“
Policajt neochotne skonštatoval: „Vyzerá to tak, že žena, o ktorej pravdepodobne hovoríme zabila muža, rozsekala ho na kusy, pokúšala sa ho spáliť v kozube ale podpálila seba, aj dom.“ Policajt hodil čudnú grimasu, ako keby sám neveril tomu čo povedal a sledoval pohľady zhrozených babiek.
Prosím ohodnoťte. Je to iba taký pokus, ale aj tak... A nepreháňajte to s tými hviezdičkami :D
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...